Jednoducho nezapadla do spoločenskej atmosféry ako napríklad Hodina slovenčiny. K tomuto albumu je spracovaný aj videoprojekt, ale bohužiaľ do televízie sa dostal až rok po vydaní platne. Navzdory pochybnostiam lietajúcim zvnútra i zvonku sa z Nebezpečného nákladu predalo vyše 200.000 nosičov. Kapela pridáva k LP aj singel Smrtka na pražskom orloji, ktorý okamžite stúpa na čelo predajnosti a v mnohých anketách sa dokonca stáva piesňou roka 1988 a vlastne len jeden rebríček vykazuje rozdielnu hodnotu - ten najreprezentatívnejší: Elán je od roku 1984 poprvý raz zvrhnutý z rebríčka Zlatého slávika. 20. augusta 1988 absolvuje kapela premiéru svojho nového koncertného turné, ktoré nemožno porovnať s ničím, čo sa u nás na poli rockových vystúpení doposiaľ odohralo: republiku spolu so skupinou brázdia štyri kamióny plné aparatúry, svetiel, mohutných kovových konštrukcií a to všetko obsluhuje team dvadsiatich technikov. Jedno sa však nemení: na jednu minútu hrania pripadá zhruba 120 minút vyčerpávajúcej organizačnej práce. Na deň 22. novembra 1988 pripadá prvé nakrúcanie filmu Rabaka (jeho názov znamená v bratislavskom slangu rebrík z dvoch ľudských dlaní a zároveň vydarený textársky rébus Ráž - Baláž - Karvaš), ktorý je podložený autobiografickým príbehom kapely z čias tvorby Nebezpečného nákladu (optikou poctivo odžitej veľkej lásky Sylvie a textára Petra, chalani z kapely hrajú sami seba). Opäť sa začína neurotizujúce obdobie, v ktorom sa prelína samostatné filmovanie a obliekanie skladieb pre film a aj rovnomenný album do definitívnych štúdiových kabátov. 1. júna 1989 absolvuje Rabaka (uvádzaná súbežne s platňou) dve premiéry: v Prahe a v Banskej Bystrici (chalani z Elánu - ako je ich zvykom - nemajú problém, sadajú do lietadla a stíhajú obe). Na jar 1989 Elán odchádza na sériu koncertov do Francúzska a už vie o jednej zásadnej veci, o ktorej verejnosť zatiaľ nemá ani tušenia.: Szabó s Karvašom dávajú v januári 1989 po vzájomnej dohode výpoveď. Opäť sa síce zaväzujú odohrať so skupinou všetky záväzky až do konca roka, ale čo bude po tom, to je vo hviezdach. Jožo: "Mal som pocit, že je koniec a Rabaka je tá rakva, do ktorej si konečne ľahnem.". Napriek tomu sú správy o predaji platne veľmi lichotivé a film sa drží na prvej priečke v sledovanosti slovenských filmov. 1991.Vrátiť Elánu pôvodnú podobu nie je mysliteľné. Gabo Szabó sa spamätáva po ťažkej chorobe, Martin Karvaš si zariaďuje hudobné štúdio a otvára vydavateľstvo.