1. INŠTRUMENTÁLNY BAROK

Barok zacina koncom 16.stor. – 1. pol. 18.stor. konci smrtou J.S. Bacha 1750. Je to obdobie Novoveku. Deli sa na :
Ranny
Stredny
Neskory– vrcholny Barok.

Hudba 18.stor. vo vrcholnej faze je instrumentalna hudba. V renesancii bola prvorada vokalna hudba, intrumentalna druhorada, v Baroku je to naopak. Kladie sa doraz na instrumentalnu hudbu a tvorbu. Barokova instrumentalna hudba sa osamostatnila a zrovnopravnila s vokalnou hudbou. Instrument. hudba sa riadi vlastnymi principmi hry.

V Baroku predstavovala instrumentalny hudba najprv iba transkripcie vokalnej tvorby, rozvijala sa najma v tancoch a fantaziach. Vokalna melodika vychadzala z mozností ludského hlasu, pricom instrum. Melodika vychadzala z pohotovosti slácikovej sekcie, uhrali viac tonov, ako dychy, boli viac pohyblive.

Instrument. Hudba je najma tonalna – toniny s mensim poctom predznamenani do 4 krizikov, ci bécok. Bolo to tak preto, lebo dobové nástroje mali problém naladit sa na toniny s velkym poctom krizikov, ci bécok. Zneli disonantne. Husle taky problém nemali. Az neskor vzniklo temperované ladenie pre hranie tonin s velkym poctom predznamenani. (C dur, c mol, Cis dur, cis mol...)

Tonálna hudba vyuzíva harmonicko – funkcný systém. Nástroje, ktoré v tejto dobe pouzívali boli : organ, cembalo, spinet, lutna, violoncelo, viola da gamba, husle, fagot, niekedy i harfa. Najdolezitejsia forma baroka je suitový cyklus. Je to najstarsí instrumentálny cyklus. Suita sa skladá zo 4 tancov :

allemande (pomalsí, párne metrum)
Courante (rýchlejsí, párne)
Sarabande (pomalsí , nepárne)
Gigue (rychlejsi , nepárne)

Kontrastnost medzi nimi je daná tempom (metrom) a rytmom, nie toninou. Kontrastnost je vzdy v jednej – základnej tonine.
Okrem týchto 4 tancov sa pouzívali aj dobové tance :
Menuett, Rigodon, Buréé, Gavotta, Polonéza.

I netanecne casti : Air, Rondo, Caprico, Allegro, sinfonia, ouvertura, preludium.

Známe suity písal : J.S. Bach (4) --6 francuzskych, 6 nemeckych, 6 anglickych suit pre cembalo. G.F. Handel (2) Slavnosti na vode, Ohnostroj.

Predstavitelia francuzskej suity : Louis Couprein, Francois Couprein, Jean Philippe Rameau. Dávali tancom názvy, neskor sa tanecné casti vytrácali, ale názvy – prívlastky ostali.

V instrumentálnom baroku sa pracovalo kontrapunkticky – pomalé skladby boli riešené homofonne, rýchle polyfonne. Skladby sa mohli spracovat napriklad princípom sekvencie - Posuvanie motivu na základe toniny ci Bassom Continuom – je to sposob zápisu, sposob interpretácie , hudobná prax pre Barok.

V Nemecku ozancený ako General bas. Basso continuo – jeden hlas a jednoduchý sprievod, harmonická výpln., nejaká basová línia . V tej dobe nemali noty ziadne znacenia prstokladu, ci tempa. Samotný hrác si to dotváral, improvizoval.

Typické kontrapunktické druhy : invencia, ricercar , chorálová predohra, sinfonia, ouvertura, fuga -- toccata –vrchol polyfonie, fantázia. Variacne spracované kontrapunkt. Druhy : passa caglia, ciaccona .
Invencia --- kontrapunktická skladba, kde su vztahy a práca podobné fuge . Moze mat expoziciu, rozvedenie, niekedy i záver.
Skladatelia invencii : J.S. Bach .
Ricercar -- instrumentálna obmena moteta, vznikol v 16.stor. (Moteto – témy musia prejst do vsetky hlacob skladby, viacdielna skladba) , ide o tematické zjednotenie skladby a prehlbovanie kontrastu . J.S. Bach
Sinfonia – casti opery r-p-r
Francuzska ouvertura – p-r-p

Fantázia – skladba improvizacného charakteru, rozvíja jednu hud. myslienku.
Fuga – vznikla z ricercaru a fantázie , vyuzíva moznosti imitacnej techniky, má 3 diely : expozícia, rozvedenie, záver .
Mozu byt 2-ité fugy.....mozu mat viac tém. Je to vrcholná forma kontrapunktu. Fugy mozu byt samostatné skladby, casti cyklu i ako kombinované formy----- preludium a fuga (Temper.klav.)
Fantázia a fuga
Toccata a fuga