Narodil sa 31. októbra 1632 v Holandskom meste Delft. Ako 21 ročný sa oženil s Catharinou Bolnesovou a mali psolu 11 detí (z nich osm ostalo nažive). Na Trhovom námestí je dodnes tabuľa s nápisom : „Tu stál dom, v ktorom sa narodil maliar Ján Vermeer.“ Môžeme tu dokonca nájsť miesto, odkiaľ maľoval verný Pohľad na Delft. Bol syn prisťahovalcov. Jeho rodičia sa volali Vosovci a mali v spomínanom dome na Trhovom námestí krčmu s firmou. Umelec zomiera 15. decembra 1675.
Žil vo veľmi zvláštnych pomeroch, aké nemali v Európe obdoby. Dostávali iba veľmi málo objednávok na nástenne maľby (na rozdiel od situácie vo Francúzsku, Taliansku a pod.), nikdy však nie pre kostoly (protestanská prísnosť vyžadovala obielené steny) a iba zriedkavo pre paláce. Žiadali sa od nich najmä portréty. Svoje obrazy predávali takmer výlučne v ateliéroch záujemcom, ktorí ich tam navštívili, u obchodníkov s umeleckými predmetmi a na verejných aukciách.
Vermeerovo umenie je typicky holandské do tej miery, že ostáva takmer dvesto rokov nepovšimnuté, skryté, pretože jeho námety boli takmer rovnake ako námety nespočetných iných maliarov, zachytávaúcich výjavy z holandského života.
Avšak bol jedinečný. Zrkadlové efekty, sled priestorových plánov, ktoré vedú pohľad k obrazovému ohnisku, perspektíva znázornená pomocou otvorených, alebo zatvorených okien, alebo dverí, pomocou zníženého stropu a zníženej dlážky, to všetko nájdeme iba u Vermeera. Základné prvky jeho kompozície sú priestor obytnej miestnosti, ľudská postava a svetlo. Často sa uňho opakuju prvky ako napr. ten isty interiér, rovnaký oblok, zátišie, podlaha, stolička s levími hlavami atď.
Nešlo mu len o to, aby zobraziť šťastný život v čistých domovoch, kde Holanďanky čakali na svojich mužov a milencov, zaujatých ustavićnými vojnami, zakladaním obchodných filiálok v exotických krajinách a buzovými špekuláciami ; Holanďanky, o ktorých snívali zakladatelia Nového Amstedamu (NY), námorníci bojujúci proti anglickému loďstvu, ženy , ktoré sľubovali bojovníkom na moriach a v politike domácu pohodu a odpočinok. Väčšimi ako túto holandskú pohodu zachytával vo svojich dielach svoje vlastné prejavy šťastia. Je málo maliarov v histórií, ktorí vedeli vyjadriť koľko radosti a pokoja možno nájsť v nejakom obydlí, alebo krajine.
Vermeerova tvorba sa nedá usporiadať podľa rastu a úbytku tvorivých síl, ako sa to v životopisoch umelcov robieva. Celé jeho dielo (30 – 40 obrazov) by iný umelec namaľoval za niekoľko rokov, ale Vermeer ich tvoril celý svoj život.
Ulička (alebo aj Ulica v Delfte)
Zaraďuje sa na koniec 60tych rokov. Signatúra sa nachádza pod oknom ľavého domu. Plátno zabrazujúce výhľad z okna umelcovho domu je pozoruhodné nielen pre bohaté harmónie vytvorené moduláciou farieb, ale aj preto, že sa tu maliarovi podarilo vyvolať dojem priestoru a hĺbky pri čelnom pohľade na domy v popredi.
Mliekárka
Nesporne je maliarovým najrealistickejším dielom. Na rozdiel od prevažnej väčšiny jeho kompozícií, v ktorých Vermeer zobazoval predstaviteľky zámožnej holandskej buržoázie, vidíme tu jednoduchú slúžku pri všednej práci v kuchyni. Jedinečnú krásu obrazu dosiahol Vermeer jednak jemnou harmóniou farebných stupníc žltej a modrej, jednak svojráznym rukopisom, akousi bodkovanou technikou, ktorou vystihol chvejivosť a žiarivosť hmôt.
Pôsobivé zátišia na stole, na dlážke a na stene by mohli byť samostatné obrazy.
Ďaľšie diela:
Čítajúca dievčina, Dianina toaleta, Kupliarka, Spiaca mladá žena, Dievča s pohárom vína, Gavalier a dáma pijúca víno, Vojak a smejúce sa dievča, Hráčka na lutne, Ateliér, Čipkárka, Alegória viery, Geograf, Žena vážiaca perly, Dievča v turbane, Mladá žena v modrom, Perlový náhrdelník atď.
