Od mladosti bolo jeho pýchou, že dokázal hravo napodobiť ktorýkoľvek štýl a komponovať v ňom. Roky tieto schopnosti využíval a plnil otcove priania, ktorý mu chcel zaistiť dobré kapilnícke miesto pri niektorom dvore a umelecké otázky staval až za existenčné potreby, komponoval v tzv. populárnom štýle. Rastúce vedomie veľkosti vlastných schopnosti a spontánne demokratické cítenie priviedlo umelca v jeho 25 rokoch k ostrej roztržke s feudálnym pánom, k rozchodu s otcom a k rozhodnutiu neustupovať umeleckým plánom vládnucich vrstiev. Odvtedy strmo stúpa umelecký význam jeho diel a naopak klesá spoločenský ohlas. Od mladosti hýčkaný na panovníckych dvoroch, nemá neskôr Mozart nikdy dosť prostriedkov, aby úplne zaistil svoju rodinu, zadlžuje sa.

V symfonickom obore sa prvýkrát odvážil tvoriť v roku 1764. Podlieha tvorbe Joh. Christ. Bacha, kým sa neprikloní k Haydnovi. Rýchlo ho prekoná hudobnosťou tematiky a jej pôsobivejšími kontrastmi, umeleckejšou harmóniou a jemnejším zvukom. Korunou Mozartovej symfonickej tvorby sú štyri skladby z posledných rokov jeho života. Je to symfónia D dur, označovaná ako Pražská a tri diela, ktoré vznikli v letných mesiacoch v roku 1778. Je to G moll, Es dur a C dur „Jupiter“. V serenádach a divertimentách podal Mozart v Salzburgu nezáväznou formou množstvo jemnej, veľakrát vtipnej hudby (najznámejšia tzv. Haffnerova serenáda D dur a dve Lodronské divertimentá).

V koncertnej skladbe s orchestrom zaujímajú prvé miesto sólové klavírne koncerty. Zvlášť vo Viedni vzniklo niekoľko prác, ktoré spájajú nástrojovú vďačnosť s rýdzim hudobným obsahom (D moll, C moll, A dur a D dur „Korunovačná“). Napísal tiež skladby pre dve a koncertne pre tri klavíry.

Sólovými koncertmi sú u Mozarta ešte zastúpené flauty (2), hoboj, klarinet, lesný roh (4) a fagot. V sláčikových kvartetách, z ktorých prvé vzniklo v roku 1770, nadviazal Mozart najprv na Samartiniho, ale rýchlo sa stal rozhodujúcim Haydnov príklad. Naznačuje to venovanie šiestich zrelých prác tohto oboru z rokov 1782-85, v ktorých však už Mozart prekonal Haydna. Zo sláčikových kvintet vyniká G moll (piaty). Uvoľnením vedenia ostatných nástrojov zo závislosti na klavíri, sa Mozart stal slohovým zakladateľom komornej hudby s klavírom. Zvlášť vyniká klavírne trio E dur (1788) a kvinteto Es dur s dychovými nástrojmi (1784).

Dramatická tvorba je venovaná všetkým dobovým typom. Zo skladieb, ktoré vznikli pred presídlením do Viedne, sú najznámejšie singspiel Bastien und Bastiennne (1768), La finta giardiniera (1775), opera Idomeneo (1781), balet Les petits riens (1778). Vrcholné opery spojujú verné vystihnutie dramatickej podstaty, prenikavosť charakteristiky a rýdza slohovosť. K týmto dielam patrí Únos zo serailu (1782), Figarová svadba (1785), Don Giovanni (1787), Cosi fan tutte (1790), Kúzelná flauta (1791), La clemenza di Tito (1791) a Divadelný riaditeľ (1786).

Piesne sú takmer všetky strofické a s prostým klavírnym doprovodom. Ďaleko najprecítenejším je Fialka (Goethe). Dve kantáty sú ohlasom Mozartového slobodomurárstva, ktoré sa oveľa viac prejavujú v Kúzelnej flaute. V kanónoch sa často bujne vybíja Mozartov humor, obidve oratória sú iba priemernými prácami (Betulia liberata - Oslobodenie Betúlie, Davidde penitente - Dávidové pokánie). V cirkevnej skladbe, ku ktorej bol vedený salzburgským úradom, sa riadil miestnymi podmienkami a záľubami, ako svedčí aj jeho najznámejšia omša C dur, Korunovačná (1779). V poslednom roku jeho života vznikli dve diela, ktoré patria k najlepším skladbám tohto oboru a k najznámejším prácam veľkého majstra. V júni napísal sladké Ave verum corpus pre štyri hlasy s doprovodom sláčikov a varhanov. Pracoval až do posledných chvíľ na svojom rekviem. V predtuche smrti vytvoril dielo tragickej veľkosti. Smrť mu vytrhla pero z ruky a skladbu dokončil podľa náčrtov jeho žiak.

Najlepší obraz bohatého vnútorného Mozartového života podáva vedľa hudby jeho korešpondencia, ktorá sama o sebe predstavuje cenné literárne dielo. Je prejavom jemného a citlivého človeka, ktorý vidí svet úplne reálne a bez ilúzií, avšak svojím umením sa snaží naplniť ho krásou. V Kúzelnej flaute hovorí múdry Sarastro, že Tamino je viac než princ, že je - človek. To bolo Mozartové vyznanie, na ktorom postavil svoje dielo, stelesňujúce vznešené osvietenecké ideály.