referaty.sk – Všetko čo študent potrebuje
Kvetoslava
Nedeľa, 24. októbra 2021
O fenoméne hudby
Dátum pridania: 26.10.2007 Oznámkuj: 12345
Autor referátu: VOGAZZ
 
Jazyk: Slovenčina Počet slov: 1 699
Referát vhodný pre: Vysoká škola Počet A4: 4.7
Priemerná známka: 2.99 Rýchle čítanie: 7m 50s
Pomalé čítanie: 11m 45s
 
Celú prednášku Igora Stravinského O fenoméne hudby som zhrnul do štyroch krátkych kapitol, podľa oblastí, alebo tém, ku ktorým sa autor v jej priebehu vyjadruje nasledovne:

1, Kedy sa vlastne hudba stáva hudbou?
2, Hudobné umenie vo vzťahu k minulosti
3, Hudba ako chronometrické umenie
4, O niektorých hudobných pojmoch


1, Kedy sa vlastne hudba stáva hudbou

Častokrát sa človek započúva do spevu vtákov, zurčania potoka, alebo šumu lístia. Neraz to v nás evokuje predstavu hudby. Je to skutočná hudba? Stravinskij vyslovuje názor, že „na to, aby sme naplnili isté prísľuby hudby a stali sa plnohodnotným umením je potrebný človek, ktorý citlivo vníma tieto hlasy prírody a je schopný tieto veci usporiadať. Až v rukách človeka, teda vedomou ľudskou činnosťou sa to, čo sa ešte nepokladá za hudbu, stane hudbou.“ Myslím, že toto pravidlo platí aj pre ostatné druhy umenia. Neraz sa nám ponúkajú nádherné obrazy prírody, ale až maliarovou rukou a prenesením tohto obrazu na plátno sa zrodí skutočné umelecké dielo. Jestvujú teda elementárne zvukové jednotky, napríklad spomínaný vtáčí spev. Táto matéria hudby v surovom stave sa stáva predpokladom pre prácu tvoriaceho ducha. Základom každej činnosti je ale chuť, ktorá nás poháňa vpred. V umení konkrétne nás ženie v ústrety vzniku nového umeleckého diela.

2, Hudobné umenie vo vzťahu k minulosti

Igor Stravinskij si kladie otázku čo je vlastne umenie? Hovorí, že je to spôsob, ako tvoriť dielo podľa istých metód získaných buď učením, alebo vynachádzaním. A metódy sú jasne a presne stanovené postupy, zabezpečujúce správnosť nášho výkonu. Umenie a jeho vzťah k minulosti môžeme prirovnať k bežnému pohľadu na veci. Najlepšie vnímame veci najbližšie k nám. Čím sú od nás vzdialenejšie, tým sú ťažšie vnímateľné, dokonca vidíme len niektoré a tie najvzdialenejšie nevidíme vôbec. Môžeme si ich len predstaviť. A takto je to aj v hudbe a jej vzťahu k histórii. Stravinskij si kladie otázky, či je správne utiekať sa k histórii, ba prehistórii, či nemíňame cieľ a chceme uchopiť neuchopiteľné? Ako môžeme dať zmysel veciam, ktoré sme nezažili? Ak by sme išli na tieto veci jedine ľudským rozumom, nikam by sme sa nedostali. Správnejšiu cestu nájdeme prostredníctvom nášho inštinktu. Ten je neomylný. Podobne ako si v našej mysli vytvárame predstavy o veciach, ktoré nevidíme kvôli ich veľkej vzdialenosti od nás, alebo vidíme len niečo z nich, tak aj v hudobnom umení sa môžeme len domnievať o jeho histórii, respektíve prehistórii. Neraz si však tieto „prázdne“ miesta v našej mysli vypĺňame vopred vytvorenými teóriami, napríklad ľudia sa v otázkach vzniku človeka odvolávajú na Darwinovu teóriu, ktorá v evolúcii živočíšnych druhov kladie opicu pred človeka. Čo teda môžeme povedať o starej hudbe? Stačí nahliadnuť len pár storočí dozadu a už tu dochádza k rôznym polemikám – napríklad problém jednoznačného nástrojového obsadenia vtedajších diel, často sa môžeme len domnievať, pre ktorý nástroj je daný part napísaný. Podľa Igora Stravinského „každý historický fakt, či už blízky alebo vzdialený, môže byť použitý ako podnet, ktorý dáva do pohybu tvorivý schopnosť, ale nikdy nie ako pojem, ktorý by mohol objasniť ťažkosti. Vybudovať čosi môžeme vybudovať iba na tom čo je bezprostredné, pretože všetko to, čo sa nepoužíva, nám nemôže priamo poslúžiť. Podľa toho je márne ísť za istý bod a siahať po faktoch, ktoré nám neumožnia lepšie uvažovať o hudbe.

3, Hudba ako chronometrické umenie

Igor Stravinskij tvrdí, že fenomén hudby nie je ničím iným, ako fenoménom špekulácie, pretože v základe každej hudobnej tvorby je skúmanie. Vieme, že hudba prebieha v určitom čase, vyžaduje si pozornosť pamäti, keďže každé hudobné dielo sa nám odkrýva postupne a celok môžeme posúdiť až na koniec. Protipólom je maliarstvo. Ktoré sa nám predstavuje v priestore, kde najprv vidíme celok a až postupne sa nám odkrývajú jeho detaily. Výtvarné umenie je teda priestorovým umením, pokiaľ hudobné umenie je umením časovým, čiže chronometrickým umením. Zákony riadiace zvukový pohyb vyžadujú prítomnosť istej merateľnej a konštantnej hodnoty, nimi sú metrum a rytmus. Pod slovom metrum rozumieme rozdelenie hudobnej jednotky – taktu na niekoľko rovnakých častíc a rytmus určuje, ako budú tieto častice zoskupené do určitého taktu. Často dochádza ku konfliktu týchto dvoch hodnôt. Ako príklad uvádza Stravinskij hlavne u sólistov v džezovej hudbe známe akcentovanie nepravidelných dôb, ale aj tak sa naše uši nevedia odtrhnúť od pravidelného pulzovania metra, napríklad bicích nástrojov. Týmto sa nám objasňujú aj hierarchické vzťahy týchto dvoch hodnôt.
 
   1  |  2    ďalej ďalej
 
Copyright © 1999-2019 News and Media Holding, a.s.
Všetky práva vyhradené. Publikovanie alebo šírenie obsahu je zakázané bez predchádzajúceho súhlasu.