referaty.sk – Všetko čo študent potrebuje
Drahomíra
Utorok, 19. januára 2021
Olympia a olympijské hry
Dátum pridania: 07.11.2007 Oznámkuj: 12345
Autor referátu: malickaJ
 
Jazyk: Slovenčina Počet slov: 6 412
Referát vhodný pre: Gymnázium Počet A4: 17.5
Priemerná známka: 2.98 Rýchle čítanie: 29m 10s
Pomalé čítanie: 43m 45s
 
Posvätný okrsok Altis

Altis tvorí nepravidelný štvoruholník pod južným úbočím Kronovho vrchu a meria podľa zvyškov ohradného múru, prerušeného kedysi piatimi bránami asi 220 x 150 m. Na mieste,kde sa pretínajú jeho uhlopriečky, bol jeho ideový stred : oltár Olympijského Dia. Mal tvar zrezaného kužeľa mal priemer okolo 11m a 6,5 m bol vysoký.To je stred vyznačený samotným Héraklom. Západne od tohto miesta bolo jedno z najposvätnejších miest na tejto pôde- podľa tradície skrývalo hrob kráľa Pelopa, ktorý sa pokladal popri Héraklovi za zakladeteľa olympijských hier.

Severne od Pelopeia vystupuje kamenná terasa so zvyškami dórskych stĺpov sú to pozostatky chrámu Diovej manželky Héry, najstaršieho známeho chrámu v Grécku. Nie je známe kto ho dal postaviť. Chrám bol kedysi preplnený pokladmi.

Na východ od Hérinho chrámu sú pozostatky chrámu Matky bohov- Métróa. Postavili ho na začiatku 4. storočia pred n.l. na počesť bohyne Rheie, matky Dia a Héry. Za rímskych čias bol premenený na chrám cisára Augusta. Nad ním je opäť terasa, ktorú vypĺňajú múry malých chrámov. Boli to pokladnice niektorých gréckych štátov, ktoré si ich postavili na úschovu obetných darov.

Na juhozápade stála najväčšia a najznámejšia stavba v Olympii- Diov chrám. Chrám meral 64,1 x 27,7 m, na čelnej a zadnej strane mal šesť stĺpov, na bočných stranách po trinásť, dva ďalšie ešte stáli pred loďou a za ňou. Chrám postavili Éliďania v rokoch 468-456 pred n.l., a to vraj z vojnovej koristi získanej po víťazstve nad svojím odvekým súperom Pizou. Jeho architektom bol Libón. Ako stavebný materiál použili miestny vápenec, plný odtlačkov mušličiek z devónskych morí. Na východnom štíte dali zobraziť výjav z prípravy pretekov na vozoch medzi pízskym kráľom Oinomanom a Pelopom o ruku kráľovskej dcéry Hippodameie, v ktorom Oinomaos zahynul a Pelops získal manželku i trón. Na každom štíte bolo 21 figúr s hlavnými postavami v nadživotnej veľkosti, nad východným štítom na priečelnej strane sa vznášala pozlátená socha bohyne víťazstva Niké. Nárožia strechy zdobili pozlátené trojnožky a jej okraje chrliče vody v podobe levích hláv, na prednej i zadnej strane lode znázorňovalo dvanásť Héraklových hrdinských činov. Patrí sem aj kolosálna socha Dia, ktorú vyrobili zo zlata a slonoviny. Vytvoril ju Féidiás.
V severozápadnom rohu je pozostatok Filippeia, okrúhlej stavby s priemerom 18 m lemovanej 18 stĺpmi , ktorej základy položil kráľ FilipII. z vďačnosti, že sa Macedónci mohli zúčastniť hier a uznanie tak za rovnoprávnych Grékov, dokončiť ju dal Alexander Veľký. Podľa zachovaných správ antických autorov vieme, že v nej stálo 5 zlatých a slonovinových sôch členov macedónskej kráľovskej rodiny.

Na sever od tadiaľto sú múry budovy. Volali ju Prytaneion,„Úradovňa predstavených” a bola sídlom správcov Olympie, podobne ako v rovnakých budovách po celom Grécku sa v jednej z jej miestností udržiaval večný oheň bohyne domáceho a štátneho krbu Hestie. Najväčšia sála zvaná podľa tejto bohyne hestiarón , bola určená na slávnostné bankety pre oficiálnych hosťov a víťazov olympijských hier.

Neďaleko Hérinho chrámu stála fontána. Bola zasvätená Nymfám. Dal ju postaviť roku160 pred n.l. Herodes Attický nielen na okrasu, ale tým aj vyriešil dávny nedostatok vody v Altide.
 
späť späť   1  |   2  |  3  |  4  |  5  |  ďalej ďalej
 
Copyright © 1999-2019 News and Media Holding, a.s.
Všetky práva vyhradené. Publikovanie alebo šírenie obsahu je zakázané bez predchádzajúceho súhlasu.