Ľudová hudba Slovenska

Túto tému som si vybrala, aby som vám mohla priblížiť ľudovú hudbu Slovenska. Vo svojom referáte vás oboznámim so zložením ľudových kapiel, ľudovými nástrojmi a s rozdelením Slovenska podľa tanečných a hudobných prvkov.

Hudba má v tradičnej kultúre významné postavenie. Bola neodmysliteľnou súčasťou obradov, zábavy, oddychu. Hudbu jednotlivých regiónov charakterizuje najmä zloženie kapiel - muzík. K najrozšírenejším formám hudobného zoskupenia patrí sláčiková hudba. Skladá sa iba z hráčov na sláčikové nástroje. Z nástrojov prevládajú husle, violy, basa a niekedy aj violončelo. Sláčiková hudba môže byť obohatená o klarinet alebo rôzne píšťalky. Keď sa do sláčikovej hudby doplní cimbal vzniká druh sláčikovej hudby, ktorý sa nazýva cimbalová hudba. Cimbal v kapele plní harmonickú funkciu a obohacuje zvuk husiel. Je to strunový nástroj s pomerne zložitou konštrukciou. Zvuk vzniká udieraním paličiek do strún. Ďalší druh kapely je dychovka- dychový orchester. Takéto kapely boli obľúbené hlavne na západnom Slovensku. V nástrojovom zložení dychovky prevládajú klarinety, trúbky, krídlovky, lesné rohy, trombóny, tuby, heligóny, činely a bubny.

Najrozšírenejším sláčikovým nástrojom na Slovensku sú husle. Je to sláčikový hudobný nástroj skladajúci sa z ozvučnej skrinky, krku a hlavy so štyrmi kovovými alebo črevnými strunami. Husle vyrobené ľudovými výrobcami sa nazývajú rôzne, napr. škripky, žlobčoky alebo oktávky a majú ,,surovejší“ zvuk. Menej známe ľudové hudobné nástroje sú fujara, fujara trombita, gajdy, drumbľa, heligónka, dvojačka a rífová píšťala.

Fujara je vzduchozvučná hranová píšťala dlhá niekedy až 1,8 m, zvyčajne zhotovená z bazového dreva s charakteristickým zádumčivým zvukom. Fujara trombita je dlhá až 6 m. Používala sa ako hlásna pastierska trúba na signalizáciu a komunikáciu medzi pastiermi.

Gajdy sú vzduchozvučný klarinetový nástroj. Hrou na gajdách sa najčastejšie sprevádzali pastierske tance, fašiangové obchôdzky a vianočné koledovanie pastierov. Gajdošská hudba bola postupne vytláčaná sláčikovou hudbou.

Drumbľa je zaujímavo znejúci kovový hudobný nástroj. Skladá sa z ohnutého železného rámu hruškovitého tvaru, do ktorého je zakutý oceľový jazýček.

Slovensko sa delí na oblasti, ktoré majú podobné prvky v hudbe aj v tanci. Ich názvy sú:
- Podunajsko a Záhorie
- Myjava
- Trenčiansko a Kysuce
- Orava a Turiec
- Tekov a Ponitrie
- Hont a Novohrad
- Podpoľanie
- Gemer a Horehronie
- Liptov
- Šariš a Spiš
- Zemplín a Goralská oblasť

Postupne si všetky predstavíme.
Podunajská oblasť sa nachádza v okolí Bratislavy, Trnavy a Žitného ostrova. Patria sem mestá Pezinok, Modra, Trnava, Sereď, Galanta, Kolárovo, Komárno, Štúrovo,....
Záhorie leží v podhorí Bielych Karpát pri rieke Morava. Na jeho území sú mestečká Malacky, Skalica, Senica, Holíč, Kúty.
V týchto oblastiach sú veľmi rozšírené gajdy a s nimi aj gajdošská hudba. Gajdoši však v Podunajskej oblasti a na Záhorí po prvej svetovej vojne zanikli. S časti ich funkciu prebrali heligonkári, ktorí si osvojili gajdošské cifrovanie. To využívali pri hre s klarinetom. Známe v týchto oblastiach sú sláčikové kapely, ku ktorým prenikli zo zahraničia aj dychové kapely.

Do Myjavskej oblasti (nazývanej aj Kopaničiarska) patrí južná časť Bielych Karpát (Myjavská pahorkatina), priliehajúca k moravskej hranici. Strediskom je Myjava a okrajové obce sú Vrbovce, Podbranč, Sobotište, Bukovec, Brezová pod Bradlom, Košariská, Krajné, Vaďovce, Lubina.
Tak ako aj v predchádzajúcich oblastiach tu boli známe gajdy. Po ich zániku nastúpila heligónka. Heligónka sa spájala s ďalšími hudobnými nástrojmi, ako klarinet alebo ozembuch. Charakteristickým tanečným sprievodom zostala dodnes kopaničiarska cimbalová hudba. Bola 5-7 členná. Obsahuje 2-3 husle, violu, kontrabas, niekedy violončelo, ďalej hrá klarinet a cimbal.