Tento článok bol vytlačený zo stránky https://referaty.centrum.sk

 

Divadlá

NOVÁ SCÉNA, Bratislava

Adresa: Živnostenská 1, 812 14 Bratislava
Riaditeľ: Vanda Hrycová
Telefón : Spojovateľka: ++421 /2 / 52 92 65 84
Informácie o predstaveniach a programové materiály: 52 96 76 38
Fax: ++421 /2/ 52 96 14 31
Internet : http://www.nova-scena.sk
Mail : [email protected]

Charakteristika divadla:

Najstaršie hudobno-zábavné divadlo na Slovensku s 55-ročnou tradíciou. Dnes je nepochybne trvalou súčasťou nielen bratislavského, ale aj celoslovenského divadelného života. Pri zrode Novej scény bola v roku 1946 skupina mladých, ambicióznych hercov, ktorá sa vyčlenila z činoherného súboru Národného divadla a pridala sa k odvážnemu projektu D. Želenského, M.Gregora a F. K. Veselého.

Hneď v prvých rokoch sa na Novej scéne sformoval mimoriadne talentovaný činoherný súbor, reprezentovaný menami ako L. Chudík, M. Gregor, M. Bancíková, M. Černická, C. Filčík, F. Dibarbora, V. Durdík, M. Želenská, O. Vronská a mnohými ďalšími. Režie sa ujali D. Želenský, Ľ. Smrčok, F. Kudláč a F. K. Veselý. Povojnové ťaženie proti operete ako „buržoáznemu prežitku" preklenul F. K. Veselý budovaním súboru tzv. hudobnej komédie, ktorého piliermi sa stali J. Křepela, J. Láznička, V. Prokešová, I. Pašková a iní. Po februári 1948 v snahe sprístupniť divadlo aj ľudovým masám, došlo v divadle ku zmene jeho vnútornej štruktúry a umeleckého usporiadania. Väčšina členov činoherného súboru sa vrátila do Národného divadla a zo zvyšku sa utvoril súbor, ktorého náplňou bolo hrať pre deti a mládež. Pravdaže, takáto náplň nemohla umelecky uspokojiť ambície stále sa rozrastajúceho súboru, preto vzniklo činoherné umelecké teleso, tzv. druhá bratislavská činohra. V roku 1953 sa Nová scéna definitívne odčlenila od Národného divadla a pod vedením riaditeľa J. Kákoša sa stala samostatným divadlom.

Od roku 1951 sa na Novej scéne začal profilovať aj operetný súbor. Vytvoril sa orchester, zbor, balet, preto sa tu mohli začať uvádzať i náročné, ale umelecky najhodnotnejšie, diela operetnej literatúry. Držať krok so svetovým vývojom divadla znamenalo postupne, popri operetných dielach dať priestor muzikálu. Súbor NS sa vypracoval v tomto žánri na špičkový súbor v rámci celej bývalej Československej republiky. V Bratislave sa ako európske premiéry uvádzali všetky vtedajšie muzikálové hity: My Fair Lady, West Side Story, Hello Dolly, Man of Lan Mancha, Keď je v Ríme nedeľa a mnohé iné. Nová scéna sa však vedela dlho aj v činohre orientovať na uvádzanie najlepších diela zo svetovej dramatickej tvorby. Zlom nastal až po odchode viacerých členov z činohry NS do SND.

Ďalšou výraznou črtou Novej scény bol jej vzťah k uvádzaniu pôvodnej tvorby. Divadlo sa počas svojej existencie stalo domovom a prístreším pre mnohých slovenských dramatikov (P. Karvaš, I. Bukovčan, J. Váh, Š. Králik, L. Luknár, L. Kalina, I. Rusnák, J. Filan) a skladateľov ( G. Dusík, K. Elbert, I. Bázlik, M. Novák) a ich libretistov (P. Braxatoris, M. Ferko, O. Kaušitz, K. Peteraj, J. Štrasser).

Nová éra Novej scény nastala po dokončení rekonštrukcie jej budovy na začiatku 90. rokov. Zmena politického systému po novembri 1989 priniesla do divadelníctva úplne nové súvislosti. Slovensko sa síce otvorilo kultúrnemu trhu Európy, ale zredukovali sa štátne dotácie pre divadlá. V hľadaní divácky atraktívneho repertoáru sa do plánov našich divadiel opäť začali dostávať inscenácie v ktorých sa hovorilo, spievalo, tancovalo a ktoré sa označovali slovkom muzikál. Ich priekopníkom sa u nás stala práve Nová scéna pod vedením riaditeľa Ľuba Romana, ktorý sa rozhodol v divadle uplatniť kritériá a princípy práce pre komerčne úspešné divadelné podnikanie. Pri výbere inscenačných tímov sa orientoval na tvorcov, ktorí mu zaručovali predovšetkým divácky úspech a spoločenský ohlas výslednej produkcie. Za režiséra si vybral Jozefa Bednárika, ostrieľaného činoherným i operným divadlom, mága bohatej divadelnej ilúzie. Tým sa na Novej scéne odštartovala éra bednárikovských muzikálov (Evanjelium o Márii, Grand hotel, Pokrvní bratia, Jozef a jeho farebný zázračný plášť.)

Za ďalšieho vedenia (riaditeľ Dušan Jarjabek) došlo na Novej scéne k opačnému pohľadu na muzikál - k jeho zaznávaniu a návratu ku klasickej operete. Počas tohoto obdobia vznikli operetné diela Hrnčiarsky bál (1996), Grófka Marica (1997) a Ples v hoteli Savoy (1997). Vtedajšie vedenie Novej scény sa pokúsilo oživiť aj činohru. V súčasnosti sa Nová scéna, podľa koncepcie vedenia divadla reprezentovaného jeho riaditeľom Marekom Ťapákom, vyvíjať ako hudobno-dramatické divadlo. Preto sa zrušili súbory spevohry a činohry, rozpustil sa orchester a začal sa budovať jeden hudobno-dramatický súbor.
DIVADLO ASTORKA - KORZO ´90, Bratislava

Adresa: Suché mýto 17, P. O. Box 241, 814 99 Bratislava
Riaditeľ: Vladimír Černý
Telefón : Spojovateľka: ++421 /2/ 54 43 38 40
Tajomníčka divadla: ++421 /2/ 54 43 29 83
Fax: ++421 /2/ 54 43 29 83, 54 43 16 57
Internet : http://www.astorka.sk
Mail : [email protected]

Charakteristika divadla:

Divadlo Astorka - Korzo ´90 sídli (do začiatku rekonštrukcie budovy asi v polovici roka 2002) na bratislavskom Suchom mýte v pivničných priestoroch, v ktorých pred ním pôsobilo Divadlo na Korze alebo Štúdio Novej scény a druhý hrací priestor má v bývalom kine Pohraničník na Námestí SNP, teda priamo v budove Ministerstva kultúry SR. Od 1. 4. 2002 divadlo organizačne prešlo pod správu bratislavského VÚC. V Astorke sa darí najmä hereckému divadlu založenom na presnej gesticko-mimickej práci herca a na výstižnej charakterizácii postáv. Hľadisko tohto divadla je totiž dosť malé, takže z každého jeho miesta možno sledovať detaily hereckých kreácií.

Javisko neumožňuje používať veľké dekorácie ani priestorové efekty. Dramaturgia divadla je preto určená "menšiemu okruhu veľkomestského publika". V divadle, ktoré má štrnásťčlenný súbor, v súčasnosti pôsobia také herecké osobnosti ako Zita Furková, Marián Zednikovič, Zuzana Kronerová, Peter Šimun, Vladimír Černý, Vladimír Hajdu, Boris Farkaš, Miroslav Noga, Marta Sládečková, Anna Šišková a ďalší. Väčšinu doterajších inscenácií pripravil v tomto divadle režisérsky tandem Juraj Nvota a Roman Polák. V posledných dvoch sezónach sa však aj v Astorke dostali k slovu hosťujúci režiséri (J. Rihák, S. Ferancová).



DIVADLO JOZEFA GREGORA TAJOVSKÉHO, Zvolen

Adresa: Divadelná 3, 960 77 Zvolen
Riaditeľ: Marcela Kršková
Telefón : Spojovateľka:++421 /45/ 533 21 91
Prevádzka: ++421 /45/ 532 51 81
Fax: ++421 /45/ 532 51 87
Internet : http://www.djgt.sk
Mail : [email protected]

Charakteristika divadla:

Divadlo Jozefa Gregora Tajovského vo Zvolene vzniklo v roku 1949 s pôvodným názvom Stredoslovenské divadlo. Je to profesionálne činoherné divadlo so širokým repertoárovým záberom. Uvádza svetové i domáce tituly, klasiku i súčasnú tvorbu. V repertoári sú aj rozprávky určené detskému divákovi a predstavenia pre študentov. Každý mesiac odohrá divadlo niekoľko predstavení na zájazdoch.

Od roku 1994 pôsobí divadlo v zrekonštruovanej budove. Divadlo má vybudovaný bezbariérový prístup a je vybavené špeciálnou lóžou pre imobilných divákov. V tejto lóži sú aj špeciálne slúchadlá určené pre nedoslýchavých divákov. Javisko je moderné a sála má kapacitu 334 miest. Štúdio, ktoré má kapacitu 90 miest, je určené pre komornejšie hry a projekty. Súčasťou objektu divadla je reštaurácia a divadelný klub.

Divadlo má atraktívnu polohu v centre mesta. Návštevníkom sa približuje aj rôznymi akciami a podujatiami ako sú napríklad Deň otvorených dverí divadla či výstavy v budove divadla. Divadlo je taktiež usporiadateľom najstaršieho plenérového profesionálneho divadelného festivalu na Slovensku - ZÁMOCKÉ HRY ZVOLENSKÉ. Podujatie sa každoročne koná na zvolenskom zámku a Divadlo J. G. Tajovského ho zvykne otvárať premiérou svojej najnovšej inscenácie.

Koniec vytlačenej stránky z https://referaty.centrum.sk