Zmysel "Woodstockej umeleckej a hudobnej púte" sa tak naplnil. "Festival mieru, lásky a hudby" stál naozaj za to. Nielen Roberstovi, Rosenmanovi, Kornfeldovi a Langovi (a napokon všetkým ostatným, ktorí sa aktívne zapojili - počnúc obchodníkom so zvukovou aparatúrou Allanom Markoffom až po spisovateľa Kena Keseyho, autora Preletu nad kukučím hniezdom), ale aj pol miliónu mladých ľudí, ktorí boli pri tom, a ďalším desiatkam miliónov ľudí, ktorí sú pri tom dodnes: prostredníctvom kultúry, ktorú táto hudba a táto doba zanechala budúcim pokoleniam. Výstižne o tom v časopise Rolling Stone píše sanfranciský vydavateľ a "ideológ" kvetinového hnutia hippies - Allen Cohen: "Medzi hippies prevládal pocit, že sú aktérmi úsvitu Nového veku. Éry, ktorej militantný duch, podporujúci v západnej civilizácii túžbu po ovládnutí a potenciálnom zničení všetkého tvorstva, bude rozpustený v posvätnej transcendencii. Našimi hrdinami boli Maháthmá Ghándí a Martin Luther King. Hľadali sme inšpiráciu a návod pre duchovnú prax v odkaze ázijského mysticizmu a metafyziky. Prekonali sme nezmerné oceány a hranice času a obrátili sme sa k predkresťanským mytológiám amerických Indiánov, Egypta, alebo k okultným a pohanským filozofiám Európy. Študovali sme náuky budhistických a indických guruov, domorodých šamanov, čarodejníc a jogínov. Opustili sme aristotelovský a kresťanský dualizmus a akceptovali sme štvorprvkovú logiku védantskej filozofie. Študovali sme upanišády, Tao Te-ťing, knihy o zen-budhizme z pera Allana Wattsa, vízie Čierneho losa a romány Hermana Hesseho... Vek súcítenia, zrodený v 60-tych rokoch, potlačený v rokoch 80-tych a pribitý na kríž v rokoch 90-tych, je už pripravený znova sa rozvinúť v prvej línii americkej kultúry. Otvorte dvere! Prichádza budúcnosť!"

Pred niekoľkými rokmi zastavilo pri benzínovej pumpe v Betheli auto. Majiteľ Ken Van Loan vyšiel von. "Boli ste tu aj vtedy, za čias festivalu?" spýtal sa neznámy, asi 50-ročný chlap. "Aj ja som sa vtedy zúčastnil na festivale... A dlhujem vám za štvrtku benzínu!" Neznámy muž zaplatil a odišiel. "To bol posledný nezaplatený účet z Woodstocku," poznamenal si len tak, sám pre seba Van Loan a vrátil sa k svojej práci.