"It has become a historic symbol with different meanings to thousands of people."

Po hudobnej stránke ani jedno, ani druhé. Vstupnou bránou do "leta lásky" bol Monterey Pop Festival 16. júna 1967, na ktorom prvýkrát zažiarili Janis Joplinová a Jimi Hendrix, a kde sa v roli čestných hostí objavili Brian Jones, Paul McCartney a ďalšie celebrity rocku.

Koniec "sezóny" sa konal v Altamonte 6. decembra 1969, v rámci ktorého (počas vystúpenia Rolling Stones, za zvukov piesne Under My Thumb) sfetovaní Hell's Angels ubodali k smrti 18-ročného Mereditha Huntera. Woodstock, čo do historického významu, prirovnávajú niektorí k bitke pri Gettysburgu, iní k veľkému požiaru v Chicagu. Tí, čo pri tom naozaj boli, uvádzajú ako paralelu Kontakt Carla Sagana - blízke stretnutie tretieho druhu, kolektívny mystický zážitok, podobný splynutiu ľudských duší s Bohom, k akému došlo pri dokončovaní stavby katedrály v Chartres... Otázku treba chápať teda inak: odvanulo všetko to dobré a ušľachtilé spolu s Woodstockom - 15. až 18. augusta 1969? Alebo nám Woodstock, ako symbolický boží prst, ukazuje smerom dopredu a naznačuje jeden z modelov tohto sveta?

"Woodstocká umelecká a hudobná púť", nazývaná aj "Festival mieru, lásky a hudby", sa v skutočnosti vôbec nekonala vo Woodstocku. Obyvatelia malého, pokojného mestečka tohto mena v štáte New York sa zrejme inšpirovali výrokom istého pána radného zo San Francisca spred dvoch rokov aj niečo: "Naozaj chcete tie tisíce kuriev, čakajúcich na druhej strane Bay Bridge, vpustiť do San Francisca?" Namiesto kuriev sa tu hovorilo o špinavých, zarastených asociáloch, hipíkoch a komunistoch. Akcia sa mesiac pred jej začatím presunula o 40 míľ ďalej, na 2,5 km štvorcových lucernového poľa patriaceho farmárovi Maxovi Yasgurovi. To pravé miesto sa volá Bethel.

Okolo 180 000 lístkov bolo predaných už koncom júla, väčšina divákov sa v Betheli utáborila už okolo 10. Augusta, aby si zabezpečila aspoň ako-tak vyhovujúcu pozíciu. Usporiadatelia miestnym obyvateľom tvrdili, že pôjde síce o nebývalý dav počítajúci "až" 50 000 ľudí, no sami kalkulovali so zástupom okolo 250 000. Nakoniec sa ich do hľadiska zmestilo 300 000, ďalších 200 000 kempovalo opodiaľ, alebo sa snažilo vyviaznuť z dopravnej zápchy, tvorenej štvorstupom stojacich automobilov, siahajúcich vejárovite do vzdialenosti 9-tich až 12-tich míľ. 18 000 lístkov bolo dodatočne vrátených kvôli tomu, že ich majiteľom sa nepodarilo ani len priblížiť k miestu koncertu. Bert Feldman, starý kronikár v Betheli, kde vtedy žilo okolo 3 500 obyvateľov, tvrdí: "Muselo ich tam byť okolo 700 000! Tento odhad sa opiera o dodatočné analýzy leteckých záberov miesta. Všade okolo, pod stromami a v kroví, vidíte tisíce a tisíce tiel!"

Jeden mobilný záchod musel vystačiť pre 800 až 1000 divákov. Šéf poľnej nemocnice Dr. William Abruzzi ošetril so svojím personálom 5162 úrazov a nevoľností (porezané nohy od skla a predávkovanie drogami), 8 potratov a 3 pôrody. Boli aj traja mŕtvi: jeden - 17-ročný Raymond Mizak z New Jersey skončil uprostred spánku pod kolesami traktora, zvyšní dvaja doplatili na heroín. Šokujúcim údajom je suma 100 000 dolárov, ktoré usporiadatelia minuli na uvedenie Yasgurovho pozemku do pôvodného stavu: desiatky ton odpadkov odstraňovali niekoľko dní buldozéry. Ďalšie tisíce dolárov zhltla pokuta za nedovolené spaľovanie odpadkov. O čo viac priniesol Woodstock po kultúrnej stránke, o to väčší dlh predložili organizátorom po jeho skončení bankári: 2,4 milióna dolárov! Omnoho dôležitejšie ale bolo, že masmédiá konečne zmenili tón: z pôvodného pohoršovania sa nad "asociálmi", "anarchistami" a "špinavými povaľačmi" prešli v priebehu štyroch woodstockých dní až k dojatiu nad pokojným a tolerantným správaním sa mladých. (Reportáže z Woodstocku boli nominované na Pulitzerovu cenu.)

Naposledy zažil svet podobné prekvapenie za čias prvých kresťanov v Ríme. Bez policajného dozoru, bez falošnej podriadenosti "silnejším", bez akýchkoľvek materiálnych nárokov, bez jedla a bez vody. "Keby tu vtedy bolo prišlo pol milióna tzv. dospelých, skončilo by sa to určite masakrom," spomína dnes jeden z bethelských podnikateľov na udalosti spred 30 rokov, počas ktorých nebol zaznamenaný jediný násilný čin!