Dejiny hudby

Obsah: Periodizácia dejín hudby (pravek, starovek, stredovek, novovek.)

Dejiny hudby sú dôležitou disciplínou hudobnej vedy. Ich úlohou je zachytiť vývin hudobnej kultúry od jej začiatkov až po dnešok na vedeckom základe. Hudobná veda vznikla v 18 stor. Dejiny hudby sú rozdelené na jednotlivé obdobia, pričom každé z nich je charakterizované typickými znakmi a zvláštnosťami. Najčastejšie sa týkajú hudobných foriem, spôsobu komponovania, využitia jednotlivých nástrojov a pod. Periodizácia dejín hudby u viacerých historikov je rôzna. Rozdiely sú najmä v období od vzniku hudby po hudbu 17. stor. V podstate však u viacerých ide o nasledujúce obdobia:

I.Pravek ( 20000- 5000 pred n. l.)

Začiatky hudby, konkrétne pamiatky sa nezachovali.

II.Starovek

východné kultúry (5000-500 pred n. l.) –
Mezopotámia,
Egypt,
Čína

využívali stupnicové rady, mali hudobné nástroje

Antická kultúra- (500 pred n. l.- 300 n. l.) Gréci- využívali hudobné nástroje, stupnice, položili základy hudobnej teórie a zaoberali sa hudobnou akustikou a estetikou.

III.Stredovek (koniec 4. až 16. stor.): najtypickejší znak hudby stredoveku je vokálna hudba.
Vokálna hudba môže byť: cirkevná ( latinský text.)
svetská ( národný text.)
Cirkevná a svetská hudba môže byť jednohlasná alebo viachlasná.

Cirkevný jednohlas

1 Románske obdobie ( 2. pol. 7. až 9. stor.)-
Typický je gregoriánsky chorál -kresťanský jednohlasný spev spievajú len muži na latinský text.

2 Gotika (12. až 1. pol. 14. stor.)-

2. pol. 12.stor Notredamská škola (cirkevný viachlas)
umenie francúzskych rytierov( Svetský jednohlas)
13.stor. Ars Antiqua (cirkevný viachlas),

nemeckí rytieri (svetský jednohlas)
1. pol 14. stor Ars Nova (cirkevný a svetský viachlas)

3 Renesancia (2. pol 14. až 16. stor.) cirkevný a svetský viachlas
Trecento ( 2. pol 14. stor.)
Nizozemské školy ( 15. stor.)
Talianske školy ( 16. stor.)

IV. Novovek ( 16. stor. až dnes)

4 Barok ( koniec 16. stor. až 1. pol 18.stor.)
Typické pre barok je vokálna a inštrumentálna hudba, polyfónia, homofónia a generálny bas.

5 Galantný štýl ( koniec 17. stor. až 1. pol. 18. stor.)
Je to štýlový prechod z baroku do klasicizmu. Veľký význam má pôsobenie Mannheimskej školy.

6 Klasicizmus ( 30. roky 18. až 20. roky 19. stor.)
Klasicizmus stráca záujem o zložitú polyfóniu. Vyznačuje sa predovšetkým jasnou a zreteľne členitou melodikou, prehľadnou formou skladieb, akordickým myslením.

7 Romantizmus (koniec 18. až 1. pol .20. stor.)- v inštrumentálnej hudbe prebieha v dvoch prúdoch:

programová hudba
neprogramová hudba

Programová hudba: novoromantizmus ( celé 19. stor.)
Tristanovská generácia (koniec 19. až 1. pol. 20. stor.)

Neprogramová hudba: raný romantizmus (koniec 18. až 1. pol. 19. stor.)
Brahmsovský prúd ( 2. pol. 19. stor.)

Prúdy hudby 20.st.
19/20 stor.:
Impresionizmus
Expresionizmus

20. stor.
„neofolklorizmus“
neoklasicizmus
hudobná „avandgarda“ ( 2. pol 20. stor.)

Teraz by som chcel bližšie informovať o jednotlivých obdobiach:

II. Starovek

Prvé hudobné kultúry sa viažu na východné národy( Egypt, Mezopotámia, India, Čína)- uvedené kultúry mali svoje typické
stupnice a nástroje napr. harfy. Pre európsku kultúru má najväčší význam odkaz učenia a estetické cítenie starých Grékov.

Grécka kultúra

Antické Grécko je kolískou európskej civilizácie, vedy a kultúry. Vývoj umenia úzko súvisí s vývojom gréckej spoločnosti. Začiatky gréckej hudby siahajú do obdobia Mikénskej kultúry. Rozoznávame tri vývojové štádia: 1. archaické
2. klasické (do 400 rokov p. n. l.)
3. helenistické ( 4-5 stor. n. l.)
Grécka hudba bola jednohlasná: vokálna a inštrumentálna, využívala princíp heterofónie.
Pamiatky: napr. zlomok z Euripidovho Oresta, zlomok dramatických textov a Berlínsky papyrusIII. Stredovek ( koniec 4. až 16. stor.)

Rozpadom rímskej ríše zanikla antická otrokárska spoločnosť a jej kultúra. V hudbe prevažuje vokálna hudba. (typickým znakom renesancie je imitácia.) Podľa charakteru a textu stredovekú vokálnu hudbu delíme na: cirkevnú (latinský text)
svetskú (národný jazyk)
Podľa počtu hlasov na jednohlasnú a viachlasnú.

Gregoriánsky chorál

(Cirkevný jednohlas )

Na pôde západorímskej kresťanskej cirkvi sa vytvára bohoslužobný spev. Názov gregoriánsky chorál dostal podľa pápeža Gregora I., ktorý okolo roku 600 sa zaslúžil o zjednotenie liturgického spevu rímskokatolíckej cirkvi. Hlavnými prameňmi, z ktorých sa tvorila kresťanská hudba je: grécke dedičstvo
židovský synagogálny spev
vplyv Byzancie
Za pôsobenia Gregora I. sa zbierali sakrálne spevy, usporiadali ich podľa sviatkov cirkevného roka a vznikla zbierka Antiphonarius cento. Pápež založil v Ríme školu Schola cantorum, kde sa vyučoval gregoriánsky chorál.
Gregoriánsky chorál delíme z hľadiska:
Interpretácie na: sólo
responzoniálny spev- sa strieda sólo a zbor
antifonálny spev- sa striedajú 2 zbory

rozsahu nápevu na: akcentus- maximálne veľká sekunda
koncentus- maximálne čistá kvarta

podľa bohatosti melódie: sylabický-jedna slabika, jedna nota
melizmatický nápev- jedna slabika, viacej nôt.

Svetský jednohlas

Od 11. storočia sa okrem oficiálneho bohoslužobného spevu rozvíja aj
svetsky jednohlas: ľudová tvorba, duchovné piesne a umelá svetská tvorba.

Francúzski rytieri(12.stor.)

Na juhu Francúzska reprezentovali svetskú hudbu trubadúri. Prvým trubadúrom bol vojvodca Wilhem IX. z Akvitánie a medzi najvýznamnejších skladatelov patria: gróf Viliam z Poitiers, Pierre Vidal, Adam de la Halle. Formovými útvarmi trubadúrov boli tanečné piesne-dialógy- tensos, plankty-
plaintes, piesne služobné- servantes, pastierske- pastorelles a rondeau.

Nemeckí rytieri(13 stor.)

Predstavtelia minnesängrov boli: Fridrich von Hausen, Heinrich Franenlob,Walter von der Vogelweide.
Nemecký rytiery sa združovali do cechov, zakladali spevácke školy, najvýznamnejší je Hans Sachs.

Cirkevný viachlas

V období šírenia cirk. viachlasu vznikla Notredamská škola pomenovaná podľa gotickej katedrály Notre- Dame v Paríži.
Šíreniu viachlasu veľmi pomohlo zdokonalenie notového písma
-Quido z Areca (chorálová notácia).
Ars antiqua(13.storočie)
Rozvoj viachlasu si vynútil zdokonalenie not. písma, ktoré
by už fixovalo nielen melódiu ale aj rytmus. Výsledkom bola menzurálna notácia.Typický druh 13. st. je moteto. Má 3 hlasy, každý hlas má svoj vlastný text, rytmus a melódiu. Cantus firmus je v spodnom hlase v dlhých hodnotách a nad ním sú 2 úplne samostatné
hlasy. Skladatelia: Petrus de Cruce a Franko z Kolína.

Ars Nova(14. stor.)

Ars Nova je prechodným obdobím k novému obdobiu k renesancii.
Skladatelia: Philip de Vittry a Guillaume de Machaut.

Philip de Vittry- bol významný hudobný teoretik, podľa jeho teoretického
spisu je pomenované obdobie. Za konzonanté intervaly uznal terciu a sextu. Začala sa stavba akordov, upozornil resp. pomenoval toniku,
subdominantu a dominantu(T-S-D).

Guillaume de Machaut- bol prvý skladateľ dejín hudby, ktorý spracoval viachlasne celý omšovy cyklus.Je to Remešská korunovačná omša.

Renesancia(2. pol. 14. až 16. stor.)

V období Renesancie vrcholí vokálna polyfónia To znamená, že sa pestuje cirkevná a svetská viachlasná vokálna hudba. Hudobné
umenie reprezentuje 5 skladateľských generácií flámko-flámskych
skladateľov a talianskych skladateľov.Hlavné znaky: imitácia- hlasy nastupujú po sebe, v záveroch skladby sa používajú kadencie(T-S-D).
Vo zvýšenej miere sa využívajú nástroje, modálne stupnice, zdokonalilo sa notové písmo – na začiatku osnovy sa písalo taktové
označenie, používali sa taktové čiary. Typické druhy:Cirkevné: moteto, omša. Svetské: caccia, šansón, madrigal.

Najvýznamnejší skladatelia:

Francesco Landino
Jacopo da Bologna
Paulo da Firenze
Guillaume Dufay
Gilles Binchois
John Dustable
Jean Ockeghem
Jacub Obrecht
Pierre de la Rue
Josquin Desprez
Adrian Willart
Philiphe de Monte
Orlando di Lasso

Talianske školy(16. storočie):

cirkevná hudba: Rímska škola:
Giovanni Pierluigi da Palestrina – ťažisko tvorby na duchovnej tvorbe(motetá, omša)
Omša: Missa Papae Marcelli
Benátska škola:typický druh sú 2 zborové omše – základ concerta grossa
Skladatelia: Giovanni Gabrieli , Andrea Gabrieli
Svetská(madrigal): Luca Marenzio, Carlo Gesualdo da Venosa.

IV. Novovek (koniec16. st. až dnes)
Renesancia v hudbe uzatvára stredovek a začína sa nové obdobie novovek, lebo sa vykryštalizovala inštrumentálna hudba a okrem polyfónie sa uplatňuje akordické myslenie.Barok (koniec 16. stor. až 1. pol. 18.)

Termín barok ako štýlové pomenovanie sa používa od 20. rokov 20. storočia a to zásluhou Curta Sachsa, ktorý takto označil túto vývojovú epochu umenia. Baroková hudba sa rozdeľuje na inštrumentálnu a vokálnu. V barokovej hudbe sa využíva terasovitá dynamika. Inštrumentálna hudba:
Druhy: kontrapunktické: fúga, toccata, pasacaglia, invencia, chorálová predohra, atď.
Druhy, vychádzajúce zo suitového cyklu: suita - sólová
- orchestrálna
sonáta - sólová
- triová - cirkevná
(gb. Organ)
- svetská
(gb. čembalo)
-concerto grosso

Skladatelia:

raní:

Giovanni Gabrieli
Girolamo Frescosbaldi
Michael Praetorius

vrcholní:

Antonio Vivaldi- Štyri ročné obdobia- 4 koncerty pre husle, slačikové nástroje a basso continuo.
Arcangelo Corelli- concerto grosso: 6: č. 1, č. 3, č. 6, č. 7,
Triové sonáty
Thomaso Albinoni: Koncert č.7 d mol
pre slačikové nástroje a čembalo.
Benedetto Marcelo
Johann Sebastian Bach-Temperovaný
klavír, Umenie fúgy, Hudobná obeť,
Brandenburské koncerty(6).

Georg Friedrich Händel- v jeho tvorbe vrcholí: concerto grosso:Napísal ich 12.
Orchestrálne suity: Ohňostroj a Vodná hudba
Georg Philipp Telemann- triová sonáta F dur pre flautu a čembalo, triová sonáta c mol ,pre flautu, hoboj a continuo.

Vokálna hudba:

Druhy: cirkevné: Kantáta, omša, oratórium
svetské: Kantata, opera

Skladatelia:

raní:

Claudio Monteverdi- opery: Orfeo, Návrat Odyssea do vlasti, Korunovácia Poppey
Heinrich SchützGiacomo Carissimi: oratória: Jefta, Jonáš,
Šalamúnov súd

vrcholní:

Johann Sebastian Bach: Cyklus kantat: vianočné a veľkonočné,
Omša h mol
Georg Friedrich Händel: opery: Xerxes, Rinaldo, Rodrigo
oratória: Izrael v Egypte, Judáš Makabejský, Mesiáš.

Klasicizmus(30.roky 18. stor. až 20. roky 19. stor.)

Hudba tohto obdobia sa snaží o nový, výraz, ktorý akceptoval požiadavky zvýšenej citovosti a osvietenskej ušľachtilosti.

Vo vzťahu k predchádzajúcemu obdobiu možno hovoriť o podstatnom štýlovom prelome v hudbe, vznikli nové druhy a stráca sa záujem o zložitú polyfóniu.Uz nepočujeme generálny bas.

Pre vývoj klasicizmu má veľký význam Mannheimská škola. Bola to skupina hudobníkov na dvore mannheimského kurfista. Vytvorili základy orchestrálnej cyklickej symfónie a sonátovej formy. Zvlášť vynikla tvorba Jana Václava Stamica, ktorý ako prvý prichádza s crescendom a descrescendom a vie ho pôsobivo uplatniť.

Skladatelia:

raní:

Carl Ditters von Ditterstorf
Mathias Moon- symfónie majú pomalé úvody

Vrcholní:

Wolfgang Amadeus Mozart: symfónie: D-dur Pražská Kv. 504,
C-dur Jupiterská Kv. 551
Komorné diela: Malá Nočná hudba, Klavírne koncerty,
Koncerty: pre klavír a orchester d -mol, A-dur, D-dur-korunovačný
Opery Ůnos zo serailu, Figarova svadba, Don Giovanni, Čarovná
Flauta, Cosi fan tutte.

Joseph Haydn:

Symfónie: Hob.I D dur,
Lukavická
Hob.I 73 D-dur, Lovecká
Hob.I 92 G-dur Oxfordská
Hob.I 94 G-dur s úderom na timpány
Hob.I 101 D-dur Hodiny

Ludwig van Beethoven

Symfónie:
3. Es dur Eroica op.55
5. c mol Osudová op. 67
6. F dur Pastorálna op.68
9. d mol op.125 v 4. časti zaznie Schillerová Óda na radosť.

Opera: Fidélio
Omša: Missa Solemnis
Symf. predohra: Leonora, Egmont, Coriolanus
Sonáty: pre klavír c mol Patetická op. 13, cis mol Mesačný svit op.27, f mol Appassionata op.57.Romantizmus(koniec 18. stor. až 1. pol .20. stor.)

Romantizmus v inštrumentálnej hudbe prebieha v dvoch prúdoch:
programový a neprogramový.

Neprogramový hudba: raný romantizmus(koniec 18. až 1. pol. 19. stor.)
brahmsovský prúd(2. pol. 19. stor.)
Typické druhy: symfónie, slač. kvartetá, sonáty, koncerty, drobné inštrumentálne skladby.
Skladatelia: raný- Carl Maria Weber – Koncert pre klarinet a orchester f mol a Es dur, Koncert č.1 C dur pre klavír a orchester,
Opery: Čarostrelec, Euryantha, Oberon,

Franz Schubert: - ,, kráľ“ umelých piesní, skomponoval vyše 600 piesni, napr:
Cykly piesní- Zimná cesta
Krásna Mlynárka
Labutia pieseň
Piesne: Margarétka pri kolovrátku, Šípová ružička, Kráľ duchov,
Ave Maria.

FelixMendelssohn Bartholdy: symfónie: a mol-Škotska
A dur Talianska
D dur Reformačná

Koncerty: Koncert pre klavír a orchester e mol, g mol, d mol a husľový koncert e mol

Brahmsovský prúd: Johannes Brahms- symfónie(4) : 1. c mol op.68
2. D dur op.73
3. F dur op.90
4. e mol op.98

Antonín Dvořák: symfónie:

1. c mol Zlomické zvony
2. B dur op. 4
3. Es dur op. 10
4. d mol op. 13
5. F dur op. 76
6. D dur op. 60
7. d mol op. 70
8. G dur op. 88
9. e mol op. 95 Z nového sveta
Koncerty: Koncert pre violončelo a orchester h mol op. 104
Opery: Čert a Káča, Rusalka.

Peter Iľjič Čajkovskij: Mne sa najviac páčia symfónie:
5. e mol op. 64
6. h mol Patetická op. 74

Koncerty: Jeho Najvýznamnejší koncert je 1. Koncert pre klavír a orchester b mol op. 23, Rokokové variácie pre violončelo a orchester .
Klavírne skladby: Ročné obdobia, Album pre mládež.


Programová hudba: Novoromantizmus(celé 19. stor.)
Tristanovská generácia( 1. pol. 20. stor.)

Skladatelia:

Hector Berlioz: symfonické predohry: Rímsky karneval, Kráľ Lear
Symfónie: Fantastická
Smútočná a triumfálna

Ferenc Lizst: Symfonické básne: Prelúdia, Mazeppa, Ideály, Hamlet, Prometeus.

Koncerty: Koncert pre klavír a orch. Es dur a A dur.
Sonáta pre klavír h mol
Bedřich Smetana: symf. básne: Moja vlasť(cyklus):Vyšehrad, Vltava, Šárka, Z českých lúhu a háju, Tábor, Blaník.Richard III.

Opery: Libuša, Hubička, Dve vdovy, Tajomstvo, Predaná nevesta.

Modest Petrovič Musorgskij: klavírny cyklus: Obrázky z výstavy.
Opery: Boris Godunov, Chovančtina, Soročinský jarmok.

Nikolaj Rimskij Korsakov: Opery: Snehulienka, Cárska nevesta, Zlatý kohútik.
Orchestrálna suita: Šehrezáda op. 38, Španielske capriccio.

Jan Levoslav Bella: Kantáta: d mol
Opera Kováč Wieland

Tristanovská generácia: Gustav Mahler: piesňové cykly:
Piesne potulného tovariša, Chlapcov čarovný roh, Piesne o mŕtvych deťoch
Mne sa najviac páčia Symfónie: 4. G dur,
7. E dur

Richard Strauss: Opera: Salome, Elektra, Ariadna na Naxe.
Symfonické básne : Don Juan, Smrť a vykúpenie, Till, Tak povedalVokálna Hudba

Opera v 19. storočí sa tešila mimoriadnej obľube.
Najvýznamnejší skladatelia: Giuseppe Verdi, Richard Wagner, Giacomo Puccini, Modest Petrovič Musorgskij.

Giuseppe Verdi: Opery: Nabucco, Rigoletto, Traviata, Trubadúr, Maškarný bál, Síla osudu, Don Carlos, Aida, Othello a Falstaff.
Richard Wagner-3. operný reformátor.
Opery: Bludný Holanďan, Tannhäuser.
Prsteň Nibelungov-cyklus 4 opier: Zlato Rýna,
Walkýra, Siegfried, Súmrak bohov

Giacomo Puccini: Opery: Manon Lescaut, Bohéma, Tosca, Turandot

Hudba 20 storočia

Na konci 19. storočia sa vykryštalizovali hudobné prúdy, ktoré sú typické pre hudbu 20. storočia:

Impresionizmus
Expresionizmus

Na začiatku 20. storočia sa zaviedla do praxe dodekafónia. Vedúcou osobnosťou 2. viedenskej školy bol A. Schőnberg. Nie všetci skladatelia 20. stor. dodekafóniu prijali, Tí, ktorí ju neprijali sa zaraďujú do prúdu:

Neoklasicizmus
Neofolklorizmus

Impresionizmus:

Skladatelia:

Claude Debussy: Prelúdium k Faunovmu popoludniu, symfonická skladba- More
Opera: Pelleas a Melisanda
Klavírne skladby: Prelúdiá,

Maurice Ravel: Orchestrálna tvorba: Bolero, Dafnis a Chloé
Klavírne cykly: Vodotrysky, Zrkadlá
Opery: Dieťa a Čary, Španielska hodinka

Neoklasicizmus:

Sergej Prokofiev: symfónia- klasická

Expresionizmus:

Sergej Prokofiev: Opery- Peter a vlk

Alban Berg: Opera: Woyeack, Lulu
Komorný koncert: pre klavír, husle a 13 dych. Nástrojov
Suita- pre slač. Kvarteto, Husľový koncert

Neofolklorizmus:

Igor Stravinskij: balety: Svätenie jari, Petruška,
Leoš Janáček: Opery: Její pastorkyne , Sinfonietta
Eugen Suchoň: Opera: Krútňava

Neoklasicizmus

Benjamin Britten: Simple symphony,
Opery: Únos Lukrécie, Kominíček, Sen noci
Svätojánskej, Potopa, Gloriana
Igor Stravinskij: balety: Pulcinella
Symfónia: Es dur- žalmová
Scénické oratórium: Kráľ Oidipus