Ľudová hudba Slovenska
Túto tému som si vybrala, aby som vám mohla priblížiť ľudovú hudbu Slovenska. Vo svojom referáte vás oboznámim so zložením ľudových kapiel, ľudovými nástrojmi a s rozdelením Slovenska podľa tanečných a hudobných prvkov.
Hudba má v tradičnej kultúre významné postavenie. Bola neodmysliteľnou súčasťou obradov, zábavy, oddychu. Hudbu jednotlivých regiónov charakterizuje najmä zloženie kapiel - muzík. K najrozšírenejším formám hudobného zoskupenia patrí sláčiková hudba. Skladá sa iba z hráčov na sláčikové nástroje. Z nástrojov prevládajú husle, violy, basa a niekedy aj violončelo. Sláčiková hudba môže byť obohatená o klarinet alebo rôzne píšťalky. Keď sa do sláčikovej hudby doplní cimbal vzniká druh sláčikovej hudby, ktorý sa nazýva cimbalová hudba. Cimbal v kapele plní harmonickú funkciu a obohacuje zvuk husiel. Je to strunový nástroj s pomerne zložitou konštrukciou. Zvuk vzniká udieraním paličiek do strún. Ďalší druh kapely je dychovka- dychový orchester. Takéto kapely boli obľúbené hlavne na západnom Slovensku. V nástrojovom zložení dychovky prevládajú klarinety, trúbky, krídlovky, lesné rohy, trombóny, tuby, heligóny, činely a bubny.
Najrozšírenejším sláčikovým nástrojom na Slovensku sú husle. Je to sláčikový hudobný nástroj skladajúci sa z ozvučnej skrinky, krku a hlavy so štyrmi kovovými alebo črevnými strunami. Husle vyrobené ľudovými výrobcami sa nazývajú rôzne, napr. škripky, žlobčoky alebo oktávky a majú ,,surovejší“ zvuk. Menej známe ľudové hudobné nástroje sú fujara, fujara trombita, gajdy, drumbľa, heligónka, dvojačka a rífová píšťala.
Fujara je vzduchozvučná hranová píšťala dlhá niekedy až 1,8 m, zvyčajne zhotovená z bazového dreva s charakteristickým zádumčivým zvukom. Fujara trombita je dlhá až 6 m. Používala sa ako hlásna pastierska trúba na signalizáciu a komunikáciu medzi pastiermi.
Gajdy sú vzduchozvučný klarinetový nástroj. Hrou na gajdách sa najčastejšie sprevádzali pastierske tance, fašiangové obchôdzky a vianočné koledovanie pastierov. Gajdošská hudba bola postupne vytláčaná sláčikovou hudbou.
Drumbľa je zaujímavo znejúci kovový hudobný nástroj. Skladá sa z ohnutého železného rámu hruškovitého tvaru, do ktorého je zakutý oceľový jazýček.
Slovensko sa delí na oblasti, ktoré majú podobné prvky v hudbe aj v tanci. Ich názvy sú:
- Podunajsko a Záhorie
- Myjava
- Trenčiansko a Kysuce
- Orava a Turiec
- Tekov a Ponitrie
- Hont a Novohrad
- Podpoľanie
- Gemer a Horehronie
- Liptov
- Šariš a Spiš
- Zemplín a Goralská oblasť
Postupne si všetky predstavíme.
Podunajská oblasť sa nachádza v okolí Bratislavy, Trnavy a Žitného ostrova. Patria sem mestá Pezinok, Modra, Trnava, Sereď, Galanta, Kolárovo, Komárno, Štúrovo,....
Záhorie leží v podhorí Bielych Karpát pri rieke Morava. Na jeho území sú mestečká Malacky, Skalica, Senica, Holíč, Kúty.
V týchto oblastiach sú veľmi rozšírené gajdy a s nimi aj gajdošská hudba. Gajdoši však v Podunajskej oblasti a na Záhorí po prvej svetovej vojne zanikli. S časti ich funkciu prebrali heligonkári, ktorí si osvojili gajdošské cifrovanie. To využívali pri hre s klarinetom. Známe v týchto oblastiach sú sláčikové kapely, ku ktorým prenikli zo zahraničia aj dychové kapely.
Do Myjavskej oblasti (nazývanej aj Kopaničiarska) patrí južná časť Bielych Karpát (Myjavská pahorkatina), priliehajúca k moravskej hranici. Strediskom je Myjava a okrajové obce sú Vrbovce, Podbranč, Sobotište, Bukovec, Brezová pod Bradlom, Košariská, Krajné, Vaďovce, Lubina.
Tak ako aj v predchádzajúcich oblastiach tu boli známe gajdy. Po ich zániku nastúpila heligónka. Heligónka sa spájala s ďalšími hudobnými nástrojmi, ako klarinet alebo ozembuch. Charakteristickým tanečným sprievodom zostala dodnes kopaničiarska cimbalová hudba. Bola 5-7 členná. Obsahuje 2-3 husle, violu, kontrabas, niekedy violončelo, ďalej hrá klarinet a cimbal.
Trenčianska oblasť leží v doline Váhu, na západe susedí s Moravou (Biele Karpaty, Javorníky), na juhu sa otvára do Trnavskej roviny, na východe prechádza Považským Inovcom do povodia hornej Nitry. Z dôležitých stredísk spomeniem mestá Trenčín, Trenčianska teplá, Dubnica nad Váhom, Ilava, Púchov, Považskú Bystricu, Bytču, Žilina a Rajec.
Kysuce ležia v povodí rieky Kysuce, pravého prítoku Váhu. Na severe hraničia s Poľskom, na východe s Oravou, na severozápade s Moravou, dolnú časť ohraničuje pravý breh Váhu v okolí Žiliny a stredné hrebene Javorníkov. Najznámejšie mestá sú Čadca, Turzovka, Kysucké Nové Mesto, Krásno nad Kysucou. Samostatnú lokalitu tvorí Terchová, ktorá má príbuzné znaky s oravskou oblasťou.
Trenčianska oblasť a Kysuce sú hudobno-štylisticky veľmi rozmanité oblasti, ktoré sa na juhu prekrývajú s kopaničiarskou a na západe s moravskou ľudovou hudbou. Jedna z najvýraznejších spevných kultúr, ktorú nachádzame na Kysuciach je založená na viachlasnom speve. Viachlasný spev začína dlhšou alebo kratšou úvodnou melodickou frázou predspeváčky alebo predspeváka. K nim sa potom pridáva 2-5-členný zbor, ktorý prechádza do dvojhlasu a trojhlasu. Severná časť trenčianskej oblasti má silno zastúpené pastierske hudobné štýly. Preto sa používali píšťaly, koncovky, pastierske rohy a trúby a gajdy.
Turčianska oblasť a Orava sa nachádzajú v povodí prítokov rieky Váh. Na Orave prevládajú vrchy a hory; leží v povodí rieky Orava. Na území oravskej oblasti sa nachádzajú mestá a dediny ako Námestovo, Trstená, Nižná, Oravský Podzámok, Dolný Kubín a Kraľovany.
Turčianska oblasť leží v povodí Turca, v kotline obkolesenej vrchmi. V oblasti sú významné kultúrno-historické strediská ako Martin, Kláštor pod Znievom, Mošovce, ďalej Turany, Vrútky, Turčianske Teplice.
Orava patrí k typickým valaským oblastiam. Oravská oblasť je archaickejšie zložená, a to najmä v dvoch hudobných druhoch. V ťahavých piesňach žien pri hrabaní, kosení, teda pri letných prácach na holiach a lúkach. Ich protipólom sú valaské piesne mužov, pastierov, valachov, ktoré majú pevnú rytmicko-metrickú formu narušenú len pri voľne spievanom prednese. Turčianske piesne sú významné tým, že na ich námety vznikali poloľudové vlastenecké piesne.
Ponitrie leží v povodí rieky Nitra, čiastočne Váhu a Žitavy. V hornej časti sú mestá Bojnice, Prievidza, Handlová, v strednej Topoľčany, Nitra, v dolnej Nové Zámky, Šurany, Šaľa, v doline Váhu a na jeho nivách Nové Mesto nad Váhom, Piešťany, Hlohovec. Na západe susedí s Myjavou a na juhozápade so Záhorím.
Tekovská oblasť leží v povodí dolného Hrona, čiastočne hornej Nitry a Žitavy. V hornej časti sú mestá Kremnica, Žiar nad Hronom, Nová Baňa, v strednej Zlaté Moravce, Vráble, v dolnej Levice, Želiezovce.
Tekovská oblasť a Ponitrie majú veľa spoločného. Obe sú typicky poľnohospodársky zamerané. Pre tieto oblasti je príznačné použitie gájd ako sprievoný nástroj k tancom . Tak vznikla gajdošská muzika, ktorá sa zachovala tam dodnes.
Hont leží medzi stredným Pohroním a Ipľom; preteká ním riečka Krupinica, Štiavnica a iné menšie prítoky Ipľa. Na území oblasti sú mestá Banská Štiavnica, Pukanec, Krupina, Šahy a kúpele Dudince.
Novohrad sa nachádza v povodí horného Ipľa a Tisovníka. Siaha od južných svahov Javoria a podhoria Stolických vrchov po časť Juhoslovenskej kotliny. Na jeho území sú mestá Veľký Krtíš, Modrý Kameň, Fiľakovo, Poltár a Lučenec.
Hont a Novohrad sú prechodnými podhorskými oblasťami medzi pastierskou a tradičnou roľníckou hudobnou kultúrou.
Charakteristickým piesňovým druhom týchto oblastí sú balady, a to celá ich tematická paleta- historické, protiturecké, zbojnícke, ľúbostné a vojenské a k nim patria i epické piesne.
Podpolianska oblasť sa nazýva aj DETVIANSKA, VRCHOVSKÁ alebo LAZNÍCKA. Jej centrálna časť je ohraničená obcami v okolí vrchu Poľana a mestečka Detva: Slatinské Lazy, Hriňová, Detvianska Huta, Poniky, Horná Mičiná, Sliač, Zvolenská Slatina. Prirodzeným centrom, ktoré žije v povedomí národa, je Detva, hoci popri starodávnych obciach ako Očová, Zvolenská Slatina a iné je najmladšia (17.storočie).
Podpolianska ľudová hudba má v stredoslovenských ľudových hudobných nárečiach osobité postavenie. Podpoľanie zjednocuje dve výrazné vrstvy ľudovej hudby. Sú to novšie piesňové prejavy pastiersko-zbojníckej kultúry, ktoré na rozdiel od severoslovenských oblastí, v ktorých nachádzame jednoduché staršie prejavy pastierskeho folklóru, prinášajú pod vplyvom ľudových píšťal, zbojníckych piesní a ľudových muzík do pastierskeho folklóru nové tendencie. Základnou vlastnosťou dobrého podpolianskeho muzikanta je schopnosť ozdobovať nápev neustále novými ciframi, novými motivickými figúrami. Vytvára tak z piesne celkom novú improvizovanú melódiu. Podpoľanie je oblasť vzniku a aj používania fujary.
Gemerská oblasť sa rozkladá na južných svahoch Slovenského Rudohoria, v poriečí Slanej a Rimavy, ale severnou časťou siaha pod Kráľovu hoľu a horný tok Hrona (podoblasť Horehronie). Nachádzajú sa tu mestá Rožňava, Dobšiná, Jelšava, Revúca, Tisovec a Rimavská Sobota. Horehronie je podoblasť gemerskej oblasti , ktorá sa najvýraznejšie vyčleňuje v tanečnom folklóre. Horehronie predstavujú obce Polomka, Závadka, Heľpa, Pohorelá, Šumiac a Švermovo.
Gemerská oblasť má zvlášť rozdielne hudobné prejavy, lebo siaha od stredoslovenských hôr, s ich vyhradenou pastierskou kultúrou, až po hranice juhoslovenských oblastí s novou hudobno-folklórnou tradíciou. Preto v nej rozlišujeme tri mikrooblasti:
1.HORSKÉ OBLASTI SEVERNÉHO AŽ SEVEROZÁPADNÉHO GEMERA s prevládajúcimi valaskými piesňovými, nástrojovými a tanečnými prejavmi. Sem patrí aj Horehronie.
2.PODHORSKÉ OBLASTI JUŽNÝCH SVAHOV SLOVENSÉHO RUDOHORIA sú domovom baladických piesní, rapsodických melódií modálneho, starobylého charakteru.
3.HUDOBNÝ ŠTÝL RIMAVSKEJ KOTLINY A OBLASTI SLOVENSKÉHO KRASU prináša nové dur-molové nápevy, hudobnú a tanečnú kultúru banských remeselníckych mestečiek.
Liptov leží na území povodia horného toku Váhu, ohraničenou Vysokými a Nízkymi Tatrami, Veľkou Fatrou, Chočskými vrchmi a Západnými Tatrami. V údolí Váhu a jeho prítokov leží približne 90 obcí, z ktorých má charakter mesta sídlo okresu Liptovský Mikuláš, najväčšie mesto Liptova Ružomberok a menší Liptovský Hrádok.
Liptov má v základe spoločný piesňový repertoár, ktorý pozostáva najmä zo skupiny valasko-pastierskych piesní, trávnic, detských a dievčenských hier,...
Liptov je súčastne rozčlenený na podoblasti.
V DOLNOM LIPTOVE prevláda pastiersky repertoár v jednoduchej podobe.
STREDNÝ LIPTOV je v istom zmysle oblasťou, ktorá spája celý Liptov.
HORNÝ LIPTOV sa približuje k strednému Liptovu, obsahuje však aj východoslovenské prvky a má veľmi charakteristický spôsob prednesu a stvárnenia hudobno-folklórneho repertoáru.
Na území spišskej oblasti sú mestá Krompachy, Margecany, Gelnica, Spišská Nová Ves, Spišská Stará Ves, Levoča, Poprad, Svit, Kežmarok.
Na území šarišskej oblasti sú mestá ako Prešov, Svidník, Bardejov, Sabinov, Lipany, zasahuje sem aj okraj Košíc(Košice -Sever).
Obidve predchádzajúce oblasti majú neobyčajne silný sklon k tanečnosti, niekedy k hravosti, žartu a bezprostrednej zábave. Spiš je bezpochyby starobilejší, jednoduchší, ešte silne ovplyvnený obradovo-magickými zvykmi. Na Spiši sa objavujú baladické, ľúbostné a tanečné nápevy, ktoré vznikli v spojení s poľskými a nemeckými vplyvmi. Šarišu chýba výrazne starobylý ráz, prevládajú dur- molové nápevy širokého rozsahu, presadzujesa vo zvýšenej miere novouhorská rytmika.
Do zemplínskej oblasti patria tieto mestá a mestečká so svojím o kolím: v severnej časti Medzilaborce, Snina, Humenné, Vranov nad Topľou, v strede Michalovce, Sobrance, Malčice, Zalužice, Trebišov, Strážske, Prachovany, na juhu Slovenské Nové Mesto, Zemplínske Jastrabie, Slance, Veľké Kapušany.
V Zemplíne rozlišujeme dva hudobno-tanečné štýly. Veľkú skupinu tvoria chorovodné a kolesové tanečné hry a tance dievčat a žien. Pre Zemplín je okrem tejto tanečnosti príznačná široko klenutá melodika.
Goralská oblasť spája do jedného celku obce s prevažne juhopoľským nárečím, s tradičnou karpatsko-slovenskou kultúrou. Patria sem obce: Baňa pri Stropkove, Lendak, Ždiar, Hladovka, Suchá Hora, Oravská Lesná, Rabča, Pohorelá,...
Goralská ľudová hudba je štylistickou súčasťou väčšieho kultúrno-zemepisného celku, ktorý sa rozkladá po oboch stranách tatranského masívu a siaha po Západné Beskydy.Kultúrny prejav sa vyvíjal v úzkom vzťahu s inými oblasťami: Oravou, Spišom, Liptovom a Kysucami.
Všetka slovenská ľudová kultúra postupne zaniká. Preto by sme mali udržiavať ľudové tradície. Síce existujú folklórne súbory, ktoré sa snažia zachovať tieto tradície, ale to nestačí. Bola by veľká škoda nechať zaniknúť ľudové tance a piesne a zabudnúť na ne.
