Podpolianska ľudová hudba má v stredoslovenských ľudových hudobných nárečiach osobité postavenie. Podpoľanie zjednocuje dve výrazné vrstvy ľudovej hudby. Sú to novšie piesňové prejavy pastiersko-zbojníckej kultúry, ktoré na rozdiel od severoslovenských oblastí, v ktorých nachádzame jednoduché staršie prejavy pastierskeho folklóru, prinášajú pod vplyvom ľudových píšťal, zbojníckych piesní a ľudových muzík do pastierskeho folklóru nové tendencie. Základnou vlastnosťou dobrého podpolianskeho muzikanta je schopnosť ozdobovať nápev neustále novými ciframi, novými motivickými figúrami. Vytvára tak z piesne celkom novú improvizovanú melódiu. Podpoľanie je oblasť vzniku a aj používania fujary.

Gemerská oblasť sa rozkladá na južných svahoch Slovenského Rudohoria, v poriečí Slanej a Rimavy, ale severnou časťou siaha pod Kráľovu hoľu a horný tok Hrona (podoblasť Horehronie). Nachádzajú sa tu mestá Rožňava, Dobšiná, Jelšava, Revúca, Tisovec a Rimavská Sobota. Horehronie je podoblasť gemerskej oblasti , ktorá sa najvýraznejšie vyčleňuje v tanečnom folklóre. Horehronie predstavujú obce Polomka, Závadka, Heľpa, Pohorelá, Šumiac a Švermovo.

Gemerská oblasť má zvlášť rozdielne hudobné prejavy, lebo siaha od stredoslovenských hôr, s ich vyhradenou pastierskou kultúrou, až po hranice juhoslovenských oblastí s novou hudobno-folklórnou tradíciou. Preto v nej rozlišujeme tri mikrooblasti:
1.HORSKÉ OBLASTI SEVERNÉHO AŽ SEVEROZÁPADNÉHO GEMERA s prevládajúcimi valaskými piesňovými, nástrojovými a tanečnými prejavmi. Sem patrí aj Horehronie.
2.PODHORSKÉ OBLASTI JUŽNÝCH SVAHOV SLOVENSÉHO RUDOHORIA sú domovom baladických piesní, rapsodických melódií modálneho, starobylého charakteru.
3.HUDOBNÝ ŠTÝL RIMAVSKEJ KOTLINY A OBLASTI SLOVENSKÉHO KRASU prináša nové dur-molové nápevy, hudobnú a tanečnú kultúru banských remeselníckych mestečiek.

Liptov leží na území povodia horného toku Váhu, ohraničenou Vysokými a Nízkymi Tatrami, Veľkou Fatrou, Chočskými vrchmi a Západnými Tatrami. V údolí Váhu a jeho prítokov leží približne 90 obcí, z ktorých má charakter mesta sídlo okresu Liptovský Mikuláš, najväčšie mesto Liptova Ružomberok a menší Liptovský Hrádok.

Liptov má v základe spoločný piesňový repertoár, ktorý pozostáva najmä zo skupiny valasko-pastierskych piesní, trávnic, detských a dievčenských hier,...
Liptov je súčastne rozčlenený na podoblasti.

V DOLNOM LIPTOVE prevláda pastiersky repertoár v jednoduchej podobe.
STREDNÝ LIPTOV je v istom zmysle oblasťou, ktorá spája celý Liptov.
HORNÝ LIPTOV sa približuje k strednému Liptovu, obsahuje však aj východoslovenské prvky a má veľmi charakteristický spôsob prednesu a stvárnenia hudobno-folklórneho repertoáru.

Na území spišskej oblasti sú mestá Krompachy, Margecany, Gelnica, Spišská Nová Ves, Spišská Stará Ves, Levoča, Poprad, Svit, Kežmarok.
Na území šarišskej oblasti sú mestá ako Prešov, Svidník, Bardejov, Sabinov, Lipany, zasahuje sem aj okraj Košíc(Košice -Sever).

Obidve predchádzajúce oblasti majú neobyčajne silný sklon k tanečnosti, niekedy k hravosti, žartu a bezprostrednej zábave. Spiš je bezpochyby starobilejší, jednoduchší, ešte silne ovplyvnený obradovo-magickými zvykmi. Na Spiši sa objavujú baladické, ľúbostné a tanečné nápevy, ktoré vznikli v spojení s poľskými a nemeckými vplyvmi. Šarišu chýba výrazne starobylý ráz, prevládajú dur- molové nápevy širokého rozsahu, presadzujesa vo zvýšenej miere novouhorská rytmika.
Do zemplínskej oblasti patria tieto mestá a mestečká so svojím o kolím: v severnej časti Medzilaborce, Snina, Humenné, Vranov nad Topľou, v strede Michalovce, Sobrance, Malčice, Zalužice, Trebišov, Strážske, Prachovany, na juhu Slovenské Nové Mesto, Zemplínske Jastrabie, Slance, Veľké Kapušany.

V Zemplíne rozlišujeme dva hudobno-tanečné štýly. Veľkú skupinu tvoria chorovodné a kolesové tanečné hry a tance dievčat a žien. Pre Zemplín je okrem tejto tanečnosti príznačná široko klenutá melodika.
Goralská oblasť spája do jedného celku obce s prevažne juhopoľským nárečím, s tradičnou karpatsko-slovenskou kultúrou. Patria sem obce: Baňa pri Stropkove, Lendak, Ždiar, Hladovka, Suchá Hora, Oravská Lesná, Rabča, Pohorelá,...

Goralská ľudová hudba je štylistickou súčasťou väčšieho kultúrno-zemepisného celku, ktorý sa rozkladá po oboch stranách tatranského masívu a siaha po Západné Beskydy.Kultúrny prejav sa vyvíjal v úzkom vzťahu s inými oblasťami: Oravou, Spišom, Liptovom a Kysucami.
Všetka slovenská ľudová kultúra postupne zaniká. Preto by sme mali udržiavať ľudové tradície. Síce existujú folklórne súbory, ktoré sa snažia zachovať tieto tradície, ale to nestačí. Bola by veľká škoda nechať zaniknúť ľudové tance a piesne a zabudnúť na ne.