Maturitné témy z dejín hudby - Barok

1. INŠTRUMENTÁLNY BAROK

Barok zacina koncom 16.stor. – 1. pol. 18.stor. konci smrtou J.S. Bacha 1750. Je to obdobie Novoveku. Deli sa na :
Ranny
Stredny
Neskory– vrcholny Barok.

Hudba 18.stor. vo vrcholnej faze je instrumentalna hudba. V renesancii bola prvorada vokalna hudba, intrumentalna druhorada, v Baroku je to naopak. Kladie sa doraz na instrumentalnu hudbu a tvorbu. Barokova instrumentalna hudba sa osamostatnila a zrovnopravnila s vokalnou hudbou. Instrument. hudba sa riadi vlastnymi principmi hry.

V Baroku predstavovala instrumentalny hudba najprv iba transkripcie vokalnej tvorby, rozvijala sa najma v tancoch a fantaziach. Vokalna melodika vychadzala z mozností ludského hlasu, pricom instrum. Melodika vychadzala z pohotovosti slácikovej sekcie, uhrali viac tonov, ako dychy, boli viac pohyblive.

Instrument. Hudba je najma tonalna – toniny s mensim poctom predznamenani do 4 krizikov, ci bécok. Bolo to tak preto, lebo dobové nástroje mali problém naladit sa na toniny s velkym poctom krizikov, ci bécok. Zneli disonantne. Husle taky problém nemali. Az neskor vzniklo temperované ladenie pre hranie tonin s velkym poctom predznamenani. (C dur, c mol, Cis dur, cis mol...)

Tonálna hudba vyuzíva harmonicko – funkcný systém. Nástroje, ktoré v tejto dobe pouzívali boli : organ, cembalo, spinet, lutna, violoncelo, viola da gamba, husle, fagot, niekedy i harfa. Najdolezitejsia forma baroka je suitový cyklus. Je to najstarsí instrumentálny cyklus. Suita sa skladá zo 4 tancov :

allemande (pomalsí, párne metrum)
Courante (rýchlejsí, párne)
Sarabande (pomalsí , nepárne)
Gigue (rychlejsi , nepárne)

Kontrastnost medzi nimi je daná tempom (metrom) a rytmom, nie toninou. Kontrastnost je vzdy v jednej – základnej tonine.
Okrem týchto 4 tancov sa pouzívali aj dobové tance :
Menuett, Rigodon, Buréé, Gavotta, Polonéza.

I netanecne casti : Air, Rondo, Caprico, Allegro, sinfonia, ouvertura, preludium.

Známe suity písal : J.S. Bach (4) --6 francuzskych, 6 nemeckych, 6 anglickych suit pre cembalo. G.F. Handel (2) Slavnosti na vode, Ohnostroj.

Predstavitelia francuzskej suity : Louis Couprein, Francois Couprein, Jean Philippe Rameau. Dávali tancom názvy, neskor sa tanecné casti vytrácali, ale názvy – prívlastky ostali.

V instrumentálnom baroku sa pracovalo kontrapunkticky – pomalé skladby boli riešené homofonne, rýchle polyfonne. Skladby sa mohli spracovat napriklad princípom sekvencie - Posuvanie motivu na základe toniny ci Bassom Continuom – je to sposob zápisu, sposob interpretácie , hudobná prax pre Barok.

V Nemecku ozancený ako General bas. Basso continuo – jeden hlas a jednoduchý sprievod, harmonická výpln., nejaká basová línia . V tej dobe nemali noty ziadne znacenia prstokladu, ci tempa. Samotný hrác si to dotváral, improvizoval.

Typické kontrapunktické druhy : invencia, ricercar , chorálová predohra, sinfonia, ouvertura, fuga -- toccata –vrchol polyfonie, fantázia. Variacne spracované kontrapunkt. Druhy : passa caglia, ciaccona .
Invencia --- kontrapunktická skladba, kde su vztahy a práca podobné fuge . Moze mat expoziciu, rozvedenie, niekedy i záver.
Skladatelia invencii : J.S. Bach .
Ricercar -- instrumentálna obmena moteta, vznikol v 16.stor. (Moteto – témy musia prejst do vsetky hlacob skladby, viacdielna skladba) , ide o tematické zjednotenie skladby a prehlbovanie kontrastu . J.S. Bach
Sinfonia – casti opery r-p-r
Francuzska ouvertura – p-r-p

Fantázia – skladba improvizacného charakteru, rozvíja jednu hud. myslienku.
Fuga – vznikla z ricercaru a fantázie , vyuzíva moznosti imitacnej techniky, má 3 diely : expozícia, rozvedenie, záver .
Mozu byt 2-ité fugy.....mozu mat viac tém. Je to vrcholná forma kontrapunktu. Fugy mozu byt samostatné skladby, casti cyklu i ako kombinované formy----- preludium a fuga (Temper.klav.)
Fantázia a fuga
Toccata a fuga
Najznámejsí skladatel fugy je J.S. Bach :
Toccata a fuga d – mol
Fuga g - mol
Fantázia a fuga g – mol
Chromatická fantázia a fuga d – mol

Temperovaný klavír – spracuváva dve témy, je to jednoduchá, dvojitá i trojitá fúga .
Umenie fugy – spracovane fugovou i canonickou technikou, je to vrcholné kontrapunktické dielo, má 19 castí, pre klávesové nástroje i komorné obsadenie, v poslednom kontrapunkte v 3. casti sa nachádza B- A- C- H (tony), dielo nebolo dokoncené, dokoncil ho nejaký skladatel chorálom. Je to najpremyslenejsie Bachovo dielo, malo mat 4 casti, ale nedokoncil ho . Neoznacil ake nastroje ho maju hrat, ale najlepsie sa hra na organe. Pod noty napisal mena - b-a-c-h-. Tato tema sa objavuje aj u Schumana, Suchona i Liszta.

Hudoná obet - vzniklo 1747 ked bol Bach pozvaný Pruským králom Fridrichom II..bol velký hudobník a Bach mal improvizovat na danu tému ---vytvoril tak královskú hudbu. Má 13 casti, 2 ricercari – dvoj a sest hlasný, pracuje kanonicky, sonáta pre husle a klavír je jediná cast, kde su urcené hudobné nástroje. Napísaná zasifrovaným sposobom.
Toccata – vystihuje povodný zámer (tocare ) – udierat do kláves.
Povodne improvizacný charakter skladby, vyuzívala vsetky moznosti klávesovej hry.

Tvorcovia :
Girolamo Frescobaldi ( 1.významný tvorca pre organ)
J.S. Bach
Johann Kuhnau
Koncertatné druhy : concerto grosso , solový koncert.
Concerto grosso - vzniklo v 70. rokoch 17.stor. Typická baroková skladba pre orchester. Je to cyklické dielo (viaccastové 3,4,5,6..)
Zalozené na koncertantnom princípe – ako sutazenie medzi solistami. Delí sa : concertino - skupina koncertantných solovych hracov, nástrojov Tutti - skupina orchestrálnych hrácov, nástrojov.

Tvorcovia : J.S. Bach – Brandeburský koncert
1.F- dur – 2 lesné rohy, 3 hoboje, fagot, malé husle a sláčiky
2. F dur – trúbka, flauta – zobcová, hoboj, husle a sláčiky
3.G dur – sláčiky
4.G dur – husle, 2 zobcové flauty, orchester
5.D dur – priečna flauta, husle, čembalo, sláčiky
6.B dur- 2 viola da braccio, 2 viola da gamba, violončelo, kontrabas, čembalo.
G.F.Handel (organové koncerty pocas prestávky koncertu , chápal ich ako concerti grossi ), 6 concert gross op.3....
Allessandro Stradella, Arcangelo Corelli (op.6 – 12 koncert gross), Pietro Locateli, Antonio Vivaldi.

Solový koncert --- 2 . koncertantný typ v Baroku. Vznikol cca 1700 po concerte grosse, zúzením concertina na 1 solový nástroj. Vplývala nan aj ária, sinfonia –r—p—r— do tejto podoby sa vykrystalizoval solový koncert. Objavili sa aj 4 – dielne koncerty (Handel), ale sol. Koncert sa vdaka A. Vivaldimu ustálil na 3 casti. Rýchle casti boli spracované kontrapunkticky, pomalé homofonne, ako sekvencie.... ).

Tvorcovia :
Antonio Vivaldi – 4. rocné obdobia (okolo 500 koncertov)
J.S. Bach – Taliansky koncert pre solo cembalo


ANTONIO VIVALDI

Ustálil 3 casti sóloého koncertu, schéma s malými výnimkami platí dodnes. Patrí do Talianskeho vrcholného baroka. Otec bol hudobník, hral v kapele sv. Marka. Bol skvelý huslista, dirigent, skladatel, pedagóg, org. hud. zivota. Posobil ako riaditel dievcenského konzervatória. Dával prednost hudbe pred knazskými povinnostami preto bol vylúcený .
TVORBA :
Okolo 500 sol. koncertov , concertá grossá, triové sonáty, opery (50), cirkevná tvorba . Skladby rieši formou modulacného ronda.
a je orchester b je sólista , uplatnuje sa striedanie myslienok a-b motívov , taziskom bola vzdy 1. cast, modulácia rovnomenná i paralelná. Najkrajsie skladal homofónne pomalé casti, mal i podobné skladby .
212 pre sólové husle
26 pre 2. – 4. husle
6 pre violu sa amore
27 pre violoncelo a pre 2 violoncelá.

Jeho koncerty boli vysoko hodnotené podla hudobného spracovania. Najlepšie sú 4. rocné obdobia - majú 3 casti r-p-r-
Napísal k tomu aj básnické verše. 1. cast – výrazná dynamika , Jar – nedáva priestor sól. Husliam . gorssovský vplyv .
Niektoré diela Vivaldiho si zobral do svojho repertoáru i Bach. Cyklické viaccastové druhy : suita , sonáta, operná predohra.
Sonáta : svetská / da camera/ - komorná , 4casti, p-r-p-r, bola vacsinou rychlejsieho tanecného charakteru, vacsinou hrané na cembale. Cirkevná /da chiesa/ - orchestrálna, 3 casti, r-p-r, pomalsia, hrávaná na organe. Rozdiely medzi nimi su malé.
Sonáta bola vlastne kazdá hraná skladba na hud. nástroji.

Mohla byt : Solová – 1 solo nástroj + basso continuo (cembalo, viola da gamba......)
Triová – 2 solo hlasy + basso continuo
Solová senza basso continuo – iba solový nástroj
Kvartetová – 3 sola + basso continuo.
Sonáta je komorný utvar, najvacsi význam má triová sonáta –
Najdolezitejsí komorný útvar barokovej hudby. Nemusi to byt len samostatná komorná skladba, ale moze byt aj súcastou orchestrálnej kompozície ( Brandeburský koncert J.S. Bach).
Tvorcovia : Arcangelo Corelli (68 sonát, 6. opusov sonát, 48 triových, 12 solových, svetských i cirkevných .)
Giusephe Tartinni (200 sonát- najznám . Diablov trilok)
Antonio Vivaldi
Georg Philipp Teleman
J.S. Bach – 6 triových sonát
G. F. Handel
Domenico Scarlatti ( 500 sonát).

Huslisti az do klasicizmu povacsine improvizovali, pretoze sa kadencie nepísali, az v 2. casti sa vacsinou zacali písat. Tvorba pre klávesové nástroje bola najmä pre organ cembalo, klavichord sa pouzíva menej ale dokáze silou robit cresc. a decres
Co organ a cembalo nevedelo-. Pouzíva sa aj spinet, klavír zriedkavo.. Väcšinou sa nepísalo pre aký nástroj ide. Váznejší charakter – organ (toccaty, fantázie ) ; tanecnejšie – cembalo (Tance, variácie ).

Tvorcovia pre organ :
Samuel Schneidt, Johann Jakob Froberger, Johann Pachelbel, Johann Kuhnau, J. S. Bach.
Cembalová tvorba : Anglický výraz virginal : William Byrd, John Bull.
Francúzsky clavecinisti : Francois Couperin, Jean Phillipe Rameau, Domenico Scarlatti .


2. VOKÁLNO--INšTRUMENTÁLNY BAROK

Vokálno – instrumentálne druhy staré, ktoré sa tvorili boli :
Omša, moteto, rekviem, magnifikát, zalmy, piesne.
Nové : opera, kantáta, oratorium.
Omša - vznik cca 15. stor. hud. nástroj zdvojuje a nahrádza vokály, primárny je ludský hlas. Hlasy boli vyrovnané a prelínali sa. Zvacsa 4 – hlas. Tvorcovia : J.S. Bach – omša h – mol .
Moteto - zaciatok 15/16. stor. cirkevné viachlassné dielo (4), kde sa hlasy prelínajú a melodiu si vymienajú .

Tvorcovia :
J.S. Bach – 6 motét (4 –8 – hlasné) .
Opera – hudobný druh, cyklické vok. Instrum. Dielo, ktoré uvádza v sebe herecké, výtvarné i baletné umenie. Kazdá opera má 2 autorov : libretista – texty ; skladatel – hudba. Uvádza sa na javisku, zacína predohrou, má dejstvá, dejstvá sa clenia na výstupy a v rámci výstupov sú uzavreté hud. císla. -----recitativ (kde je text dolezitejsi)

Aria (spievané solistom, pozdvihnutá hud. stránka, krásna melodia) , ensemble (subor solistov ), balerné císlo, orchestr. Cislo.
Ideálne je ak sú dramatická a hudobná zlozka v rovnováhe. Opera vznikla koncom 16. stor. v Taliansku vo Florencii vdaka florentskej kamerate – spolocnost teoretikov a umelcov. :

Vincenzo Galilei – ideový veduci, teoretik, skladatel, napísal niekolko spevov

TALIANSKÁ OPERA

Jacopo Peri (spevák, skladatel )
Giulio Caccini (skladatel)
Marco da Gagliano (skladatel)
Ottaviano Rinuccini )básnik, písal libretá )
---chceli vzkriesit antickú drámu, nezrozumitelný text ako keby iba vokál . Cerpali z dramatického madrigalu, karnevalových hier, duchovnej liturgickej hry .

1.opera --- Dafné (1597) Jacopo Peri, Ottaviano Rinuccini - tí istí napísali aj operu Euridice (1600) ,
Caccini a Rinuccini - Euridice - 1. zachovaná opera ( to isté libreto, iná opera )
Gagliano a Rinuccini - Dafné
Gagliano a Rinuccini – Flora.

1. opery boli vytvorené z uzavretých hud. císel, úvodná hudba nesúvisela s predohrou a zopakovala sa viackrát. Boli tu aj solové výstupy ensemble, zbory , instrum. I baletné casti . (C. Monteverdi - Orfeus ). V Taliansku boli 4 operné centrá :Rím, Benátky, Neapol, Florencia
Rím – rímska opera dávala prednost zborom (zborové císla).
Benátky – benátska opera velký doraz na kulisy, kostými, výtvarné umenie . Postupne sa dostala do popredia solová opera
Kde prevahu uzavretých císel tvorili árie a solové spevy . Predstavitel - Antonio Vivaldi (raný barok ), má i opernú tvorbu, i vok.instrumentálnu .

Neapol - najdolezitejsie centrum, z neho sa dostáva opera do Francúzska i Anglicka a Nemecka. Predstavitel :
Claudio Monteverdi --- 3 oblasti tvorby :

1.madrigalová tvorba – knihy madrigalov (9),

2.operná tvorba – Orfeo, Ariadna, Návrat Odyssea, Korunovácia Poppey (ária) ; pouzíval zbory so stavbou madrigalovej techniky, pouzíva aj ariu za capo – cize sa opakovala a v opakovanom diely mohol spevák improvizovat. Neapol potlacil dramatickú zlozku a vynal HUDBU.. V operách sa pouzíval aj bel canto (krásny spev/ hlas ). V tomto období vznikla vykristalizovala sa aj opera buffa a mnastal obrovský rozkvet virtuozity kastrátov, ktorí oblubovali typ opery hudobnej zlozky, na úkor dramatickej zlozky . Najvýznamnejsí reprezentant neapolskej skoly je aj G.F. Handel. D. Scarliti (100 – 115 opier – tiez predstavitel ) .

3.cirkevná tvorba - motetá, omše - Mariánske nešpory .

C. Monteverdi sa narodil v rodine lekára, posobil v Europe v sluzbách grofa . Pracoval ako spevák, skladatel, dirigent, organizátor hud. zivota. 30 rokov posobil v chráme sv. Marka ako kapelník. Neskor prijal knazský stav. Rozdelil skladatelom do 2 skupín : Prima practtica a seconda practtica. Seba povazoval za skladatela, ktorý vyjadruje v hudbe vela emocií, hudba je zivá, rýchla s bohatou melodikou.

Prínos neapolskej školy :
-vykristalizovala sa tu opera s uzavretými hud. císlami .
-na zaciatku opery bola predohra – sinfonia (r-p-r-)
-vykristalizoval sa recitativ – 1. recitativo secco – pre rýchlejsí spád deja, spievaný, hlavnú úlohu hrá spevák, ktorý moze vsetko (improvizovat....). Hlavný je SPEVÁK !!!!
2.Accompagnato – dramaticky vyspelejsie miesta, spevák sa pridrziava textu, hlavný je DIRIGENT !!!!
Predstavitelia neapolskej školy :
Allesandro Scarlatti
Alesandro Stradella
Leonardo da Vinci
Pietro Metastasio .

FRANCÚZSKA OPERA

1.opera po francúzsky je od Roberta Camberta - Podone
(2. casti boli úspesné, ale umelecká kvalita bola slabá )
1. významný skladatel povodom z Florencie bol Jean Baptiste Lully , povodne kuchár, neskor spevák, tanecník, dirigent, org. Hud. zivota. Názov pre francúzsku operu bol lyrická opera , - tragédia
kde si skladatel vsímal psychiku postáv . Lyrická opera obsahuje aj baletnú a zborovú zlozku. V 16. a 17. stor. bol balet známi produkciami ako dvorné balety, kde boli aj hudobné aj dramatické císla, preto balety i zbory nadviazali do opery, aby to viac prilákalo francúzov.

DIELA J. B. Lullyho : 19 lyrických tragédií , najznámejšia opera je Armída .
Bol velmi ctiziadostivý a niekedy nie velmi cestný. Cambert musel kvoli nemu odist do Anglicka. Je skladatelom stredného obdobia.
Pouzíva Ouvertúru, ktorá nebola spojená s operou, a bola riešená opacne P-R-P- . Mohla mat len 2 casti p-r- , vokálne party rozdelil na Recitatívy a Árie, dával prednost recitatívom. Dosledne vypracovaný orchester v baletných císlach a v predohre.
Jean Philippe Rameau ako prvý pouzil termín subdominanta.

Je predstavitelom vrcholného baroka, skomponoval 22 lyrických tragédií. Castor et polux, Hipolitte et aricie . Písal i suity rozmanitého charakteru, nie len tanecného . Orchestrálna a komorná hudba má znaky klasicistickej hudby .Uprednostnuje árie pred recitatívom, dáva doraz na deklamáciu francúzštiny .

Jeho hudba bola vyspelejšia a prirodzenejšia, bol to známy cembalista, organista, dirigent, hudobný teoretik. Patril medzi francúzskych clavecinistom (clavecín – cembalo ). Upadá virtuozita kastrátov, zenské hlasy uz spievali zeny a neskor zeny i tancovali . Rameau sa snazil uz v predohre navodit atmosféru deja a ukoncenie opery znázornuje tempových oznacením. Známa bola hlavne jeho cembalová tvorba.

ANGLICKÁ OPERA

Vznikala z talianskej, francúzskej opery + ludové tradície - (masques ) .

Tvorca :
Henry Purcell - zil a tvoril v 2 pol. 17. stor, zil iba 37 rokov. Písal i hudbu k Shakespearovským hrám : Richard III., Sen noci svätojánskej, Búrka. Písal i suity. Píše i vokálno – inštrument. Diela , no nie všetky majú operné prvky, iba – DIDO A AENEAS (opera ). Zdoraznuje zborové císla, v melodike vyuzíva ludové prvky , kladie doraz na prepracovanie hlasov, rád pouzíva ostinátny bas (melódia v base stále opakovaná ) , viedol basovú líniu chromaticky v rozsahu c. 4 smerom nadol. Patrí k najväcším skladatelom všetkých cias, opera Dido a Aeneas je 1. anglická národná opera .

NEMECKÁ OPERA

Prvá opera na nemecké libreto bola Dafné , bol to preklad Rinucinniho veršov – prelozil Heinrich Schutz . Nemecká opera sa dostala do popredie nad taliansku oepru. Predstavitelia :
Johann Theile (Tajle)
Johann Sikmund Kusser
Reinhard Keiser

Georg Philipp Telemann
Johann Mattheson
Georg Friedrich Händel

Do opery boli neskor zakomponované i vsuvky. Medzi 1 a 2 dielom , cez prestávky boli vlozené intermezzá (aby vázne opery neboli také nudné ) . Z komických vsuviek sa vytvorila buffa opera – premiéra 1733 v Neapole – 1. komická opera Slúzka panou autor:
Giovanni Battista Pergolesi . Buffy mali 2 dejstvá, boli hrávané cez prestávky . Libreto bolo neapolské nárecie, komicnost, rýchly spád deja . Potlacili kult árie (pre kladný dej ) , nahradili ho ensemble (sólisti).


3.ORATÓRIUM

Vzniklo zac. 17 stor. , vokálno - inštrument. cyklický druh, vytvorený ako protiklad k opere. Vyuzíva vokálne, literárno – dramat. umenie . Má casti : Recitatív, Árie, Ensemble, Zborové císla, orchestrálne císla . Je urcené na koncertantné predvádzanie bez scény . Nestvárnujú v nom herecké postavy ale iba speváci stoja na mieste . Námety boli spociatku prísne nábozenské, neskor aj mytologicko – alegorické, svetské – TESTO (svedok ) , ktorý komentuje dej, moze to byt sólista.......
Porovnanie oratória s operou :
Spolocné : vokálne, dramatické, hudobné umenie, predohra, recitatívy, árie, ensemble, zborové císla, orch. císla.

Rozdiely :
Oratórium nemá tanecné casti, baletné císla, nemá dejstvá má casti.
-nie je to scénické dielo ako opera, ale je urcené na kocert.vyst.
-speváci nestvárnujú herecké úlohy ako v opere
-námety : opera : svetské, antické
-oratórium : cirkevné, myt.- alrgorické, svets – alegor.
-rozdiely v texte : Opera : taliancina alebo krajina v ktorej sa predvádza
-oratórium : latincina, tal., nemecké, anglic .
-opera je dynamicky stvárnená ; oratórium je statickejšie .
-opera - dej pohyb v priestore ; oratórium - vystupuje testo.

V 17. stor. sa komponovali 2 typy oratórii :
Oratorio latino - text latinský, urcené na predvádzanie v chráme pre vyššiu spol. Zlozitejšia kompozícia.
Oratorio volgare - v talianskom jazyku – jazyk ludu, námety nábozenské jednoduchšie spracované, urcené pre širšiu verejnost, neslúzilo pre nábozenské úcely. Osobitné typy oratórií tvoria pašie :
Boli spracované tak ako oratórium, ale dejovo sa viazu k velkonoc. Sviatkom, názvy sú dané podla evanjelistov. Evanjelista v oratóriu je testo . Sepolerum – dej sa viaze výlucne na Bozí hrob .

Tvorcovia pašií : Giacom Carissimi – stredný barok oratórium Jefta; Heinrich Schutz, Georg Philippe Telemann, Allessandro Scarlatti, Allessandro Stradella, Johann Sebastian Bach – Vianocné orat, Matúšové , Jánove pašie. Georg F. Händel .

GEORG FRIEDRICH HäNDEL

Jeho oratoriálna tvorba sa delí podla sposobu spracovania na :

1.Zborová opera : (typ Angl. barok. Opery ) sú to svetské oratóriá postavy spracované operne, námety biblické, alebo mytologické.
Oratória : Semelé, Zuzana, Teodora, Jozef a jeho bratia .
2.Zborová kantáta : (nadväzuje na anglické ódy, námety sú svetské , alegorické a chýba im dramaticnost : Alexandrova slávnost , Triumf casu a pravdy .
3.zborová dráma : sú monumentálne, inšpiruje sa starogréckou tragédiou . Debora , Saul, Izrael v Egypte , Judáš Makabejský, Jozue Jefta . Väcšina oratórií je spracovaných ako zborová dráma . Najznámejšie oratórium MESIÁŠ je atypické. Chýba mu dramatizmus, je urcené na zbozné rozjímanie . Prehladné kontrapunktické vedenie, spevnejšie . Händel píše svetské i cirkevné orat. no rozdiel medzi nimi nie je .
(G. Carissimi – JEFTA – tvorené z recitatíov, dialóg otca s dcérou, dcéra je testo. ) ( J. S.Bac h – Matúšove pašie – tazké vokálne prvky, pracuje s hlasom ako s hudobným nástrojom , kladie obrovské intonacné a technické nároky na spevákov. Prenášal melódie z cirkevných do svetských tém a naopak. )

G. F. Händel bol povodne Nemec, avsak dlho zil i posobil v Anglicku , tak si ho privlastnili. Študoval právo, no nedokoncil ho . Posobil vo všetkých dolezitých hud. centrách Talianska, zobral si vela podnetov odtial. Pouzíval oba recitatívy, áriu da capo, tal. Sinfoniu ako predohru . Nadviazal na zborovú oepru H. Purcella . Vyuzíval komplikované vedenie hlasov. Bol syntetik. Aby si udobril ang. Krála napísal Hudbu na vode (suita) a Ohnostroj . Bol velmi oblúbený a uznávaný . Skladal hlavne oratóriá a váznu operu . Narodil sa v rovnakom roku ako D. Scarlatti a J.S. Bach, avšak s Bachom sa nikdy nestretol.

Bol všestranný cembalista, organista, huslista, hobojista , kapelník, improvizátor, skladatel a org. hud zivota . Nebol az taký dosledný v zápise diel (dielo napísal i za den ) az potom sa presnejšie zapisovalo . Hudobníci vystupovali vonku, preto pouzívali zdvojené hlasy, aby ich bolo dobre pocut. – ripienisti sa volali tí hudobníci.

TVORBA : 1. organové koncerty – vznikli pocas prestávky koncertu, improvizoval, chápal ich ako concertá grossá, pouzíva organ ako nástroj concertina . Majú 4 casti, nie 3 ako urcil Vivaldi.
Suity pre orchester - Slávnosti na vode , Ohnostroj .
Concertá grossá - napr. op. 6 2 . koncert F dur.

Opery - Badat tu talianske tradície. Predohra – 3. cast – ária, recitatív, zmysel pre kantilénu – Neapol; scénická výprava – Benátky; Francúzsky vplyv – jemnost, pompéznost ; Anglický – zmysel pre dramaticnost, zborové císla. Opery sa dostalo neskor do úzadia po neúspechu 3. opery. 3 x skrachoval, potom dostal mozgovú porázku. Predbehla ho balad opera – Zobrácka opera – John Gey, Pepush . Napísal okolo 46 opier, najznámejšie : Xerxes, Agrippina, Rinaldo, Giulio Cesare, Rodelinda, Alessandro , Alčina.
4.Johann Sebastian Bach

Jeho otec bol hudobník ; študoval na Latinskej škole, gymnáziu, vysoká škola teológie – nedokoncil, financné dovody . Od 10 rokov bol sirota . Bol velmi prchký, prudký, co na srdci to na jazyku. Bol si vedomí svojho talentu.
Hlavné mestá kde posobil : Weimar, Drázdany – sútazil pred saským králom s francúzskym umelcom v hre na organ. . Pred pruským králom fridrichom Velkým, ktorý bol velký znalec hudby, improvizoval na danú tému a vytvoril 6- hlasnú fúgu. Luneburg, Arnstadt, Muhlhausen, Kothen – na dvore kalvínskeho kniezata,

Halle – chcel sa stretnút s Handlom, avsak im to nevyslo. ; Lipsko – v chráme sv. Tomáša, vyucoval ako kantor, mal postavenie mestského hud. riadetela. Vytvoril sa spolok Collegium Musicum – študenti , Bach pre nich komponoval suity, koncerty.
Jeho druhá manzelka sa volala Anna Magdaléna (bola spevácka) mali spolu 14 detí. Po jeho smrti zostala v chudobe , vela jeho diel bolo stratených alebo vyhodených synmi. Známi boli Carl Philipp populárny najmä v Benátkach a Johann Christian - v Londýne, mal vplyv aj na Mozarta.

Bach bol samouk, študoval partitúry, kedze vela cítal a tvoril pri svieckach, neskor dostal šedý zákal a oslepol. Vo svojej dobe nebol velmi známy, oficiálne ho nedocenili nikdy.

Organová literatúra :
Bez jeho diel sa dnešní oraganisti nemozu zaobíst. Bol vynikajúci znalec stavby organu, písal pren diela charakteristické pre dobu : fantázie, toccaty, prelúdia, fúgy, bud samostatné, alebo ich spája .
Píše diela väcšej nárocnosti, alebo menšieho rozsahu. Malé sú menej závazné, velké sú tazké, píše aj didaktické diela pre oboznámenie študentov s hrou na nástrojoch. Diela stupnuje od najlahších po najtazsie. Diela pre organ :
Passa caglia c –mol
Organová knizka - 45 chorálov
Chorálové predohry
Toccata a fúga d mol
Fuga g mol
Triové sonáty – 6. triov. Sonát
6 koncertov – 3 podla Vivaldiho
Fantázia a fúga g mol
Cánonické variácie pre organ na chorál von Himmelhoch
Knízocka pre Annu Magdalénu Bachovú – klavírne cvicenia.
Tvorí i invencie, suity – Franc, Angl., Nemecké.
Tal. Koncert pre sól . cembalo
Chromatická fantázia a fúga d mol

Temperovaný klavír- 2 – 5 hlasní dielo, obsahuje jednoduchú, dvojitú, troitú fúgu, spracuváva 2 témy.
Goldbergove variácie – ária s 31 variáciami, Goldberg bol jeho ziak.
Povodne zahralo cembalo – 2 manuály.
Pre collegium Musicum napísal :
7 koncertov pre cembalo a orchester
3 koncerty pre 2 cembalá a orch.
2 pre 3 - I I -
1 pre 4 - I I -

vokálno-inštrument. diela :
Kantáty – 300 (sedliacka , o fajke, kávová, sobášna...)
5 rocníkov cirkevných kantát
zborové kantáty , chorálové kantáty ( text z chorálu, alebo tematický materiál na sposob cantus firmus ), organové kantáty.

MOTETÁ
6 motét – 4- 8 hlasné, mimoriadne technicky nárocné.
MAGNIFIKÁT pre sólistov, zmiešaný zbor a orchester, podla Lukášovho evanjélia na latinský text. Má 12 castí, kazdá má osobitné obsadenie. Oratórium - Vianocné - hrávané bud pred alebo po liturgii, cez Vianoce, nárocné dielo a dlhé . Jánove pašie – 2 hod.,Matúšove pašie.

Omša h mol – hl. úloha zbor, monumentálne dielo, v zásade podorys katolíckej omše.
Hudobná obet – 1747 vzniklo, ked bol Bach na návšteve u Pruského krála . Má 13 castí, 2 ricercari - 1. dvojhlasný, 2. – šesthlasný.
Pracuje kanonicky, dielo je napísané zašifrovaným sposobom. Iba jediná časť – sonáta pre flautu, husle a basso continuo, má napísané pre aké nástroje je určená.

Umenie fúgy – vrcholné kontrapunktické dielo, spracované fúgovou i canonickou technikou, 4 hlasné, na organe sa to hrá najlepšie, inak určené pre komorné obsadenie. 1. téma d – mol kontrapunktus – označenie častí; má 19 častí , jednoduché, dvoj, trojité témy kontrapunktu, Kompaktné diela.

Kantáta – vznikla na začiatku baroka, vokálno – inštrument. cyklický druh. Spočiatku to bola každá speievaná skladba ako protiklad k sonáte. (sonare – znieť na nástroji. )
2 typy kantát : svetská ( da camera) bola písaná na mytologicko – alegorické patorálne námety, spracovaná väčšinou technikou sprevádzanej monódie.
Cirkevná ( da chieza ) bola písaná na duchovné námety, bola súčasťou liturgie, možu zaznievať pre každou (ak sú 1 celok) alebo pokaždej (2- dielne) kázni. Skladatelia sa pri tvorbe kantát vracajú k Pallestrinovskému štýlu – náročná polyfónia. Riešili sa obľúbenou variačnou, alebo rondovou formou, striedali sa recitatívy a árie s inštrument. Úsekmi alebo orchestrálnymi ritornelmi. Okrem sólo spevu sa uplatňujú aj ensemble, zbory, samostatné inštrum. časti.

Od čias klasicizmu hovoríme o modernej kantáte – vok.inštrum. cyklický druh, komorné riešenie a obsadenieje individuálne a roznamité. Všetci skladatelia, ktorí píšu oratória a opera píšu aj kantáty. G.F. Händel, J.S. Bach – 300 , objednávali sa na objednávku k rôznym príležitostiam. Píše kantáty 4 spôsobmi :

1. sólová kantáta : pre 1 a viac sólistov
2. chorálová : z chorálu sa môže použiť text, objaví sa v zbore, alebo celým dielom v cantus f.
3. Organová
4. Zborová


5. SLOVENSKÝ BAROK

Plynulý prechod medzi renesanciou a barokom, od 15. stor. – 1. pol 18. stor sa rozvíjal.

Dá sa rozdeliť na 3 okruhy :
1.Západoslovenský
2.Východoslovenský – spišský
3. Stredoslovenský - ťažisko v banských mestách

S operou sa stretávame až v 18. stor. V tomto čase bolo obdobie reformácie a pritoreformácie.
Zbierajú a vydávajú sa duchovné piesne – Juraj Tranovský – Citara Sanctorum (reformačné) Benedikt Sološi - Cantus Catholici – protireformačné. Obľúbené boli šľachtické kapely.

Písali sa zbierky tancov – okrem kalsických all, cour, sarabande, gigue, obsahovali aj klobúcky tanec, hajdúcky....dobové tance. Diela pre klaves. Nástroje :

Pestrý zborník Levočský
Vietorisová tabulatúra
Uhrovcká zbierka spiesní a tancov
Melodárium Anny Sirmay Kecerovej
Predstavitelia slov. baroka :
Pavlín Bajan
Edmund Pascha – v hudbe sa objavuje fujara aj ľudové melódie.
Gaudentius Dettelbach
Jozef Pantalzon Roškovský – skladatel, humorista, paroduje kláštornú hudbu. Píše však i duchovnú tvorbu. Diela: Košické kódexy, 10 Levočských tabulatúr.

Tvorili sa aj náročnejšie diela : omše, magnifikáty, ofertóriá, duchovné diela, kantáty, pastorely – duchovná pieseň so sprievodom organu, téma väčšinou vianočné sviatky.
Samuel Capricornus – pôsobil v BA, bol Čech, napísal rozsiahle dielo Opus Muzicum – 112 kompozícií.
Ján Kus (pôsobil v BA)
Ján Šimbracký (pôsobil v Spišskom Podhradí
Zachariáš Zarewutius – pôsobil v Bardejove
Samuel Marck Felner
Skladatelia neboli slov. pôvodu ale radíme ich k nám lebo tu pôsobili.