Maľba bola v podstate oborom remeselníkov, a to až do doby, kedy Brunelleschi a iný začali svoje nové teórie lineárnej perspektívy dokazovať matematickými princípmi. Zákony matematiky pomohli maľbe pozdvihnúť sa do sféry slobodných umelcov. A preto umelci začali študovať optiku, písali knihy o geometrii, rozmýšľali nad zložitými vzorcami, aby zdokonalili svoje kompozície až do najjemnejších detailov. Klobúky, pahorky, ba i ľudia začali dostávať geometrické tvary; dlaždicové podlahy a rady stĺpov, ustupujúcich s matematickou pravidelnosťou do diaľky, slúžili na prehĺbenie obrazového priestoru. Maliari zriedka kedy používali tak prísnu perspektívu ako Brunellschi. – tá totiž vychádzala z jediného zorného bodu. Väčšina umelcov kombinovala rôzne technické prostriedky. Držali sa starých umeleckých pravidiel – a doplňovali nimi lineárnu perspektívu. Prispôsobili sa poučke Fillipa Brunelleschiho a komponovali svoje obrazy z niekoľkých zorných uhlov, s ohľadom na meniace sa stanovisko diváka.