III. Stredovek ( koniec 4. až 16. stor.)
Rozpadom rímskej ríše zanikla antická otrokárska spoločnosť a jej kultúra. V hudbe prevažuje vokálna hudba. (typickým znakom renesancie je imitácia.) Podľa charakteru a textu stredovekú vokálnu hudbu delíme na: cirkevnú (latinský text)
svetskú (národný jazyk)
Podľa počtu hlasov na jednohlasnú a viachlasnú.
Gregoriánsky chorál
(Cirkevný jednohlas )
Na pôde západorímskej kresťanskej cirkvi sa vytvára bohoslužobný spev. Názov gregoriánsky chorál dostal podľa pápeža Gregora I., ktorý okolo roku 600 sa zaslúžil o zjednotenie liturgického spevu rímskokatolíckej cirkvi. Hlavnými prameňmi, z ktorých sa tvorila kresťanská hudba je: grécke dedičstvo
židovský synagogálny spev
vplyv Byzancie
Za pôsobenia Gregora I. sa zbierali sakrálne spevy, usporiadali ich podľa sviatkov cirkevného roka a vznikla zbierka Antiphonarius cento. Pápež založil v Ríme školu Schola cantorum, kde sa vyučoval gregoriánsky chorál.
Gregoriánsky chorál delíme z hľadiska:
Interpretácie na: sólo
responzoniálny spev- sa strieda sólo a zbor
antifonálny spev- sa striedajú 2 zbory
rozsahu nápevu na: akcentus- maximálne veľká sekunda
koncentus- maximálne čistá kvarta
podľa bohatosti melódie: sylabický-jedna slabika, jedna nota
melizmatický nápev- jedna slabika, viacej nôt.
Svetský jednohlas
Od 11. storočia sa okrem oficiálneho bohoslužobného spevu rozvíja aj
svetsky jednohlas: ľudová tvorba, duchovné piesne a umelá svetská tvorba.
Francúzski rytieri(12.stor.)
Na juhu Francúzska reprezentovali svetskú hudbu trubadúri. Prvým trubadúrom bol vojvodca Wilhem IX. z Akvitánie a medzi najvýznamnejších skladatelov patria: gróf Viliam z Poitiers, Pierre Vidal, Adam de la Halle. Formovými útvarmi trubadúrov boli tanečné piesne-dialógy- tensos, plankty-
plaintes, piesne služobné- servantes, pastierske- pastorelles a rondeau.
Nemeckí rytieri(13 stor.)
Predstavtelia minnesängrov boli: Fridrich von Hausen, Heinrich Franenlob,Walter von der Vogelweide.
Nemecký rytiery sa združovali do cechov, zakladali spevácke školy, najvýznamnejší je Hans Sachs.
Cirkevný viachlas
V období šírenia cirk. viachlasu vznikla Notredamská škola pomenovaná podľa gotickej katedrály Notre- Dame v Paríži.
Šíreniu viachlasu veľmi pomohlo zdokonalenie notového písma
-Quido z Areca (chorálová notácia).
Ars antiqua(13.storočie)
Rozvoj viachlasu si vynútil zdokonalenie not. písma, ktoré
by už fixovalo nielen melódiu ale aj rytmus. Výsledkom bola menzurálna notácia.Typický druh 13. st. je moteto. Má 3 hlasy, každý hlas má svoj vlastný text, rytmus a melódiu. Cantus firmus je v spodnom hlase v dlhých hodnotách a nad ním sú 2 úplne samostatné
hlasy. Skladatelia: Petrus de Cruce a Franko z Kolína.
Ars Nova(14. stor.)
Ars Nova je prechodným obdobím k novému obdobiu k renesancii.
Skladatelia: Philip de Vittry a Guillaume de Machaut.
Philip de Vittry- bol významný hudobný teoretik, podľa jeho teoretického
spisu je pomenované obdobie. Za konzonanté intervaly uznal terciu a sextu. Začala sa stavba akordov, upozornil resp. pomenoval toniku,
subdominantu a dominantu(T-S-D).
Guillaume de Machaut- bol prvý skladateľ dejín hudby, ktorý spracoval viachlasne celý omšovy cyklus.Je to Remešská korunovačná omša.
Renesancia(2. pol. 14. až 16. stor.)
V období Renesancie vrcholí vokálna polyfónia To znamená, že sa pestuje cirkevná a svetská viachlasná vokálna hudba. Hudobné
umenie reprezentuje 5 skladateľských generácií flámko-flámskych
skladateľov a talianskych skladateľov.Hlavné znaky: imitácia- hlasy nastupujú po sebe, v záveroch skladby sa používajú kadencie(T-S-D).
Vo zvýšenej miere sa využívajú nástroje, modálne stupnice, zdokonalilo sa notové písmo – na začiatku osnovy sa písalo taktové
označenie, používali sa taktové čiary. Typické druhy:Cirkevné: moteto, omša. Svetské: caccia, šansón, madrigal.
Najvýznamnejší skladatelia:
Francesco Landino
Jacopo da Bologna
Paulo da Firenze
Guillaume Dufay
Gilles Binchois
John Dustable
Jean Ockeghem
Jacub Obrecht
Pierre de la Rue
Josquin Desprez
Adrian Willart
Philiphe de Monte
Orlando di Lasso
Talianske školy(16. storočie):
cirkevná hudba: Rímska škola:
Giovanni Pierluigi da Palestrina – ťažisko tvorby na duchovnej tvorbe(motetá, omša)
Omša: Missa Papae Marcelli
Benátska škola:typický druh sú 2 zborové omše – základ concerta grossa
Skladatelia: Giovanni Gabrieli , Andrea Gabrieli
Svetská(madrigal): Luca Marenzio, Carlo Gesualdo da Venosa.
IV. Novovek (koniec16. st. až dnes)
Renesancia v hudbe uzatvára stredovek a začína sa nové obdobie novovek, lebo sa vykryštalizovala inštrumentálna hudba a okrem polyfónie sa uplatňuje akordické myslenie.
Zaujímavosti o referátoch
Ďaľšie referáty z kategórie
Dejiny hudby
Dátum pridania: | 07.11.2007 | Oznámkuj: | 12345 |
Autor referátu: | Miroslavfagot | ||
Jazyk: | Počet slov: | 2 577 | |
Referát vhodný pre: | Stredná odborná škola | Počet A4: | 8.6 |
Priemerná známka: | 2.96 | Rýchle čítanie: | 14m 20s |
Pomalé čítanie: | 21m 30s |
Podobné referáty
Dejiny hudby | SOŠ | 2.9676 | 514 slov | |
Dejiny Hudby | GYM | 2.9877 | 3783 slov |