Autor v nej spojil minulosť a budúcnosť, oživil slávu českého mýtu a dejín( Vyšehrad, Šárka, Tábor), krásu českej prírody a ľudí v nej (Vltabva, Z českých luhov a hájov). V symfonickej básni Blaník povýšil husitskú tradíciu nad tradíciu svätováclavskú. Bedřich Smetana po tom, ako v roku 1874 ohluchol, utiahol sa do samoty hájovne a okolitých lesov u svojho švagra v Jakebniciach, kde dožíval svoj smutný a mnohými bolesťami postihnutý život. Napriek tomu v absolútnej hluchote, ktorá bola jeho osudom poslednýh desať rokov života, vytvoril svoje vrcholné diela – nielen Mou vlast, a všetky ďalšie opery počnúc Hubičkou, ale aj klavírne cykly Sny a České tance, - obidve sláčikové kvartetá, ako aj orchestrálny Parížsky karneval – posledné autorovo dokončené dielo vôbec. Chvíľ, keď mohol komponovať a netrpel prudkými bolesťami, bolo čoraz menej. Smetana dožil svoj život v ústave pre choromyseľných v Prahe a bol pochovaný na Vyšehradskom cintoríne.