Pri nahrávaní ďalšej LP v Pezinku vládne fantastická nálada, ale zároveň horúčkovitý nepokoj. Možno je to dnes už smiešne, ale kým na mastertape postupne naskakujú Tanečnice z Lúčnice, Klasika, Fero, Sídliskový indián a Detektívka, kapela sa obáva, či potvrdí kvalitu a nepoškodí meno donedávna tak skvele etablovanej skupiny. Napriek obavám z neúspechu Elán obhajuje - a to už s veľmi presvedčivým náskokom - minuloročné víťazstvo v Zlatom slávikovi. Detektívka sa objavuje na pultoch a strháva so sebou čosi, čo nemá v histórii československej rockovej hudby obdobu: vypuká davové šialenstvo zvané "elánománia", na konci ktorého je predaných vyše 600.000 nosičov, čo láme všeky historické rekordy v predajnosti hudobných titulov v Československu. Trblietavý kabát slávy a popularita však zakrývajú aj vyčerpanosť (skupina opäť absolvuje šnúry po vtedajšej NDR a Sovietskom zväze), finančné problémy a nedorozumenia vo vnútri kapely. Noví členovia sú nespokojní - asi očakávali, že sa budú voziť v mercedesoch. Na koncert prišlo 10.000 ľudí a oni dostanú iba po štyri stovky. Nešlo im to do hlavy. Mysleli si, že zlatý koč musia nutne ťahať zlaté kone. Elán zarobil Opusu stovky miliónov korún, ale z ich smiešneho podielu na zisku sotva uživili seba a svoje rodiny. "Elánománia", predstavujúca 140 koncertov, priniesla kapele víťazstvo v televíznej Rolničke, ankete časopisu Populár, priniesla Zlatú notu a v poradí už tretie víťazstvo v Zlatom slávikovi. Od druhého miesta ich delilo 30.000 (!!!) hlasov. Básnik by povedal: Na tomto poschodí sme už bývali vo všetkých bytoch, ktoré boli voľné…
Kapela v roku 1986 podniká iba tri veľké šnúry, pozostávajúce zhruba asi z 50-tich koncertov a tiež tri veľké zahraničné zájazdy: na jar opäť do vtedajšieho Sovietskeho zväzu, v lete do Francúzska a na jeseň do Grécka. Nadväzujú sa kontakty s konkurenciou: Jožo nahráva so skupinou Lojzo geniálnu baladu Že mi je ľúto a s Petrom Nagyom pieseň Psi sa bránia útokom, ktorá sa okamžite derie na vrcholy rebríčkov. Elán pomáha na svetlo sveta Beáte Dubasovej, Tublatanke a dievčenskej skupine Madam, pre ktorú píše Jano s Jožom a Paľom Jursom niekoľko svižných skladieb. Robia sa spoločné koncerty…
Ďalšiu platňu prichádza Elán do štúdia nahrať až 20 mesiacov po Detektívke, koncom roku 1987. Nahrávanie prebieha v pohode, asi po prvý raz bez časovej tiesne. Možno to znie paradoxne, ale práve preto vznikol priestor na pochybnosti a narodila sa najmenej výrazná platňa Elánu: Nebezpečný náklad. Aj keď bola umelecky hodnotná, ukázala sa ako nekomerčná a to obyčajne rozhoduje.