Vonkajšia stavba kostola

Kostol bol postavený z pevného materiálu a mal pevné múry. Strecha kostola bola v tom čase nová šindľová z roku 1827. Veža bola postavená z pevného materiálu vystavaná do výšky. Na veži bola tiež urobená nová dubová stolica na zvony z roku 1827, ktorú dal zhotoviť patronát a na tejto stolici boli zavesené 4 zvony: prvý mal 7 centrov a biskup Ján Gustíni ho posvätil ku cti Najsvätejšej Trojice. Druhý mal 4 centy ku cti sv. Bartolomeja, ale bol puknutý a nezvonilo sa na ňom – bolo ho treba preliať. Tretí mal poldruha centa ku cti sv. Lukáša evanjelistu a kostolu ho daroval čadčiansky farár Lukáš Pažický. Druhý a tretí zvon konsekroval biskup František Xaver Fuchs 18. augusta 1801. Štvrtý zvon vážil 90 libier. Okrem toho bol v okne veže malý zvon loretánsky, vážil 6 libier a darovala ho grófka Erdody, rodená Esterházy. Vežu ozdobovali hodiny o ktorých údržbu i opravu sa malo starať mesto. Kľúče od kostola sa uchovávali na fare a kostol mal dobré uzavretie i uzamknutie. Nad svätyňou bola druhá vežička, ktorej vrchol zdobila pozlátená socha sv. Bartolomeja, družiaceho v pravej ruke nôž a v ľavej kožu /pokožku/. Na tejto vežičke bol zvonček, ktorý vážil 30 uncií, ktorým sa zvonilo na pozdvihovanie a či bol posvätený sa nevedelo. Veľký dobrodinec a podporovateľ kostola v Čadci bol páter jezuita Juraj Imrichovič. Pričinil sa o postavenie kostola a keď odišiel do Viedne ako predstavený Domu professov, poslal odtiaľ zdobenú medenú a pozlátenú monštranciu, cibórium tiež medené dobre pozlátené s vrchnákom, vzácny baldachýn, malý baldachýn na vystavovanie Najsvätejšej Sviatosti z červeného byssu so zlatou obrubou a strapcami, 4 hodvábne zástavy, kazulu vyšívanú zlatom s príslušenstvom a mnoho iných vecí obetoval kostolu. Tento kostol nebol do roku 1828 konsekrovaný.

Vnútorné vybavenie kostola

Podlaha kostola, klenba, povala, dlažba, dvere, okná a ostatné jeho časti boli v tom čase v dobrom stave. Mal murovaný chórus, postavený v roku 1800 z kostolnej pokladnici, na ktorom bol šesť registrový organ. Kazateľnica bola umelecky zhotovená podľa starej obyčaje a dôstojne vyfarbená i pozlátená. Krstná voda sa uchovávala v medenej nádobe na dôstojnom mieste pod bočným oltárom sv. Anny, v ktorej boli zároveň uzamknuté sv. oleje v cínovej trojdielnej nádobke. V tomto kostole boli tri oltáre, všetky zhotovené podľa starého umenia. Hlavný oltár sv. Bartolomeja, bočný na strane evanjeliovej /pravá strana/ sv. Anny a druhý na strane epištolnej /ľavá strana/ sv. Jána Krstiteľa. Všetky tri oltáre mali staré prikrývky, stupne drevené, svoje obrazy, kríže, svietniky a to: hlavný oltár mal šesť drevených pozlátených svietnikov, položených na menze oltára, oba bočné oltáre mali po dva cínové svietniky. Všetky oltáre mali murované menzy ozdobené spredu antipendiami vloženými do modrých rámov a zdobenými zlatými výšivkami a obrubami. Všetky tri oltáre boli pokryté tromi čistými bielymi plachtami. Bohostánok bol na hlavnom oltári stále uzamknutý kľúčom, ktorý sa uchovával v sakristii a okrem cibória a monštrancie sa v ňom nič iné neuchovávalo. Lampa večného svetla bola plechová a dosť veľká a horela iba v nedele a vo sviatky z masla, ktoré obetovali farníci. V kostole boli zavesené tri dosť veľké obrazy: na strane evanjeliovej obraz sv. Anny a sv. Michala Archanjela a na strane epištolnej obraz sv. Juraja. Štvrtý obraz, celkom podobný trom spomenutým, Nepoškvrneného Počatia Panny Márie, bol požičaný do Rakovej. Pri bočnom oltári s. Jána Krstiteľa bol kríž oproti kazateľnici. Kostol bol dobre zaopatrený lavicami v štyroch skupinách. Pri hlavnom vchode ako aj pri obidvoch bočných vchodoch boli na stene zavesené medené nádoby na svätenú vodu a taktiež v sakristii bola drevená nádoba súca na uchovávanie svätenej vody, ktorá sa vždy posvätila, keď sa minula. Kostol mal pozostatky sv. Kríža s dokladom o pôvodnosti, ktoré boli uložené v puzdre na spôsob monštrancie z medi a dobre pozlátenej. Tieto pozostatky sa vystavovali k verejnej úcte 3.mája na sviatok Nájdenia Sv. Kríža a 14.septembra na sviatok povýšenia Sv. Kríža, ale ku chorým sa nedonášali.
Kostol mal murovanú zaklenutú sakristiu, v ktorej bola skriňa na uchovávanie bohoslužobného rúcha. Bolo tam tiež cínové umývadlo na umývanie rúk pred celebrovaním ako aj kľakadlo s tabuľou modlitieb pred i po sv. omši. V kostole boli dve spovedelnice s mriežkami, jedna v sakristii bez dvierok a druhá v kostole pri oltári sv. Jána Krstiteľa. Tento kostol mal plnomocné odpustky získané od pápeža Pia VII. A to na stál v tieto dni: na nedeľu v oktáve sv. Jána Evanjelistu, na Veľkonočný Utorok, na nedeľu v oktáve sv. Bartolomeja, ako na Hody a na 14. nedeľu po Duchu Svätom, kedy bývala v Čadci poklona Najsvätejšej Sviatosti Oltárnej.