Obroda figurálneho umenia sa prejavila v závratnej kariére Masaccia, ktorý zomrel vo veku dvadsať sedem rokov, ale zanechal po sebe dielo základného významu. Zdá sa, akoby s Masacciom po sto rokoch znovu ožívalo Giottovo umenie. Jeho antická kultúra sa však hlbšie zapísala do povedomia než kultúra jeho vzdelaného predchodcu: ľudské typy a typy riešenia jasne ukazujú jeho smerovanie. Predovšetkým dáva nové miesto človeku, ktorý ovláda jeho kompozíciu o to ľahšie, o čo viac priestoru okolo neho dovoľuje možnosti matematickej perspektívy.

Od prvých známych diel sa hlási jeho rímsky cit, ako na Madone s dieťaťom a sv. Annou alebo na veľkom triptychu pre kostol Carmine v Pise. Dosahuje monumentalitu sôch Arnolfa di Cambio, ale jemnejšou modeláciou.

Jeho najvýznamnejším dielom zostávajú Výjavy zo života sv. Petra v kaplnke Brancaciovcov. Výjav Svätého Petra liečiaceho pustovníka, na ktorom Masalino namaľoval dve postavy, výbušným spôsobom odzrkadľujúce protichodné postoje obidvoch majstrov: dve elegantné postavy staršieho z nich naznačujú obrazy nevyrovnané, včlenené do priestoru.

Metodické používanie matematickej perspektívy sa prejavuje ešte viac na freske Svätej Trojice, ktorú Masaccio vypracoval asi v spolupráci s Brunelleschim.