August - hystéria obyvateľov Bethelu narastá. Právny zástupca obce Frederick W. V. Schadt a stavebný inšpektor Donald Clark však definitívne vydávajú povolenie. "Je už príliš neskoro," vysvetľuje zdrveným dedinčanom Schadt, vedomý si faktu, koľko ľudí a peňazí je už v hre. "Woodstock bol už ako rozbehnutý vlak. Každý pokus zastaviť ho by skončil chaosom, ak nie rovno katastrofou," dodáva neskôr Schadt. Nielen hoteliér Tiber, ale aj miestny obchodník Art Wassmer vykazujú astronomické zisky už týždeň pred začatím festivalu. Jediná cena, ktorú Wasmer zvyšuje, je 1,95 dolára za 6 plechovíc piva na rovné 2 doláre. "Kto by to v tom strese neustále počítal?"

Štvrtok, 14. augusta, deň pred začiatkom akcie, pokúšajú sa Bethelčania o živý štít, zabraňujúci autám v jazde. Zbytočne - všetko je aj tak upchaté. V kempoch už táborí okolo 25 000 hipíkov. Idyla takmer dokonalá. Akurát na druhý deň ráno, v onen veľký "Deň D" zisťuje zhrozený Michael Lang, že predajné stánky s lístkami ešte stále nie sú na mieste. V tej chvíli si začína uvedomovať, že vyše jedného milióna dolárov je fuč. Všetko ostatné zachytáva nesmrteľný Wadleighov a Scorseseho film. A rovnako nesmrteľný rovnomenný trojalbum (na ktorý nadväzuje nielen Woodstock Diary, ale aj Woodstock: 3 Days Of Peace And Music - 25th Anniversary, prípadne Jimi Hendrix: Woodstock). Hudobná časť festivalu sa začína presne 15. augusta 1969 o 5.07 hod. miestneho času popoludní. Prvým účinkujúcim je Richie Havens, ktorý svoju zbrusu novú pieseň Freedom naťahuje tak dlho, až kým sa Langovi nepodarí vrtuľníkmi z okolitých motelov priviezť ďalšie účinkujúce hviezdy.

Piatok patrí folku - s výnimkou vystúpenia soulových Sly And The Family Stone. Vyvrcholenie nastáva okolo druhej nadránom: charizmatická Joan Baezová rozospieva polmiliónový dav mobilizujúcim We Shall Overcome. Práve ona, Joan Baezová, pomáhala krátko predtým zo šoku svojej kolegyni Melanie, ktorá sa po vystúpení rozklepala dojatím až tak, že cvakot jej zubov bolo počuť až do vedľajších stanov. Country Joe McDonald si pri pohľade na biblický zástup, tiahnuci sa od obzoru po obzor, pomohol opakovanými výkrikmi do mikrofónu: "Gimme an F, gimme an F!" a potom "What's that spell, what's that spell, what's that spell," aby vzápätí sám seba aj publikum uchlácholil ľudovkovým Fish Cheer.

Sobota je už doménou rockerov: The Who, Jefferson Airplane, Janis Joplinová, Creedence Clearwater Revival, Grateful Dead, Canned Heat, Mountain a Santana. O rozruch sa postarajú v jednu chvíľu The Who, Janis Joplinová a Grateful Dead: vraj nevystúpia, kým nedostanú vopred zaplatené. Ak bude príliš dlho na pódiu ticho, môže v hľadisku vzplanúť nervozita. Istý Charlie Prince kvôli tomu otvára v noci miestnu banku a požičiava chýbajúcu sumu. Hrá sa, chvalabohu, ďalej. Známy vodca Youth International Party Abbie Hoffman si na chvíľu sadá s Langom na pódium. Nervózny Pete Townshend si Hoffmana zmýli s dotieravým divákom a tresne ho gitarou po hlave. Potom The Who zahrajú svoje fenomenálne See Me, Feel Me z Tommyho... Ak jestvuje "rockové nebo slávy", potom naň v onú daždivú sobotu vystupuje aj Santana.

Nedeľa pokračuje v nasadenom rockovom duchu (The Band, Joe Cocker, Ten Years After, CSN&Y, Johnny Winter). Alvin Lee po historickej variácii na tradicionál Going Home dostáva z publika obrovskú tekvicu. Ktovie, čo v nej naozaj je: aby sa na drogy neprišlo pri náhodných poriadkových kontrolách, vstrekuje sa LSD aj do melónov. "Odteraz už nikto z nás nebude nikdy sám!" vykrikuje ponad polmiliónový zástup Joe Cocker. Jeho prednes Eyreho úprava With A Little Help From My Friends od Beatles vchádza do dejín práve vďaka Woodstocku: ako cover, ktorý prevýšil aj zdanlivo neprekonateľný originál. Jimi Hendrix dostáva ako jediný z účinkujúcich dvojnásobný honorár - 32 000 dolárov (za jedno z predošlých vystúpení v Kalifornii dostal údajne až 150 000), ale zato ako jedna z mála hviezd festivalu sa nedištancuje od davu a motá sa niekoľko hodín medzi stánkami za pódiom.

Zdravotná sestra Mary Sandersonová ho dokonca pristihuje, ako si v jej ošetrovni líha na poľné ležadlo. Necháva ho zdriemnuť. Podmienkou Hendrixovho manažéra je, že po Jimim sa už z pódia nesmie ozvať ani tón. Tak sa napokon aj stane. Začiatok jedného z vrcholných umeleckých výkonov storočia má presný dátum 18. augusta 1969, pondelok o deviatej hodine predpoludním. Okolo obeda je už po všetkom. Mladým ľuďom, ktorých tie 4 dni zmenili na celý zvyšok života, ešte veľmi dlho v ušiach doznieva Hendrixovo gitarové Star Spangled Banner.