Račko je vlastne kovový typ sochára. Je vyučený zvárač a pozná vlastnosti jednotlivých kovov. Vie, čo od materiálov môže očakávať, ako sa budú chovať, aj o tvarovaní pri zváraní. Rozhodujúce pre sochára je, či sa ocitá buď vo svete kovu taveného a tepaného, alebo vo svete opracovávania plastiky v kameni alebo v dreve. K dôležitým súčastiam Račkovej tvorby patria potréty. Vyjadrujú osobnosť, význam i osobitosť človeka, ktorého poznáme v typizujúcich črtách. Arpád Račko patrí k reprezentantom kovovej plastiky na Slovensku. Inšpirovaný realitou koncentruje sa na hľadanie výtvarného symbolu vecí a javov života, ktoré stelesňuje v lyricko-poeticky ladených figúrach a kompozíciách, štrukturálnych formách a znakových systémoch, prezrádzajúcich suverénnu znalosť princípov modelácie. Každú sochu robil s rovnakou láskou a s rovnakou zodpovednosťou. To je niečo podobné ako rodič. Ten má každé svoje dieťa rád. Niektoré je viac, iné menej vydarené, ale rodičia ich majú rovnako radi. U neho je to isté.

Štátnu cenu získal v roku 1980. Samostatne vystavoval v Košiciach v roku 1980 a Bratislave. V roku 1988 v Užhorode, Miškolci a Londýne. V roku vytvoril 1981 pamätník v Krompachoch. V roku 1982 to bola Poézia, Hudba. V roku 1983 stvárnil pamätník P. Horova. Zúčastnil sa na mnohých kolektívnych výstavách doma a v zahraničí. Kto navštívil majstrov ateliér, je nielen ohromený širokým diapazónom tvorby, ale s pôžitkom sa zastaví pri detailoch či krivkách sôch. Modifikované varianty základného námetu, ktoré predstavujú malé plastiky, vyznievajúce časom do definícii v monumentálnych pamätníkoch, doplňujú obraz Račkovej intenzívnej práce v ateliéri.

V roku 1984 vytvoril portrét K. Kuzmányho. Ďalej v roku 1985 je to portrét umelca J. Nemčíka, štúdie k Cene ZSVU, portrét P.Horova. V roku 1986 vytvoril Cena ZSVU z bronzu. V roku 1987 vytvoril pamätník V. I. Lenina 500 cm a v 1988 rokuje to dielo Spomienka. V 1989 roku je to Niké, Deva z Veľkej Moravy. Je to tak, že Račko vlastne robí na základe spoločenskej objednávky. Bol honorovaný za vykonané práce. K tomu samozrejme potreboval niekoho, kto tú prácu objedná. Väčšinou to bolo mesto, alebo štát. Ak nemal objednávku, realizoval si svoje sny, myšlienky. On si vtedy doplnil zlievárenské znalosti. Práve v „hluchom“ období si začal sám robiť formy a odlievať si veci. Dnes je v odlievaní drobných plastík sebestačný.

V roku 1990 vytvoril tragédiu, Zúfalý, Prorok. V roku 1991 stvárnil dielo Po kúpeli. V roku 1993 sa podieľal na rekonštrukcii monumentálnej plastiky Aurory osadenej na vrchole budovy Štátneho divadla. Súčasná budova divadla vznikla pred 105-timi rokmi, a je adekvátnym reprezentantom veľkej tradície divadelníctva v Košiciach. Je významnou kultúrnou pamiatkou a dôležitou dominantou historického jadra mesta Košice. Budova po 90-tich rokoch existencie prešla úspešnou komplexnou rekonštrukciou a zaradila sa znova medzi najkrajšie divadlá v Európe.

V roku 1996 tvorí Arpád Račko portrétnu tvorbu. Plastika Košický erb je umiestnená v Južnom parku, v stredovej línii parku za Kaplnkou sv. Michala, neďaleko Dolnej brány. Je orientovaná južným smerom. Bronzová trojrozmerná plastika je podobou heraldického erbu mesta Košice. Znázorňuje anjela so štítom, prilbou, klenotom a prikrývadlami. Túto podobu v erbovej listine z 8. decembra 1502 udelil Košiciam kráľ Vladislav II. Bronzová plastika je vysoká 310 cm a je umiestnená na mramorovom podstavci z libereckej žuly vysokom 160 cm. Hmotnosť podstavca je 5 ton, hmotnosť samotnej plastiky 1,5 tony. Na podstavci budú zároveň umiestnené aj reliéfy troch vývojových fáz erbu z rokov 1369, 1423 a 1453. Autorom bol Arpád Račko v roku 1998. Zároveň zhotovil aj autentický, 15 centimetrov vysoký model a autorské práva na zmenšený model bezúplatne postúpil v prospech Nadácie Košický erb pre prípad ďalších replík. V roku 1998 vytvoril Zverokruh na zrekonštruovanej fontáne za divadlom a získal Cenu mesta Košice. Medzi novšie jeho diela z roku 1999 patrí aj bronzový Erb mesta Košice a tiež dielo Sediaca dievčina.

Račko sa koncentruje najmä na výtvarné využitie výrazových možností kovu. Zameriava sa viac na realizácie spojené s architektúrou. Račko nepovažuje sochárstvo za niečo ťažšie, ako je maliarstvo. Fyzická drina, myslí si, je zanedbateľná. Súčasná tvorba umelca smeruje k drobným plastikám. Majster Arpád Račko, akademický sochár, vytvoril desiatky a desiatky diel. Mnohé z nich dotvárajú kolorit centra mesta i sídlisk. Život tohto umelca však nebol nijako jednoduchý. Na jeho osude sa podpísala predovšetkým doba.