Trenčianska oblasť leží v doline Váhu, na západe susedí s Moravou (Biele Karpaty, Javorníky), na juhu sa otvára do Trnavskej roviny, na východe prechádza Považským Inovcom do povodia hornej Nitry. Z dôležitých stredísk spomeniem mestá Trenčín, Trenčianska teplá, Dubnica nad Váhom, Ilava, Púchov, Považskú Bystricu, Bytču, Žilina a Rajec.

Kysuce ležia v povodí rieky Kysuce, pravého prítoku Váhu. Na severe hraničia s Poľskom, na východe s Oravou, na severozápade s Moravou, dolnú časť ohraničuje pravý breh Váhu v okolí Žiliny a stredné hrebene Javorníkov. Najznámejšie mestá sú Čadca, Turzovka, Kysucké Nové Mesto, Krásno nad Kysucou. Samostatnú lokalitu tvorí Terchová, ktorá má príbuzné znaky s oravskou oblasťou.

Trenčianska oblasť a Kysuce sú hudobno-štylisticky veľmi rozmanité oblasti, ktoré sa na juhu prekrývajú s kopaničiarskou a na západe s moravskou ľudovou hudbou. Jedna z najvýraznejších spevných kultúr, ktorú nachádzame na Kysuciach je založená na viachlasnom speve. Viachlasný spev začína dlhšou alebo kratšou úvodnou melodickou frázou predspeváčky alebo predspeváka. K nim sa potom pridáva 2-5-členný zbor, ktorý prechádza do dvojhlasu a trojhlasu. Severná časť trenčianskej oblasti má silno zastúpené pastierske hudobné štýly. Preto sa používali píšťaly, koncovky, pastierske rohy a trúby a gajdy.
Turčianska oblasť a Orava sa nachádzajú v povodí prítokov rieky Váh. Na Orave prevládajú vrchy a hory; leží v povodí rieky Orava. Na území oravskej oblasti sa nachádzajú mestá a dediny ako Námestovo, Trstená, Nižná, Oravský Podzámok, Dolný Kubín a Kraľovany.

Turčianska oblasť leží v povodí Turca, v kotline obkolesenej vrchmi. V oblasti sú významné kultúrno-historické strediská ako Martin, Kláštor pod Znievom, Mošovce, ďalej Turany, Vrútky, Turčianske Teplice.
Orava patrí k typickým valaským oblastiam. Oravská oblasť je archaickejšie zložená, a to najmä v dvoch hudobných druhoch. V ťahavých piesňach žien pri hrabaní, kosení, teda pri letných prácach na holiach a lúkach. Ich protipólom sú valaské piesne mužov, pastierov, valachov, ktoré majú pevnú rytmicko-metrickú formu narušenú len pri voľne spievanom prednese. Turčianske piesne sú významné tým, že na ich námety vznikali poloľudové vlastenecké piesne.

Ponitrie leží v povodí rieky Nitra, čiastočne Váhu a Žitavy. V hornej časti sú mestá Bojnice, Prievidza, Handlová, v strednej Topoľčany, Nitra, v dolnej Nové Zámky, Šurany, Šaľa, v doline Váhu a na jeho nivách Nové Mesto nad Váhom, Piešťany, Hlohovec. Na západe susedí s Myjavou a na juhozápade so Záhorím.

Tekovská oblasť leží v povodí dolného Hrona, čiastočne hornej Nitry a Žitavy. V hornej časti sú mestá Kremnica, Žiar nad Hronom, Nová Baňa, v strednej Zlaté Moravce, Vráble, v dolnej Levice, Želiezovce.
Tekovská oblasť a Ponitrie majú veľa spoločného. Obe sú typicky poľnohospodársky zamerané. Pre tieto oblasti je príznačné použitie gájd ako sprievoný nástroj k tancom . Tak vznikla gajdošská muzika, ktorá sa zachovala tam dodnes.

Hont leží medzi stredným Pohroním a Ipľom; preteká ním riečka Krupinica, Štiavnica a iné menšie prítoky Ipľa. Na území oblasti sú mestá Banská Štiavnica, Pukanec, Krupina, Šahy a kúpele Dudince.

Novohrad sa nachádza v povodí horného Ipľa a Tisovníka. Siaha od južných svahov Javoria a podhoria Stolických vrchov po časť Juhoslovenskej kotliny. Na jeho území sú mestá Veľký Krtíš, Modrý Kameň, Fiľakovo, Poltár a Lučenec.
Hont a Novohrad sú prechodnými podhorskými oblasťami medzi pastierskou a tradičnou roľníckou hudobnou kultúrou.
Charakteristickým piesňovým druhom týchto oblastí sú balady, a to celá ich tematická paleta- historické, protiturecké, zbojnícke, ľúbostné a vojenské a k nim patria i epické piesne.

Podpolianska oblasť sa nazýva aj DETVIANSKA, VRCHOVSKÁ alebo LAZNÍCKA. Jej centrálna časť je ohraničená obcami v okolí vrchu Poľana a mestečka Detva: Slatinské Lazy, Hriňová, Detvianska Huta, Poniky, Horná Mičiná, Sliač, Zvolenská Slatina. Prirodzeným centrom, ktoré žije v povedomí národa, je Detva, hoci popri starodávnych obciach ako Očová, Zvolenská Slatina a iné je najmladšia (17.storočie).