Kostol Najsvätejšej Trojice a kláštor milosrdných bratov

Kostol a kláštor Milosrdných je barokový komplex budov, z ktorých najstaršou je samotný kostol najsv. Trojice, postavený v rokoch 1645-1650 ako evanjelický a údajne ho postavil C.Corsim. Po zabratí stavby mestom v roku 1671 dostali kostol jezuiti, ktorí ho mali do roku 1697. Roku 1700 prešiel do rúk karmelitánov, ktorí pristavali ku kostolu loretánsku kaplnku v roku 1710, prestavali interiér a zvýšili budovu kláštora pod vedením staviteľa pátra Athanasia roku 1710-1736.

Po zrušení tejto rehole Jozefom ll. roku 1786 prevzali kostol a kláštor Milosrdní bratia-obetaví ochrancovia chorých a opustených, ošetrovali chorých a opustených ho dali začiatkom 19. storočia kláštor prestavať na nemocnicu. Nemocnica bola rozšírená modernou budovou v rokoch 1928-1930.

Pôvodný protestantský pozdĺžny sieňový kostol bol zač. 18. storočia prestavaný rehoľným staviteľom Athanasiom (vlastným menom M. Witwer), ktorý pristaval presbytérium s polygonálnym uzáverom a okolo presbytéria krížovo klenutú chodbu, sprostredkujúcu prístup do južne ležiacej kláštornej budovy ako aj do loretánskej kaplnky medzi kostolom a kláštorom, ktorú vybudovali podľa vzoru talianskej Loretty. Kláštor, ktorý začali stavať ešte jezuiti, zvýšil staviteť o druhé poschodie. Pri stavebných úpravách za Milosrdných zriadili lekáreň, nemocnicu a uskutočnili niektoré klasicistické úpravy stavieb. Jednoloďový priestor je zaklenutý valenou klenbou s lunetami, ktorú delia klenbové pásy na tri veľké polia. Presbytérium má lunetovú klenbu, loretánska kaplnka má barokové krížové klenby.

Hlavná fasáda z roku 1728 je riešená pilastroým členením na spôsob vysokého rádu. Medzi strednými pilastrami je segmentovo zakončený portál s postrannými bosovanými pilastrami, ktoré sú členené prstencami a obopínajú menší portálik, ukončený polovicou šesťhranu s rovným nadpažím. Nad portálom je barokové volutové okno s výklenkom, v ktorom stojí plastika Immaculaty. Po stranách brány v medzipilastrových poliach sú dvojité, nad sebou umiestené okenné útvary, v dolných ( riešených na spôsob niky) sochy sv. Alžbety a rehoľného svätca. Stredné vysoké pilastre nesú segmentový krepovaný frontón veľkých rozmerov, nad ktorým sa vypína mohutný trojhranný štít, zakončujúci priečelie. Po oboch stranách štítu sú nárožné nadstavbové piliere so sochami svätcov.

Asymetricky postavená veža medzi priečelím a kláštornou budovou, je členená nárožnými pilastrami a ukončená novou barokovou baňou z roku 1928. V interiéri je na západnej strane murovaný organový chór štíhlych, prejemnelých tvarov, členený bohatou štukovanou ornamentikou s girlandami a rozvilinami. Otvára sa do lode tromi arkádami a je podklenutý českými plackami, v strede ktorých sú okrúhle, v štrukovanom ráme umiestnené nástropné maľby. Štukované obrazce s nástropnými maľbami sú aj v lunetách a stredných poliach klenby. Štukované rozviliny sú tiež na triumfálnom oblúku, ktorý spočíva na silných rímsach pilastrov, oživených postavami anjelov.

Ornamentálne riešenie triumfálneho oblúka spája dva diagonálne umiestnené bočné oltáre do celku s hlavným oltárom. Všetky tri oltáre majú rovnaké vybavenie s bohatými nadstavcovými kartušami a točitými stĺpmi, medzi nimi a vedľa nich stoja plastiky svätcov a svätíc. Každý z oltárov má ústredný obraz a v štukolustre upravenú architektúru. V nadstavcových kartušiach sú menšie oválne obrazy. Všetky tri oltáre pochádzajú z rokov 1710-1730. Kazateľnica, u nás v nezvyklom slohu régence z prvej polovice 18. storočia, má v parapete reliéfy (Ježiš a Samaritánka, 12-ročný Ježiš v chráme, Ježiš a dvaja apoštoli). Na rezonačnej strieške sedia anjelici, nad nimi je postava Krista so zemeguľou.

Chodba okolo presbytéria vedie do bočnej kaplnky, do ktorej je zastavaná "svätá chyža", pomaľovaná zdanlivou architektúrou a scénami zázraku prenesenia Kristovho domu. Za mrežami oltára je reliéf Loretánskej Panny Márie, ktorú priviezli z Viedne. Po prestavbách a rozšírení podľa projektu M.M. Harminca slúži objekt kláštora naďalej ako nemocnica.