Vtedy neprichádzalo do úvahy, aby si kapela písala texty sama. Aby sa dostali cez textovú komisiu, začínajú obiehať textárov. Tí známejší ich síce vypočujú, ale so zachmúrenou tvárou ich posielajú ďalej. Vtedy chalani zaklopú na dvere dramaturga Borisa Filana: "Raz si tak sedím v kancelárii, keď tu niekto zaklope a do dverí sa pchajú traja mládenci. Najdrzejší bol Ráž. Povedal: ’My sme skupina Elán a potrebujeme texty.’ Tak sa začala spolupráca Borisa Filana s vtedy ešte neznámym Elánom. Po niekoľkých márnych pokusoch je na Bratislavskú lýru prijatá pesnička Bláznivé hry a získava cenu za aranžmán. Takže kapela pridáva k štyrom diplomom za úspešné zloženie štátnic prvé významnejšie ocenenie za hudobnú tvorbu. Elán sa začína vážne približovať k profi hranici. Jej dosiahnutie však prichádza do úvahy až po návrate z vojenčiny. Na modré knižky na rozdiel od mnohých iných vynikajúcich hudobníkov nemajú a plán dostať sa do Vojenského umeleckého súboru zlyhal. Jožo dostáva povolávací rozkaz k motostrelcom, Zdeno a Ďuro k tankistom a Vašo k lapiduchom. Vďaka Ďurovi sa nakoniec všetci dostanú do jedných kasární, kde môžu denne skúšať a dokonca si doniesť aj svoju aparatúru. Ešte v mundúroch sa ide do Bratislavy, lebo ich tri pesničky boli vybrané na Bratislavskú lýru 1980. Predpokladaný hit je 8. svetadiel, ktorého text si Jožo drzo prerobí, aby sa mu lepšie spieval. Keď sa to Boris Filan dozvedel, bolo zle a vyhlásil, že končí so spoluprácou. Fľaša vodky ho po dlhom prehováraní spacifikovala. Prekecali spolu celú noc a vtedy sa to všetko "zlomilo". Po počiatočnom oťukávaní našiel Boris v Jožovi kamaráta na život a na smrť. Aj napriek tomu, že nervozita poškodí Jožov prejav, 8.svetadiel získava cenu novinárov za text a Vašova skladba Kaskadér vyhráva druhé miesto v hlavnej súťaži a cez noc sa stáva absolútnym hitom. Z tohto úspechu majú všetci veľkú radosť; je to konečne prvé výrazné ocenenie ich neopísateľne tvrdej práce. Hneď po tomto úspechu kapela suverénne zamieri do agentúry Slovkoncert so žiadosťou o profesionalizáciu. No tam na chlapcov čaká poriadny úder pod pás. Začnú sa písať žiadosti, príhovory, posudky, mláti sa pečiatkami, v podstate sa opakuje to isté, čo pred odchodom do Švédska. Napokon Slovkoncert vezme na seba riziko prípadného neúspechu a kapela začína nacvičovať svoj vlastný program. Na prelome desaťročí sa lámu aj osudy štyroch dvadsapäťročných chlapcov. Vlajka Elánu letí prudko hore. Rozkrútili kolotoč, ktorý nebolo možné zastaviť. Jožo: " Brali sme to tak, ako to ležalo a bežalo.