V marci vydávajú zatykač na Jima Morrisona, New Musical Express zavádza LP Top 20, Hendrix mení skupinu, Steve Young sa pridáva k CSN, nečakane zomiera Brian Jones a v Hyde Parku sa s ním lúčia Rolling Stones (Jagger pritom číta báseň Adonis od P. B. Shelleyho), Deep Purple hrajú po boku Royal Philharmonic Orchestra. A napokon - ako nečakaná koruna všetkého - v akomsi celkom neznámom Betheli v štáte New York sa koná najväčší koncert a zároveň najväčšie stretnutie mládeže v dejinách: Woodstock! Iba niekoľko mesiacov predtým sa začali katolícke nepokoje v Londonderry, v Prahe sa upálil Jan Palach, Jásir Arafat sa stal predsedom OOP a Golda Meirová izraelskou ministerskou predsedníčkou. Rusi bojujú s Číňanmi na rieke Ussuri, Francúzsko vystupuje z NATO, v Československu preberá žezlo Gustáv Husák, Apollo 11 pristáva na Mesiaci, Španielsko uzatvára hranice s Gibraltarom, banda Charlesa Mansona vraždí Sharon Tateovú a jej priateľov, v Belfaste patrolujú Briti a na Václavskom námestí v Prahe zas Rusi. Prezidentom USA je Richard Nixon, britským ministerským predsedom je Harold Wilson. V kinách beží Easy Rider a Clarkova Vesmírna Odyssea...

Hlavní tvorcovia woodstockého zázraku spred 30 rokov sú u nás takmer neznámi: John Roberts, 26-ročný absolvent Pennsylvánskej univerzity, obchodník so zubnou pastou a majiteľ siete drogérií, šéf multimiliónového trustu. Okrem Beach Boys nikdy predtým rockový koncert nevidel. Joel Rosenman, syn prominentného ortodontistu z Long Island, 24-ročný absolvent práva na Yale. Amatérsky hrával v skupine. V zime 1967 si najímajú spoločný byt v New Yorku a meditujú, čo s načatým životom. V marci 1968 inzerujú v New York Times a vo Wall Street Journal: "Dvaja mladí muži s neobmedzeným kapitálovým krytím hľadajú zaujímavé a legitímne investície a čakajú na obchodné ponuky." Na výzvu reagujú tisíce podnikateľov i podvodníkov. Robertsa a Rosenmana upútajú nakoniec dve mená: Artie Kornfeld a Michael Lang. 25-ročný Kornfeld stihol už byť viceprezidentom Capitol Records. Chodí v luxusnom obleku, v kancelárii fajčí hašiš a dohadzuje firme kontakty na súčasné rockové hviezdy. Producent Lang je skôr človekom "z ulice", v džínsach a dlhých vlasoch, pripomínajúci kozmického škriatka. Ako 23-ročný manažér niekoľkých rockových skupín usporiadal úspešný Miami Pop Festival.

V nesmrteľnom Wadleighovom a Scorseseho filme o Woodstocku vidíme ako organizátora práve jeho: v koženej veste na nahom opálenom tele, ako na motorke jazdí sem a tam a koordinuje celý ten zdanlivo ležérny, no nesmierne zložitý, kolosálny podnik. Langov mladícky, bezstarostný úsmev zostáva trvalým svedectvom doby rovnako ako heroické výstupy účinkujúcich folkerov a rockerov. Obaja - Kornfeld i Lang navštevujú spolu Robertsa a Rosenmana na 83-tej ulici v New Yorku. To už je február 1969. Najprv sa hovorí o založení novej firmy a nového nahrávacieho štúdia (nie náhodou priamo vo Woodstocku), napokon ale víťazí myšlienka usporiadať "extravaganciu storočia": čosi medzi mamutím rockovým koncertom a streleným undegroundovým festivalom. Samozrejme - v bukolicky rustikálnom Woodstocku, 100 míľ od skazeného a skomercionalizovaného Brooklynu.

Nasleduje pol roka náročných príprav. Už iba ich zostručnený príbeh prevyšuje Cervantesa, Dickensa i Brechta. Dodnes je lekciou pre potenciálnych manažérov a producentov. V dobrom, ale aj v zlom. Čo Roberts, Rosenman, Kornfeld a Lang pokazili svojou neskúsenosťou, to napravovali zas idealizmom a vierou v spoločný, ušľachtilý projekt. Marec - vznik spoločnosti Woodstock Ventures Inc., získanie pozemku Mills Industrial Park vo Wallkill a nespokojnosť s jeho málo "prírodným" imidžom. Apríl - rokovanie s radou obce Wallkill na tému väčšieho festivalu "jazzovej a folkovej" kultúry pod názvom Aquarian Exposition s podtitulom Tri dni lásky a hudby. Prijatie návrhu Arnolda Skolnicka na výtvarný symbol v podobe holubice a gitary. Máj - prvé kontrakty s hviezdami. (Jefferson Airplane za 12 000, Creedence Clearwater Revival za 11 500, The Who za 12 500 dolárov. "Zakaždým, keď budú pýtať 5, ponúkni im 10," radí kolegom Lang.)

Prvé zmienky o chystanom podujatí v tlači, prvé obavy miestnych obyvateľov. Majiteľ woodstockých pozemkov Howard Mills dostáva výhražné anonymné telefonáty. Jún - angažovanie farmy hipíkov vedených Hughom Romneym alias Wavy Gravy za účasti Indiánov z kmeňa Hopi (školské autobusy pomaľované v dobovom psychedelickom štýle, vrátane slávneho "Further") na zabezpečovanie výživy a kempovania davu počas koncertu. Júl - mestská rada vo Wallkill definitívne festival ruší pod zámienkou poddimenzovania počtu mobilných záchodov. Vzápätí vydáva zákon o zákaze zhromažďovania nad 5 000 ľudí: "Zastrelíme každého hipíka, ktorý vkročí do mesta!" Neúspešný hoteliér Elliot Tiber zo 40 míľ vzdialeného Bethelu ponúka svoj vlastný pozemok. Lang si ho prezerá a vyhlasuje, že je príliš malý. Tiber telefonuje farmárovi Maxovi Yasgurovi. Yasgur ponúka slávne lucernové pole za 50 dolárov na deň. Lang v teréne ihneď rozpoznáva ideálne kontúry prírodného amfiteátra, s malou vyvýšeninou v mieste budúceho pódia. Nakoniec Yasgur dostáva 75 000 dolárov, plus 25 000 za povolenie vstupu do vedľajších hospodárskych pozemkov. "Za tie peniaze sme si to mohli rovno celé kúpiť!" vyhlasuje ironicky Lang. Vysokú cenu Yasgur kompenzuje srdečnosťou a neustálym zásobovaním kartónmi mliečnej čokolády.