Dejiny filmu

Začiatky európskeho filmu

Francúzsko

Druhá polovica 19.stor. Sen o všeumení predstava syntetického umenia

Laterna magica - zariadenie , kde zdroj svetla je vnútri, obraz sa premieta na stenu
Camera obscura - zdroj svetla je vonku, obraz je vnútri, pozerá sa len jeden divák.

28.12.1895 - prvé verejné filmové predstavenie za vstupné v parížskej kaviarni Grand Caffé

Film má naturalistický/prirodzený/ spôsob zobrazenia - ponúka výseky z konkrétnej skutočnosti - bratia Lumiérovci. Ich prvé filmy ponúkali výjavy všedného dňa. Boli len 2 minútové"

„Postriekaný striekač", „Príchod vlaku". 

3 dôležité vynálezy - elektrina, rozvoj optiky, fotografia.

1. línia filmu - bola dokumentárna, lumiérovská, bola objektívna.
2. línia - je hraná, subjektívna, autorská, meliesovská

George Melies - prvý režisér, pochopil film ako umenie, využil možnosti kamery. Zrodil sa filmový trik - 2 obrazy cez seba. Do filmu sa dostáva fantázia. „Cesta na Mesiac": 16min. Sci-fi film. „Cesta do nemožna". Kamera takmer vždy len meravo fotografuje, žiadny pohyb, meravosť, rovnaká vzdialenosť. 

Anglicko

Brightonská škola - položili základy filmového strihu. Používa sa zmena pohľadu, zmena záberu. Objavuje sa detail - výraz ľudskej tváre vo filme :"Babičkina lupa".

Zrod amerického filmu

1905-1914 - rozvoj filmu bol živelný a búrlivý. Emigrácia filmového priemyslu na západ - vznik Hollywoodu.
Vznik nových žánrov - kovbojský film, groteska.
Kovbojský film vytvoril hrdinu, ktorý mal všetky dobré vlastnosti.

Groteska - Mack Sennet - jeho grotesky mali len vyvolať smiech. Dejový základ bol iracionálny. Satira mierila proti mocným. 

Griffith - najvýznamnejší režisér tohto obdobia v Amerike. Medzi jeho inovácie patria : polocelok, detail postavy, veľké celky krajiny, napätie pred rozuzlením, retrospektívba, prelínačka a zdržanlivý herecký prejav. Zdokonaľoval filmovú reč. Pohybuje kamerou a používa veľký detail. Zavádzal nové formy montáže, stavby, iný systém osvetlenia, nových hercov a herečky. Dráma musí vychádzať zo života, z prostej skutočnosti.

„Zrodenie národa", „Intolerancia"- veľkofilmy - veľké množstvo komparzistov a hercov, savba veľkých a nákladných kulís. Intolerancia - 4 samostatné príbehy: z obdobia Babylonu, zo života Krista, Bartolomejská noc, sučasnosť - štrajk robotníkov. Tieto príbehy sú pospájané motívom matky hojdajúcej dieťa v kolíske.

Ruská filmová škola - 20te roky

Po revolúcii 1917 - cenzúra, agitačné a propagandistické filmy.
1924-26 - obdobie rozkvetu sovietskeho filmu.

Dziga Vertov - robil dokumenty, kamera = oko - len záznam reality, jeho filmy nič nehodnotia, nepytaju sa, sú prísne dokumentárne.. „Muž s kinoaparátom"- zachytáva prácu kameramana.

Sergej Ejzenštejn - otec filmovej montáže. Jeden a ten istý záber môže dostať uplne iný význam, keď zmeníme nasledujúce zábery. Zábery A+B¹AB ale C - úple iná hodnota vznikajúca z konfliktu A a B.

„Krížnik Potemkin" - forma antickej tragédie ako v divadle. Vznikol na objednávku vládnej moci pri príležitosti 20teho výročia vzbury na Krížniku Potemkin. Má 5 častí:

1.Ľudia a červy- expozícia
2.Dráma na lodi - kolízia
3.Mŕtvy volá - kríza
4.Odeské schodište - peripetia
5.Stretnutie s eskadrou - katastrofa

V celom filme strieda pokojné a napäté časti, detaily a celky. Hrdinom je dav, nie individuálne postavy. Je prelomovým filmom v oblasti montáže, aj dnes sa považuje za učebnicový film.

Alexander Dovženko - nakrúcal poetické filmy, spätosť človeka s prírodou „Zem". Nemecký filmový expresionizmus

Expresionizmus je umelecký smer začiatku 20.stor. V kinematografii bol takmer výlučne záležitosťou Nemecka. Najväčší význam sa prikladal výrazovej stránke v obsahu a forme. Dôraz sa kládol na vnútorné prežívanie. Po obsahovej stránke sú námety zaťažené psychologizmom, pozornosť upútavjú motívy rozdvojenej osobnosti, tajomných vnútorných síl vedúcich človeka k ničeniu a sebadeštrukcii a neobchádza ani tému dehumanizácie sveta a vlády monštier. Otvára sa cesta novým filmovým žánrom - hororu a sci-fi. Po formálnej stránke sú filmy väčšinou výtvarne efektne a zaujímavo riešené, obraz je štylizovaný s grafickou strohosťou, používajú sa maľované dekorácie, krivá a špicatá architektúra, zdeformovaná perspektíva a kontrastné osvetlenie. Filmovému expresionizmu sa darí hlavne v dvadsiatych rokoch.

Robert Wiene - jeho film Kabinet doktora Caligariho sa stal manifestom filmového expresionizmu. Členovia  výtvarnej skupiny Der Sturm  vytvorili dekorácie plne zodpovedajúce subjektívnemu zdeformovanému videniu sveta - fantastický svet krivých plôch a geometrických tvarov, skreslených perspektív, ostrých kontrastov svetla a tmy, veľavravných tieňov.Námetom je príbeh jarmočného hypnotizére dr. Caligariho, ktorý prostredníctvom svojho média Césara pácha zločiny na nič netušiacom obyvateľstve.

Fridrich Wilhelm Murnau

Opustil niektoré tvorčie princípy expresionizmu - natáčal sa, na rozdiel od väčšiny filmov expresionizmu, v reálnych exteriéroch (Oravský zámok). „Upír Nosferatu alebo symfónia hrôzy"- príbeh prekliatej bytosti márne hľadajúcej kľud a smrť. Tento film obsahuje základné prvky typické pre horor, neurčitý strach z nadvlády čohosi strašného, erotika spojená so smrťou, skľučujúce prostredie a osudová nevyhnutnosť. 

Fritz Lang

„Doktor Mabuse, dobrodruh"-zločinný nadčlovek sa snaží pomocou hypnózy získať neobmedzenú moc nad ostatnými a manipuluje s nimi vo svoj prospech.

„Metropolis" - vedecko-fantastická vízia sveta, v ktorom stroj riadi ľudstvo, romanticko-utopistický príbeh.20.roky vo Francúzskom nemom filme

Avandgarda je zastrešujúcim pojmom pre tie umelecké hnutia, ktoré používali vyjadrovacie prostriedky narúšajúce fotograficky realistický charakter filmového obraz, napríklad detaily a makrodetaily, viacexpozície, deformačné optiky, spomalené alebo zrýchlené zábery, snímanie cez rôzne materiály.

Impresionizmus prevzal z maliarstva snahu vyjadriť nálady a emocionálne stavy a pokúsil sa budovať na myšlienkovo funkčnej kráse.

Cinema pur /čistý film/bol najviac ovplyvnený kubizmom, dadaizmom a futurizmom. Tentoprúd sa inšpirátorsky zriekol jak hraného filmu, tak aj dokumentaristického zachytenia skutočnosti a snažil sa pracovať s fotografickými kvalitami obrazu v kombinácii s montážou. Kládol dôraz na rytmus.

Surrealizmus v náväznosti na psychoanalýzu kladie dôraz  na voľné asociácie obrazov, pracuje so snovosťou, iracionálnosčou a nezdôvodniteľnosťou obrazov. Narába s estetikou ohavného, šokujúceho, relatívneho, živelného. 

Začiatky fr. avandgardy - Abel Gance

Cinema pur - René Clair

Surrealizmus - Luis Buňuel. „Andalúzsky pes" - 20 min. projekt. Natočil ho spolu s maliarom Salvadorom Dalím a vyvolal búrlivé a obsolútne rozporuplné reakcie. Film je vizuálnou provokáciou a útokom na vžité predstavy a súvislosti. Celý projekt má atmosféru pochmúrnej zmyselnosti a pôsobí ako horúčkovitá vízia traumatizujúcej erotickej túžby. Milenecká túžba ostáva nenaplnená vďaka vnútorným zábranám, ktoré su pevne podložené civilizačnými a kultúrnymi vzorcami.

„Zlatý vek" -

Jean Cocteau -"Krv básnika"Začiatky Francúzskeho zvukového filmu

Prvé zvukové filmy mali u obecenstva veľký úspech.

1935-1939 - mimoriadne plodné obdobie vo francúzskom filme. Filmy sa vyznačujú realistickým stvárnením a ostrou sociálnou kritikou, ale aj pesimistickými tónmi.

Jean Vigo - Usiloval sa o maximálnu umeleckú hodnotu
René Clair - bola pre neho príznačná hlboká poetická nálada a ľahká melanchólia
Mercel Carné - realizmus. Vyhľadával temné stránky života, sympatizoval s ukrivdenými, sústreďoval pozornosť na sociálne problémy. V jeho filmoch sa prejavoval neprekonateľne pesimistický životný postoj.
Jean Renoir -syn impresionistického maliara. Začínal v skupine príslušníkov avantgardy. 

Začiatky zvukového filmu v Anglicku a Rusku.

Alexander Korda - ang.

„Šesť žien Henricha VIII" jeden z najúspešnejších anglických filmov. 

Ejzenštejn - dostáva sa do Holywoodu. 1938 „Alexander Nevský"

Amerika 30.rokov

Vznikajú nové žánre : gangsterský film - gangster sa stal symbolom kolktívneho nepríjemného pocitu.

Animovaný film - Walt Disney

John Ford - Jeho obľúbeným motívom je zobrazenie skupiny v nebezpečnej situácii. „Prepadnutie"-western.

Horor, ThrillerTaliansky neorealizmus

Neorealizmus je vzkriesenie realizmu. Myšlienkou filmu bolo zobraziť skutočnosť tak, aby prinútila diváka o nej premýšľať. Prejavuje nesmiernu až tragickú lásku človeka k človeku. Objavuje krásu človeka nie v tvárach filmových hviezd, ale v ľudských vzťahoch.

Roberto Rossellini

Vittorio De Sica - „Zlodej bicyklov" -manifest tal. neorealizmu. Otec ostane prácu lepiča plagátov, pri ktorej nevyhnutne potrebuje bicykel, ktorý mu však niekto ukradne. Vyberie sa ho spolu so synom hľadať v uliciach Ríma. Nešlo len o stratu bicykla, ale aj o stratu celej spravodlivosti, dôvery v dobro.  Toto dielo znamená vrchol talianskeho neorealizmu.

„Deti ulice" - ožili tu osudy malých čističov topánok, zadíval sa na korene detskej demoralizácie.

40.roky

Európa

2. svetová vojna ovplyvnila filmový priemysel.

Taliansko - obrat k skutočnosti - neorealizmus
Francúzsko - filmy prechádzali cenzúrou. Hľadali únik zo skutočnosti. Vzniká fantasticko-ireálny filmový prúd.
V.Británia - film získava národné črty a obracia sa k súdobej realite.
Nemecko - film slúži k propagandistickým zámerom, ale vznikali aj zábavné filmy na upokojenie ľudu.
Sovietksy zväz - kritizujú vývin v Nemecku a vyzdvihujú úlohu komunistickej strany. 

Amerika

Orson Welles - bol geniálnym dieťaťom. V 13. rokoch získal univerzitný diplom. Bol kreslirom, spisovateľom, hercom, režisérom a zakladateľom divadla.

„Občan Kane" - autor producent, režisér a herec v jednej osobe. Upustil od chronologickosti. Dej bol rekonštruovaný reportérom Thompsom, povereným po Kaneovej smrti zistiť pravdu o jeho osobnosti zo spomienok, dohadov a útržkovitých faktov. Pohľad na hrdinu sa počas filmu viackrát mení. Sledujeme ho pomocou 5 ľudí, ktorí o ňom vypovedajú. 

Alfred Hitchock - horor, thriller „Psycho", „Vtáci".
Charlie Chaplin - „Diktátor" (1940)- prvý hovorený film Chaplina. Paródia na Hitlera a jeho politiku.50.roky

Taliansko
Dva smery: folkloristický - hlavne komédie
                  sociálno-kritický - zachováva tradíciu neorealizmu

Folkloristický - Castelini, Comencini, Monicelli
Sociálno-kritický - Vittorio De Sica „Umberto D" -

Frederico Fellini - využíva prvky neorealizmu. „Biely šejk", „Cesta"
Luchino Visconti - kritické rozprávanie

Amerika

John Huston - „Biela Veľryba", „Mstangi","Skrytá vášeň"

Kazan Elia - „Električka do stanice túžba" - adaptácia hry T. Wiliamsa, „Na východ od raja" - prepis Steinbeckovho románu v hl. Úlohe s J. Deanom.
Billy Wilder - „Poistka smrti", „Slamený vdovec", „ Niekto to rád horúce"
Stanley Kubrick- Spartakus, Doktor Divnoláska, Mechanický pomaranč, 2001:Vesmírna odysea, Eyes Wide Shut. 

Francúzsko

Francúzska nová vlna - nepísaným heslom bola autonómia autora.

2 pramene pre obrodu francúzskeho filmu: kritici a redaktori filmových časopisov, a režiséri krátkych filmov.

Truffaul žiadal autorský film, možnosť slobody tvorivej individuality autora. Je treba filmovať na skutočných uliciach, v skutočných domoch, treba natáčať pred ozajstnými múrmi príbehy konzistentnejšie.

Prvé hrané filmy"

Francois Truffaut - Nikto ma nemá rád
Alain Resnais - Hirošima moja láska

Jean-Luc Godard - Na konci s dychom

F. Truffaut - jeho filmový jazyk je pestrý, od poetickej atmosféry, cez komédiu, burlesku až k sociologickej ankete. Charakteristická je autobiografickosť a autentickosť detailov a scén.

„Jules a Jim" - román čistej lásky v trojici. 

Jean-Luc Godard - Na konci s dychom-zobrazenie agresivity bez zábran, túžby po slobode, totálnej nezodpovednosti. Zavrhnutie všetkých uznávaných pravidiel, hlavne vo filmovom strihu.

„Žena je žena", „Bláznivý Petríček"  osobitá filmová koláž, ktorá na diváka útočí obrazovými a zvukovými podnetmi. 

Alain Resnais - netvorí autorské filmy, námetmi sú mu antiromány. Hirošima moja láska, Vlani v Marienbade-v chodbách barokového paláca, podobných labyrintu sa streváva muž a žena. 60.roky

V. Británia

Hnutie Free Cinema tematikou filmov sa dotýka mladých ľudí, ich uplatnenia v spoločnosti, vyjadrenia vzbury proti skostnatenej meštiackej morálke a politickému systému. 

Tony Richardson - Obzri sa v hneve -  využil kontrastné zábery a strihy.

Na čas pôsobí v hollywoode, ale vracia sa spôť do Anglicka a venuje sa realistickému anglickému filmu. „Osamelosť cezpoľného bežca" - vykreslil vydedenca spoločnosti. Je to psychologická dráma.Mladý chlapec prežíva pocit osamelosti a počas prestížneho športového stretnutia chovancov ústavu so študentmi elitného gymnázia sa vzbúri. 

Lindsay Anderson - jeho filmy vykazovali vášnivý, skúmavý a často didaktický záujem o vzťah človeka k spoločnosti - najmô k spoločnosti britskej. „Ten športový život" - je hlboko precítebý a tragický film.

„Keby" - odoháva sa v súkromnej strednej škole pre chlapcov z bohatých rodín, kde výchovné a vyučovacie hodiny pripomínali stredovek. Stali sa terčom kritiky, ktorá je namierená proti celej spoločnosti, jej etike a uznávaným morálnym hodnotám. 

John Schlesinger - „Také milovanie" - zachytenie života a každodenných starostí drobných úradníkov. „Miláčik" , „ Polnočný kovboj".

Taliansko

Nadväzovalo sa na neorealizmus. Tvorcovia buď pokračovali v prerušenej práci alebo sa hlásili k neorealistom ako k učiteľom. Filmy sa snažili priblížiť súčasnosti, k aktuálnym problémom a mnohým sa podarila aj psychologická hĺbka a tematické rozšírenie. 

Pier Paolo Pasolini - vďaka nemu prichádzajú na filmové plátno najchudobnejší cigáni, chlapci života - synovia nezamestnaných, prostitútiek, úbožiaci s dravou túžbou po živote. Periféria, deti s nafúknutými bruškami, 12 ročné prostitútky,bedne namiesto nábytku, odumieranie mravnej sily.

„Accattone" - rozpráva v ňom o žobrákovi: pasákovi, cynikovi, bitkárovi, zlodejvi... o nežnej, milujúcej a túžiacej bytosti.
„Mamma Roma" - je to príbeh bývalej prostitútky.
„Evanjelium sv Matúša" - nakrúca ho v najchudobnejších častiach Talianska. Hlavný dôraz kladie na sociálne elementy, pokračuje v kriticko-realistickej tradícii.
„Teorema" - rodina istého továrnika prijme hosťa a všetci sú okúzlený jeho zjavom.
„Salo alebo 120 dní sodomy" - 1975. Vyvolal obrovský škandál. Do filmu inscenoval hrôzu, prekonávajúcu krutosťou a neľudskosťou všetko čo doposiaľ vytvoril. 

Federico Fellini - Cesta, Kabriine noci, Sladký život, 8 ½, Amarcord, Skúžka orchestra, Ginger a Fred.