Klasicizmus

Vo všetkých krajinách Európy v 18. stor. Bol sprevádzaný zmenou foriem hudobného života. Celková tendencia smerovala k ich zosvetšteniu k zdemokratizovaniu. Ťažisko sa prenášalo z chrámu do opery, z kláštorných a zámockých priestorov do koncertných siení. Vzťah umelec - spoločnosť nadobudol kapitalistickú podobu. Umelec bol voľný, nezávislý, nevystupoval v rámci povinností poddaného. Zmena foriem hudobného života, mala dôsledky pre samotný vývoj hudby.  Skladateľ prestal komponovať pre určitý účel. Začínal komponovať pre hudbu samu, len pre počutie. Jej hlavná funkcia sa stáva funkcia estetická. 

18. storočie počúvalo a komponovalo aditívne, priraďovaním taktov, melodických úrivkov, ktoré svojou štruktúrou  nekorešpondovali s predchádzajúcimi. Klasicizmus vytvára aktívne syntetické vnímanie hudby, hudobný prúd je sledom pravidelne členených, symetrických celkov, ktoré sú podriadené ešte celkom vyšším. Požiadavkou pre túto stavbu je vzťah symetrie, pravidelných proporcií. Je daný princíp periodicity.

Téma - sa stáva základom hudobného prúdu. Postupne sa vyhraňuje jej ráz. Je to perióda stavaná z motívov, vnútorne kontrastná, zrelelne ukončená a vymedzená. Pre barokovú tému platilo: nepravidelná stavba, zdôraznený začiatok témy, ale zostáva neuzavretá. Baroková téma prechádzala celou skjadbou takmer bez zmien, klasická musí byž schopná tematickej a motivickej práce, musí byť vhodná k obmenám, rozvíjaniu, sracovaniu, obohacovaniu a variáciam.

Téme dodá potrebné vnútorné napätie kontrast a to vo vnútri samotnej témy a medzi dvoma alebo viacerými témami. Na kontraste je vybudovaný najzložitejší formový útvar, ktorý v dobe klasicizmu vzniká : sonátová forma. Hudba teraz dokáže napodobiť dej. Bolo to dôležité pre opernú tvorbu.. Tento typ hudby vyžaduje dirigenta. 

Klasicizmus je dobou veľkého rozmachu inštrumentálnych foriem. Okolo roku 1750 mal v slohových premenách veľký podiel inštrumentálny koncert. Do predia vstupuje sólový koncert.

V opere priniesol vzostup meštiactva nové spevotvorné formy, ktoré sa obracali k dennému životu širokých vrstiev. Zo žartovných spevných výjavov vznikla v Neapole tzv. Opera buffa.

Francúzsko - v 2. pol 18. storočia sa vyvinula tzv. Opera comique - čerpala zo šansónu.

Nemecko - singspiel - vyšla z pradávnych improvizovaných hier potulných komediantov.

Christoph Willibald Gluck - opery, jeho hudba podporuje báseň, aby umocňovala výraz citov.

Franz Joseph Haydn - Sláčikový koncert - urobil z neho klasický útvar komornej hudby. Mal rozhodujúcu zásluhu na prekonaní dedičstva baroka a jeho kompozičných techník.

Téma musí byť hudobne natoľko významná, aby bola chápaná ako téma hlavná a musí byť vytvorená z niekoľkých kontrastných motívov. V priebehu vety potom skladateľ s touto témou a jej motívmi pracuje podľa určitého kompozičného zámeru.

Symfónie, kvartetá, oratória.

Mozart -

Symfónia - 1764 - 1. symfónia - vplyv Bacha a Haydna.
Skoro Haydna prekoná spevnosťou tematiky a ich pôsobivejšími kontrastmi, harmóniou, jemnejším zvukom a oduševnenjším výrazom.
Vrcholom sú 4 symfónie posledných rokov: D dur vážna 1786, 1778 - g mol - bolestná, tragická, Es dur - dúšiaca šťastnou pohodou, C dur - plná nádhery a vznešenosti.

Koncertná skladba - hlavne sólové koncerty s klavírom.

Sláčikové kvartetá,
Dramatická tvorba - singspiel, buffa, balet.
Figarova svadba 1785
Don Giovanni 1787 - vrcholné dielo   
Čarovná flauta 1791
Requiem - nedokončil.

Beethoven -

3 obdobia:

1. asi do roku 1780 - nadväzuje na Haydna, Mozarta. Prevláda klasická schéma, jasná faktúra, kladné náladové oblasti, mužne silný výraz
2. končí rokom 1817 - vyhraňuje sa jeho sloh k úplnej individualite.
3. záverečné obdobie, uzatvára sa svetu a ľuďom, ale tým viac túži stelesniť svoj ideál krásy.

Jeho melodika je spevná, ale predovšetkým výrazna a hutná. V neskoršom období povýšená až k posvätnosti. Rytmika je plná sly a vzruchu.

Veľmi podstatné sú zásahy do foriem. Beethoven rozširuje formu sonátovú. V cyklickej sonáte mení počet jednotlivch častí a ich vzájomný pomer.

V popredí jeho tvorby sú sonáty, komorné formy - sláčikové kvartety.

Symfónie -  vyvrcholilo v nich umenie tematickej práce a úžasne rozšíril a obohatil túto formu.
Balet: Stvorenie Prométhea, opera: Fidelio.

Beethovenom vrcholí veľkolepá etapa hudobného klasicizmu a zároveň sa otvára obdobie nové.  Jeho dielo je syntézou  aj revolučným krokom vpred.