V prvej vlne českého punku sa objavili skupiny, ktoré až na pár výnimiek neboli úplne punkové, ba naopak - skôr využívali punkové skladby iba ako určitú repertoárovú výplň. Typickým príkladom bola legenda čs. alternatívy, skupina Extempore s Mikolášom Chadimom a čiastočne tiež mladá formácia Zikkurat. Pravdou je, že u tej druhej menovanej bol pomer punkových a "iných" skladieb pomerne v rovnováhe, naviac pre užšiu spätosť s punkom a tým aj väčšiu vierohodnosť predvádzaných kúskov tohto štýlu, hovoril aj vek ich členov. To isté sa dá povedať o teplických FPB, ale tam už predsalen prevládal viac punk a ešte k tomu vlastná tvorba (Zikkurati mali vlastných punk skladieb len malé percento, zameriavali sa hlavne na cover verzie spievané v originále). Formácia Dom, androši z UH Pepa Vondrušky sa viezla skôr na vlne starých Velvetov a s punkom ju spojoval snáď len nedostatočný inštrumentálny um. K punku sa na začiatku svojej existencie prihlásila aj Garáž na čele s Karlom Habalom a Ivom Pospíšilom, ale dnes, s odstupom času, sa dá povedať, že sa jednalo skôr o akýsi hybrid punku, novej vlny a rock´n´rollu. Čosi, čo sa blížilo punku, šlo vysledovať aj z hudby ďalšej formácie, tentokrát z Košíř - Rumour Emise Group In Europe, ale tiež to bolo zmiešané s ďalšími odlišnými štýlmi. Jednoznačne punkovými skupinami boli teda pražské teenagerské partie Energie G, Antitma 16 a havírovské Hlavy 2000. A neskôr samozrejme Suchý mozky, Kečup a A 64.
V rokoch 1982 - 85 vzniklo v Prahe ešte niekoľko skupín, hlásiacich sa, či už vážne alebo z recesie k hnutiu punk. Ich hlavné obdobie hrania a "slávy" však prišli o niečo neskôr, takže iba v skratke - išlo o skupiny Visací zámek, Plexis, Mrtvý miminka, V3S, Tři Sestry atď.
V rovnakom čase sa prvé punkové skupiny začali objavovať aj mimo Prahu. V Bratislave to boli Extip a Paradox (z neho neskôr vznikla Zóna A), v Havířove Radegast, IQ:60 a Klec, v Severných Čechách Oi Oi Hubert Macháně, v Plzni Zastávka Mileč a Petr Mach, v Južných Čechách Dural a Novodur, v Stredných Čechách Franta Mast.
Pozn: Hudobný publicista Josef "Zub" Vlček v knihe Alternativa upozorňuje na existenciu informácie, že možno prvou skupinou, ktorá u nás zahrnula do svojej produkcie punkové skladby bola odnož Plastic People Of The Universe, sekcia vedená klávesistom "plastikov" Pepom Janíčkom, ktorý údajne na nejakej utajenej akcii odohrala niekoľko flákov od Clash.
4. Výzor a základné znaky prvých čs. punkerov
Čo sa týka výzoru, prví českí punkeri vychádzali hlavne z toho, čo im ponúkli vo svojich fotografiách sem dovezené teenagerské magazíny ako napríklad Bravo, alebo z toho, čo otiskli o punku tunajšie boľševické plátky typu Svět v obrazech, Svět socialismu, Vlasta alebo Signál. Len tak mimochodom - ich jazyk a náhľad na problematiku punku boli kupodivu zhodné ako v nenávidených "imperialistických" žurnáloch. Každopádne ako sprostredkovatelia kusých informacií a vzácnych fotografií poslúžili celkom dobre, nakoľko ísť sa pozrieť do Londýna a okukovať punkáčov takpovediac "z prvej lajny" bolo skoro nemožné. Bez výjazdnej doložky ste sa do Anglicka proste nedostali a k jej získaniu ste tam museli buď mať príbuzných (nie však bývalých emigrantov), alebo byť prevereným boľševickým kádrom.
Ale späť k českým punkom. Základnou vecou bolo - mať ostrihané vlasy. Nosili sa lacné saká, na ktorých boli pripevnené odznaky s punkovými motívmi alebo skupinami a čo možno najväčší počet zatváracích špendlíkov. Neskôr sa zicherajskami prepichovali aj uši. Na oči sa nasadili úzke čierne okuliare. Ďalej už klasika - tričko, džíny, tenisky, neskôr sa objavili košele s úzkymi kravatami. Ošúchané kožené bundy, pomaľované punkovými nápismi, potrhané (batikované) tričká, reťaze a (namiesto tenisiek) vysoké nadkotníkové boty sa objavili o trochu neskôr - na začiatku 80.-tych rokov. A prvé účesy typu "mohawk", u nás nazývané nepresne "čerokez", "číro" alebo jednoducho "kohút" bolo možné vidieť až niekedy v rokoch 1983-4 (technická poznámka - vlasy sa tužili cukrovou vodou). Ešte neskôr sa objavili krikľavo zafarbené vlasy, tetovania a náušnicami ozdobené ďalšie časti tela (tzv. piercing).
Z Veľkej Británie sa k nám dostal aj "šialený" punkový tanec, ktorému sa hovorilo pogo. Jeho účastníci okolo seba divoko mávali pažami a kopali nohami, vrážali do seba, strkali sa a nezriedka vypukla aj menšia šarvátka. Tento neučesaný, drsný tanec bol však jedinou adekvátnou možnosťou ako pohybom vyjadriť onen hlasitý, divoký a surový hudobný štýl - punk rock. Na tomto mieste tiež nieje možné nezmieniť aj najobvyklejší punkový vyjadrovací "handtalk" - zdvihnutý prostredník pravej ruky, neznamenajúci nič iného ako "fuck you" eventuálne "fuck off", čo, ako všetci dobre vieme, znamená "seriem na teba" alebo "choď do riti" či "seriem na všetko". Najrozšírenejšou drogou českých punkerov bolo samozrejme pivo, len zriedka si dali trávu, pretože tá sa u nás rozšírila až v úplnom konci 80.-tych rokov. Zaujímavé je aj to, že prvá generácia pražských punkových teenagerov sa stala veľkým propagátorom skateboardingu.
Tu je dôležité poznamenať, že rovnako ako na Západe český punk bol jednoznačne mestskou záležitosťou. Punkové komunity sa objevovali hlavne v Prahe (Zobák, Peterka, Průcha, Limburák, Oblouk, Kačer, Sid Hošek, Bergámo) a veľkých mestských aglomeráciách - v Plzni (Jožžin, Caine, Žufan), Ostravsku (Jonšta, Klec, Semiš), Severných Čechách (Růžička), teda na miestach, kde pôvodná stará zástavba padla za obeť obrovským sídliskám, ktoré znásobovali pocit odcudzenia jedinca v spoločnosti, a ktorá sa spoločne s rapídne zlým životným prostredím (inhalácia v ovzduší, zdevastovaná príroda) stala živnou pôdou pre práve sa rodiaci český punk.
5. Príčiny rozmachu domáceho punku v druhej polovici 80-tych rokov
Roky 1985-6 všeobecne znamenali v českom punku určité preskupovanie síl a personálne obmeny. Prvá punková generácia z prvej pol. 80-tych rokov sa nachádzala v období, keď jej členovia nastupovali na vojnu (mnohí z nich radšej dobrovoľne do psychiatrickej liečebne), do rôznych škôl, odchádzali do emigrácie, takže tieto roky sú v znamení určitého zmätku, konca niektorých kapiel, u iných zase ich začiatku. Mnohé skupiny možno aj prežili, ale s totálne odlišným obsadením. Situácia sa začala trochu kryštalizovať v roku 1987, takže tu môžeme hovoriť o období tzv. druhej vlny českého punku.
Ak prvá vlna z rokov 1980-84 zanechala nezmazateľné odtlačky v tunajšej rockovej histórii tvorbou skupín ako Zikkurat, Energie G, F.P.B., Kečup, A 64 a ďalších, význam tejto druhej vlny spočíval skôr v rozmachu punkového hnutia ako takého. Kým prvá vlna mala svojich zopár skupín, ktoré však hrali pre rôznorodé publikum, nakoľko punkerov u nás zatiaľ nebolo príliš mnoho, po roku 1986 sa situácia dosť zmenila. Vedľa starých punkových matadorov, ktorí prežili temné roky (aj keď po veľkých problémoch - FPB, Visací zámek), sa u nás vyrojilo veľké množstvo punkových skupín a ich priaznivcov. Bolo to spôsobené niekoľkými príčinami:
a) Štýl ale tiež móda punku zasiahli teenagerské publikum v tej najlepšej konštelácii - tj. v správny čas a v správnu dobu. V roku 1987 pätnásť až devätnásťročný chlapec vyjadril svoju nasranosť a hnev z prostredia, v ktorom žil, skôr za pomoci vykričania sa v rýchlej punkovej skupine než zbieraním depresií a smútku v nejakom ponurom pomalom androši. Takže tak trochu generačná záležitosť.
b) S tým tiež súvisí stará známa snaha o odlíšenie sa od ostatných - radšej než chodiť ako máničky, ktoré si svoj vizuálny protest prežili hlavne v sedemdesiatych a na začiatku osemdesiatych rokov (preto nosiť dlhé vlasy už vlastne bola "prežitá" záležitosť), radšej vyzerať ako úplný šialenec, zplodenec z iného sveta - tzn. nahodiť číro, obliecť roztrhanú koženú bundu s desiatkami punkových "odznakov" alebo nápisov a krikľavo zafarbené nohavice. Na nohy natiahnuť vysoké vojenské boty. Ochrana pred okolitým svetom pomocou navonok odpudivého až hororového zovňajšku funguje - poznáme to z prírody.
c) Zo Západu sa sem ľahšie dostávali nahrávky punkových skupín (ale spomeňme si napríklad aj na Poľské kultúrne stredisko - dala sa tam zakúpiť platňa Dead Kennedy´s a tiež poľské punkárne). Navyše tento už zväčša archaický štýl oživilo množstvo nových hardcoreových skupín, ktoré do nej priniesli väčšiu agresivitu a nové hudobné postupy.
d) Punk dostával znovu relatívne viac priestoru v tlači. Naposledy sa o ňom takto hojne písalo (pochopiteľne negatívne) v kampani proti novej vlne počas roku 1983. Potom akoby tri roky vôbec neexistoval. V nasledujúcom období zdanlivého uvolňovania, sa objavili články napr. o HNF, Visacom zámku, či Šanove 1 aj v najčítanejšom denníku Mladá fronta. Občas sa o punku zmieňovali samozrejme hudobné časopisy Melodie a Gramorevue, niekedy aj Mladý svět. Navyše sa začali množiť aj samizdatové punk-undergroundové fanziny, ktoré boli šírené pomocou kamarátov a známych po krčmách a na neoficiálnych hudobných koncertoch.
