Frazeológia

Pojem frazeológia sa uplatňuje v jazykovede i v niektorých príbuzných filologických disciplínach v troch významoch:

A) súhrn všetkých frazeologických jednotiek
B) jazykovedná disciplína, náuka o frazeologických jednotkách
C) spôsob vyjadrovania istého, najmä známejšieho jednotlivca (Bernolákova frazeológia, Štúrova frazeológia) alebo spôsob vyjadrovania v určitom vednom, resp. pracovnom odvetví (ekonomická frazeológia...)

Od začiatku rozvoja modernej frazeológie sa používa pri označovaní základnej jednotky celej frazeológie pomenovanie frazeologická jednotka. Vzniká predovšetkým prehodnotením už existujúceho voľného slovného spojenia tým, že slovné spojenie nadobúda nové formálne i významové kvality, nový význam odlišný od pôvodného významu, pričom sa tento nový význam i celé spojenie ustaľuje.

Frazeologizácia slovného spojenia – vznik frazeologickej jednotky
Frazeologická jednotka (frazeologizmus) je ustálená a významovo nečleniteľná pomenúvacia jednotka vyznačujúca sa obraznosťou a expresívnosťou.

Základné paremiologické útvary a frazeológia

Paremiológia je súhrn všetkých malých folklórnych útvarov, ako aj časť folkloristiky, ktorá tieto malé folklórne útvary skúma.

Príslovia a porekadlá – v súčasnej, široko chápanej frazeológii sa aj príslovia a porekadlá pokladajú za frazeologizmy. Rozdiel medzi nimi sa zvyčajne určuje len významovo. Príslovia majú didaktizujúce poslanie. Porekadlá sú zasa obrazné výrazy bez tohto poučného zámeru. Hranica medzi nimi však nie je vôbec taká jednoznačná. Istý nepriamo poučný význam majú aj porekadlá. Môžeme to porovnať na príkladoch:

- kto druhému jamu kope, sám do nej spadne – príslovie
- ani prstom nepohnúť – porekadlo

Rozdiel možno vidieť v tom, či sa v nich tento poučný zámer explicitne vyslovuje, alebo naopak, nevyslovuje.

Pranostiky – sú ustálené folklórne výroky, ktoré sa ako výsledok dlhodobej skúsenosti ľudu týkajú vecí v prírode, napr. počasia, ročných období, prác na poli a podobne (Katarína na blate a Vianoce na zlate)

Povrávky – sú ustálené výrazy, ktoré sa vyskytujú v istej situácii(napr. Na misku mi dajte, v hrnci mi nechajte, ešte budem s vami jesť). Povrávky majú platnosť osobitného paremiologického útvaru. Ich zložitejšie typy sa niekedy blížia k prísloviam, inokedy k porekadlám.

Okrídlené výrazy – sú to ustálené spojenia, ktoré vznikli z citátu nejakej konkrétnej historickej alebo literárnej postavy.
Sentencie – sú stručne formulované všeobecné myšlienky alebo mravné zásady.

Neparemiologické ustálené výrazy

Ustálené prirovnania – sú tiež relatívne osobitnou skupinou frazeologických jednotiek. Reálne sa nimi neprirovnáva, význam je tu alebo intenzifikačný, alebo názorný, teda v každom prípade obrazný. Práve pre túto okolnosť viaceré ustálené prirovnania strácajú aj prirovnávaciu formu a ľahko sa menia na nekomparatívne frazeologické jednotky:

-jesť ako za dvoch – jesť za dvoch

Súslovia alebo slovné páry – sú veľmi osobitným druhom frazém. Sú to priraďovacie spojenia dvoch tvarovo alebo zvukovo blízkych zložiek (napr. byť – nebyť, pekne – krásne....)Synonymné frazémy

Ide o dve alebo viaceré frazémy, ktoré majú rovnaký význam. Z hľadiska slovno-druhovej klasifikácie patria do rovnakého typu a vznikli osobitnou frazeologizáciou. Obraz každej z nich vychádza z rôznej vnútornej formy, čím sa odlišujú, napr. od tzv. frazeologických variantov tej istej frazémy.

Všade dobre, doma najlepšie

Taká je životná skúsenosť našich predkov. Domov si vážili, o čom svedčia aj výroky:

-Vlastné ohnište je každému najmilšie.
-Každý vták ľúbi svoje hniezdo.
-Aj červíkovi ten koreň milý, v ktorom sa zrodil.
-Kde sa kurča liahne, vždy sa ta tiahne.
-Čo je z hory, to zas uteká do hory.

Hoci boli v cudzine neraz lepšie podmienky a vyššie zárobky, predsa to ťahalo našich dedov domov:

-Lepší doma krajec chleba, než v cudzine krava celá.

Aj ich postavenie doma bolo iné ako vo svete:

-Doma ako chceš, inde ako smieš.
-Každý pes je pánom na svojom smetisku.

Tento prípad bol zrejme ľahký na rozlúštenie významu, najčastejšie odpovede boli, že človek sa rád vracia domov, že doma sa najlepšie cíti, ale ťažší na vyjadrenie synonymných frazém. Iba dvaja ľudia z opýtaných sa pokúsili napísať synonymné frazémy, a to:

-domov, sladký domov.
-moje rodisko, môj hrad.

Babka k babce, budú kapce

Takto viedli naši predkovia svoje deti k skromnosti a šetrnosti.

-Hľaď sporiť včas, máš v núdzi zas.

Pozoruhodný je postoj k našetreným peniazom:

-Lepší usporený groš, ako nájdený toliar.

Aj malé čiastky spolu tvoria veľa. Malými krokmi sa dôjde k veľkému celku. Človek nemá byť chamtivý a chcieť všetko naraz. Sporivý človek.
Tak aj takto vyjadrili opýtaní svoj názor na túto frazému. Len veľmi málo však k tomu napísalo: Pomaly ďalej zájdeš.

Je ako kus chleba

Dobrý človek je ako kus chleba, je to človek dobrého, mäkkého srdca, má srdce zo zlata. Ako symboly dobra vystupujú ľudské srdce, chlieb náš každodenný a zlato ako kov najvzácnejšej hodnoty.

-Dobrý človek ani kurčaťu neublíži.

Aj tuto sa vyskytla iba jedna synonymná frazéma – Dal by sa na chlieb natieražť, ale opäť nebol problém s pochopením obsahu.

Mladý vrabec sa učí čvirikať od starého

Poukazuje sa tu na múdrosť starých ľudí. Táto múdrosť pochádzala najmä zo skúseností, ktoré odovzdávali svojim deťom a vnukom.

-Od starého vola učí sa mladý vôl.
-Ako chodí starý rak i mladý sa učí tak.

Pri skúmaní bolo zistené, že každá zo skúmaných osôb si správne vysvetlila význam, ale ani jedna z nich nevedela podobnú frazému. Vyskytol sa však aj prípad, keď niekto napísal Aká matka, taká Katka, ktoré sa viac hodí k nasledujúcej frazéme.Jablko ďaleko od stromu nepadá, a keď aj padne, vždy sa stopkou ku pňu obracia

Deti sa podobajú na svojich rodičov, starých rodičov, príbuzných. Aj keď raz odídu od rodičov, vždy sa k nim budú vracať, vždy budú spojení akýmsi neviditeľným putom.

-Aká jabloň, také jablko
-Trieska ďaleko od kláta nepadá.
-Aký otec, taký syn, aké drevo, taký klin.
-Aká matka, taká Katka.
-Aké semä, také plemä.
-Aký strom, také ovocie.
-Čo je dymom narodené, to aj dymom razí.
-Čo je z mačky, to len myši lapá.

Najpoužívanejšími prísloviami boli Aká matka, taká Katka a Aký otec, taký syn a každý správne vysvetlil obsah.

Dotiaľ sa prút ohýba, kým je mladý

Vychovávať treba, keď je dieťa malé, lebo keď dospeje, už ho nik neprevychová. Taktiež stará múdrosť hovorí, že len pevné putá sa nepretrhnú.

-Hrubú obruč ťažko zohneš.
-Kto prútik neohýba, strom ťažko ohne.
-Ohýbaj ma, mamko, zakiaľ som ja Janko, keď ja budem Jano, nezohneš ma, mamo.
-Tlstý strom sa nedá zohnúť.
-Mladý prút hybký aj o prst ovinieš, ale keď stvrdne a zhrubne na strom, potom ho nezohneš, skôr ho zlomíš.

Nad týmto príslovím sa zrejme nik dlho nezamýšľal, všetky odpovede boli takmer úplne rovnaké (rodič môže vychovávať dieťa, pokiaľ je malé, mladý sa dá ovplyvniť, dospelý už je sám sebe pánom) a každý jeden človek vedel povedať 1 synonymnú frazému, a to Ohýbaj ma mamko, pokiaľ som ja Janko, keď ja budem Jano, zezohneš ma mamo.

Daj pokoj, máš pokoj

Takýmto obrazným spôsobom sa vyjadrovala vzájomná odplata:

-Oko za oko, zub za zub.
-Ako do hory voláš, tak sa ti ohlási.
-Ako sa ty k ľuďom máš, tak sa ľudia k tebe majú.
-Ako ty o ľuďoch, tak ľudia o tebe.
-Aká otázka, taká odpoveď.
-Dačo za dačo, za nič nič.
-Čo nechceš, aby tebe iný činil, nečiň ani ty jemu.

V tomto prípade sa vyskytlo najviac odlišných odpovedí:
-nastaraj so do iných, oni sa nebudú do teba
-ako sa správaš k okoliu, tak sa bude správať okolie k tebe
-to, čo človek chce a podľa toho sa aj správa, to dosiahne

Vyskytli sa tu synonymné frazémy typu Ako sa do hory volá, tak sa z hory ozýva, Kto druhému jamu kope, sám do nej padne, Čo nechceš, aby robili iní tebe, nerob ani ty im a jedna trochu vybočujúca z rámca: Kto chce kam, pomôžme mu tam.

Jeden dom dvoch pánov nestrpí

Každý má svoje názory, predstavy, skúsenosti. Nejestvujú dvaja ľudia, ktorí by sa úplne vo všetkom zhodli. Ak chcú niekde viacerí rozkazovať, ich príkazy sa nemusia vždy zhodovať a vtedy vzniká iba chaos.

-Len jeden je gazdom v dome.
-Dva kohúty na jednom dvore sa neznesú.
-Jeden boh na nebi, jeden kráľ na zemi.
-Jedno slnce dosť na nebi.
-Kde mnoho kuchárok, rady presolia.

Vysvetlenie tohto prípadu bolo jednoznačné (vládnuť môže vždy iba jeden) a použité boli:

-Dva kohúty sa neznesú na jednom dvore
-Veľa kuchárov polievku presolí

Skúmanú vzorku tvorili ľudia rôzneho veku, pohlavia i vzdelania, aj keď vek neklesol pod 15 rokov, väčšina z nich pochádza z Prešovského kraja, aj keď sa vyskytli niektorí z Košického kraja. Najviac príkladov na synonymné frazémy uviedli mladí ľudia vo veku 18 – 35 rokov. Takmer každý vedel správne vysvetliť význam každej z jednotlivých frazém. Najznámejšou a najpoužívanejšou frazémou bola frazéma OHÝBAJ MA MAMKO,......, najmenej frazém sa vyskytlo pri frazéme JE AKO KUS CHLEBA.Naši pradedovia nám zanechali obrovské bohatstvo prísloví a porekadiel, ale nie pri všetkých sa zachoval ich pôvodný význam. Dokonca ani odborníci, zaoberajúci sa problematikou prísloví a porekadiel, nevedia presný význam niektorých z nich. Z takýchto prísloví a porekadiel vyberáme 5, ktoré si ľudia vysvetlili nasledovne:

Taký chlap, aký tovariš

-lenivý chlap
-ako sa človek správa za mlada, keď sa učí, taký bude aj v dospelosti
-ako si človek plní svoje povolanie, podľa toho sa hodnotí, aký je aj charakter v živote aj v súkromí
-taký chlap ako jeho otec
-chlap, ktorý nedokáže pracovať samostatne
Niekoľko ľudí sa k tomu vôbec nevyjadrilo, nevedeli si vysvetliť tento význam. Ktorá z týchto odpovedí je správna, môžeme dnes už iba hádať.

Von z hniezda vystrieť krídla

Najčastejšou odpoveďou bolo: odísť z domu, osamostatniť sa a taktiež sa vyskytla odpoveď typu: ľudia, ktorí sa dokážu sami o seba postarať. Myslím, že v tomto prípade to bolo každému oveľa jasnejšie a že dané odpovede sa dosť priblížili k pravde. Nenašiel sa ani jeden človek, ktorí by na túto otázku nevedel odpovedať.

Zomrie vo svojej koži

Tak aj toto si môžeme vysvetliť rôznymi spôsobmi, napr.:

-umrie spokojný
-človek bez pretvárky, človek, ktorý sa na nič nehrá, je sám sebou (najčastejšia odpoveď)
-nezmení sa, ostane rovnaký
-zomrie taký, aký bol po celý život
-zomrie doma vo svojom

Cudziu roľu žneš

Všetky odpovede sa podobali významovo:

-kradneš
-priživuješ sa na druhom
-starať sa do niečoho, čo sa ťa netýka, nie je to tvoja vec
-privlastňuješ si výsledky práce, ktoré ti nepatria
-chváliť sa cudzím perím (čo je dosť známe slovenské príslovie)

Odpovedať nebolo až také zložité, a to, že odpovede boli vlastne podobné, poukazuje na to, že zrejme títo ľudia nie sú ďaleko od pravdy.

Piesok z kamenca kradnúť

Vysvetliť význam tohto porekadla je dosť ťažké a preto aj sa tak málo ľudí o to vôbec pokúsilo:

-okrádať prírodu
-robiť niečo zbytočné, vynakladať zbytočné úsilie
-okrádať vlastných (rodinu, najbližších)

Z prieskumu vyplynulo, že najľahšie vysvetliteľným porekadlom bolo porekadlo Von z hniezda vystrieť krídla. Nikto neodpovedal, že si nievie vysvetliť jeho význam. Najmenej zrozumiteľným porekadlom bolo Piesok z kamenca kradnúť. Ostatné porekadlá sa v podstate dali vysvetliť, pri nich sa vyskytlo len málo odpovedí typu neviem.

Záver

Z celkového prieskumu vyplynulo, že ľudia poznajú naozaj len tie najpoužívanejšie príslovia a porekadlá a že mnohí ani netušia, koľko synonymných frazém existuje k jednej frazéme. Pozitívom však je, že aj napriek tejto neznalosti ľudia ešte na príslovia a porekadlá úplne nezabudli a ešte vedia, čo vlastne znamenajú a dokonca ich aj používajú, aj keď oveľa menej, ako naše staré mamy a otcovia. Môžeme len dúfať a snažiť sa, aby niečo také krásne z nášho života nikdy nevymizlo a aby si nimi aj budúce generácie mohli potešiť srdce.

	Tento článok bol vytlačený zo stránky https://referaty.centrum.sk