Dejiny obce od stredoveku po súčasnosť

Obec Suchá nad Parnou leží v Trnavskej pahorkatine sčasti v doline potoka Podháj a Parná. Chotár obce o rozlohe 1438 ha sa rozkladá v nadmorskej výške 161 – 231 m, stred obce v nadmorskej výške 174 m. Kataster obce hraničí na východe so Šelpicami, juhovýchodne a južne je Zvončín a Ružindol, západne obec Dlhá, na severe Košolná a Boleráz a na severovýchode Klčovany. Je vzdialená 7 km od Trnavy.

Podľa niektorých archeologických nálezov predpokladá sa osídlenie už v neolite. Nájdené boli aj predmety z volutovej kultúry, paleontologické a potvrdené rímsko-barbarské sídlisko. Vznik obce nemožno určiť. Prvá písomná doložená správa o obci je síce z roku 1251, ale v nej sa hovorí o odpredaji pozemkov, ktoré už skôr tu mala v držbe vdova Alžbeta.

Obec už v 13. storočí patrila panstvu na Červenom Kameni, menšie časti viacerým zemianskym rodinám. V r. 1463 kuriálny majetok Ulricha Norchana bol odpredaný Mikulášovi Sellendorfovi a jeho manželke za 110 zl. flor. V tom istom roku kráľ Matej daroval Krištofovi Podmansederovi v Suchej zem a kúriu. Zemianska kúria s pôdou Juraja Halthammera bola v r. 1517 odpredaná Antonovi Fuggerovi na Červenom Kameni za 265 zl. flor.

Obec v urbári hradného panstva Červený Kameň

Slovo urbár je nemeckého pôvodu a znamená výnos, výťažok alebo dôchodok. Je to teda písomnosť, na ktorej je zachytený súpis poddanského majetku podľa jednotlivých usadlostí a obcí. Predpisuje povinné platby, dávky a robota poddaných voči majiteľom panstva. Hradné panstvo Červený Kameň vlastnili v roku 1543 bankári a veľkopodnikatelia Fuggerovci z Ausburgu, ktorí povolávali na svoje slovenské panstvá nemeckých úradníkov. Títo zavádzali správu a vedenie majetkov podľa pravidiel svojej vlasti. Z tohto dôvodu je tento urbár veľmi podrobný a presný a zaostávajú za ním aj urbáre vyhotovené v oveľa neskoršej dobe.

Urbár obsahuje 210 listov. Priama zmienka o Suchej je na 10 listoch. V úvode sú všeobecné informácie o obci, povinných poplatkoch a dávkach a povinnostiach poddaných. Sucha nad Parnou sa v roku 1543 volala Dürenbach, čo znamená Suchý Potok. Nemala žiadne práva a výsady (napr. právo na jarmok, hrdelné právo a pod.) podobne ako ostatné okolité obce. Bola obývaná najmä Chorvátmi. Richtár bol menovaný hradným pánom z obyvateľov obce, a to každý rok na sv. Juraja (24. apríla). Mal právo vyvoliť si dvoch prísažných, ďalších dvoch volili obyvatelia obce. Richtár bol oslobodený od platenia domovej dane. Ostatné poplatky platili tak, ako všetci obyvatelia obce. Povinnosťou prísažných bolo pomáhať richtárovi so správou obce, mali však iba poradné právo.

Domová daň sa platila od celého domu 40 denárov a od polovice 20 denárov ročne. Keďže veľa obyvateľov vlastnilo vinohrady, platili tiež deviatky z výmery vinohradov podľa zápisov vo vinohradníckej knihe, ďalej daň z dorobeného vína, daň z predaného vína a mali povinnosť robotovať na panských vinohradoch.
Obec mala jednu ulicu v smere od Košolnej na Trnavu s dvoma radmi domov. Obývané domy boli v dobrom stave. 26 domov je opustených, čo je dôsledok tureckých nájazdov po roku 1526. Obec mala v tomto období pravdepodobne 300 obyvateľov. V deviatom zápise je zmienka o fare, ktorá bola oslobodená od domovej dane a všetkých poplatkov.

Opustené domy sa snažili majitelia panstva osídliť novými obyvateľmi. Aby ich prilákali do svojich obcí, priznávali im rôzne výhody ako napr. oslobodenie od domovej dane. Potvrdzuje to zápis číslo 37, ktorý pôvodne opisuje opustený dom. V roku 1544 bolo pripísané, že dom znovu vybudoval Stanislaw Sotzarowitz, za čo bol oslobodený od platenia domovej dane až na tri roky. Takýmito opatreniami sa podarilo v priebehu nasledujúcich desiatich rokov znovu osídliť väčšinu opustených domov v Suchej nad Parnou.

V poslednom, najrozsiahlejšom zápise sú informácie o kaštieli a kostole. Kaštieľ stál na najvyššom mieste v obci. Bol dedičným majetkom darovaným vlastnoručne podpísanou darovacou listinou uhorským kráľom Matejom. Ku kaštieľu patrili rozsiahle lúky, polia a peňažné výnosy. Majiteľ kaštieľa mal právo zriaďovať viechu. Z týchto dôvodov bol kaštieľ častým objektom sporov.

Kostol stál v strede obce na námestí. Vlastnil dva vinohrady a dostával aj určitú časť peňažných dávok, tzv. desiatkov, vybraných v obci. Ku kostolu patrili aj tri domy postavené hneď vedľa kostola. Bývali tu najchudobnejší obyvatelia obce, ktorí nevlastnili žiadne polia, vinohrady a nemali ani iné príjmy. Neplatili domovú daň, kostolu však museli každoročne zaobstarať určité množstvo vosku na sviece. Ďalej boli povinní robotovať na panskom, tak ako ostatní obyvatelia obce.

V ďalšej časti urbára je zmienka o mlyne v Suchej n. P. Vodný mlyn stával v dolnej časti obce na jej okraji. Mlyn často menil majiteľa. Mlynár mal povinnosť, okrem bežných poplatkov a dávok, odovzdávať časť zomletej múky, mlieť zdarma panské obilie, a pod.

Veľký hospodársky význam vinohradníctva v našej obci potvrdzujú dva osobitné zápisy o chotárnych častiach, v ktorých sa vinič pestoval. Jedna časť sa nazývala Jungperg (teraz pravdepodobne Mladá hora) a druhá časť Rosenberg (teraz pravdepodobne Ružová dolina). Žiadne iné obce v panstve Červený Kameň nemali vo svojom chotári tak rozsiahle vinice.