Najstaršie dejiny kostola svätého Bartolomeja

Cirkevný vývoj

Pri sledovaní vývoja cirkevnej organizácie môžeme vidieť, že intenzívne osídlenie Kysúc je pomerne neskoršie. Najstaršou písomne doloženou farou na Kysuciach /1332/ je fara v Radoli, ktorá vznikla už v 13.storočí a zanikla možno už v druhej polovici 14.storočia, keď jej funkciu prevzala fara v Kysuckom Novom Meste. Fara v Radoli patrila k najmenším, ale fakt, že tu jestvoval starý farský kostol, ktorého filiálkami boli všetky dediny na Kysuciach včítane Kysuckého Nového Mesta je presvedčivým dokladom, jej starobilosti. /Nemožno tu vylúčiť ani pradávne kultové miesto/. V 14. storočí Kysuce patrili do Žilinského dekanátu trenčianskeho archidiakonátu Nitrianskeho biskupstva. Podľa zachovaných dokladov bola to jediná fara na celých Kysuciach až do 16. storočia. V 17.storočí v súvislosti s upevňovaním postavenia katolíckej cirkvi vzniklo niekoľko nových fár. Na kysuckom území strečnianskeho panstva vznikli nové fary v Starej Bystrici /1667/ a v Čadci /1674/.


Najstaršie dejiny kostola svätého Bartolomeja

Pôvodný drevený kostolík z roku 1674 bol veľmi jednoduchý, chudobný bez finančných prostriedkov okrem zvončeka. Bol vyzdobený rozličnými sochami a obrazmi. Mal dvojitý chór, oltár s maľovaným obrazom narodeného Ježiška. Mal tiež dva zvony, dva kalichy, jeden zlatý s paténou a druhý cínový. Duchovným pastierom v tom období tu bol Ján Rybanský.

Stavba nového kostola

V roku 1734 na mieste starého kostola bol postavený murovaný kostol, ktorý tu stojí dodnes a tiež je zasvätený svätému Bartolomejovi. Dĺžka kostola je 38 m a šírka 16 m. Veža je vysoká 36 m. O stavbu tohto kostola sa postaral p. Juraj Imrichovič. Na tomto území vykonávali svoju misionársku činnosť aj jezuiti zo Žiliny, ktorých tu usadil ostrihomský arcibiskup Juraj Selepčéni. Patrónom nového kostola a fary sa stala rodina Esterházy, manžel Uršuly Deršffy sa od roku 1626 stal majiteľom strečnianskeho panstva a hradu. Jeho potomkovia vlastnili časť hradu a panstva Strečno až do konca feudalizmu. Jeho zvyšky potom roku 1862 prenajali a roku 1868 predali veľkopodnikateľovi s drevom Leopoldovi Popperovi. Kostol bol dostavaný postupne. Uvádza sa, že veža kostola bola dostavaná v roku 1778. Ale pri oprave veže kostola v roku 1984 sa našla listina v ktorej sa píše, že veža bola postavená v roku 1794. /Listina je priložená v prílohe/. V roku 1751 a 1783 boli pristavené kaplnky z boku veže. Hlavný oltár je z roku 1762. Oltárny obraz svätého Bartolomeja maľoval Jozef Božetech Klemens. Obraz Panny Márie Nanebovzatej je ešte zo starého kostola. Sochy na oltári znázorňujú: sv. Joachima, sv. Annu, sv. pápeža Gregora Veľkého a v pozadí je obraz Zhodenia sv. Jána Nepouckého z mosta. Socha Panny Márie nad vchodom kostola bola umiestnená v roku 1785. Kostol bol v minulosti renovovaný v roku 1836 a 1899.

Listina z roku 1794

Touto listinou potvrdzuje obilný frumentár Juraj Intibus, že v roku 1794 bola v Čadci postavená veža kostola. Preklad listiny znie:

V mene Pánovom! Na pamäť budúcim!
Roku 1794 v mesiaci júni štedrosťou Najjasnejšieho Jeho kniežacej dôstojnosti, pána kniežaťa, pána Mikuláša Esterházyho, titulárneho z Galanty v meste Čadca bola postavená táto nová prečnievajúca veža s prispením horlivosti, ochoty a práce farského ľudu: za biskupstva najvznešenejšieho a najdôstojnejšieho pána Františka Xavera Fuchsa, za veľadôstojného pána Lukáša Pažického, dekana a miestneho farára, za kaplána dôstojného pátra Kandida Pavlíka z radu svätého Františka Serafínskeho, za správy najvznešejnejšieho pána župana Karola Esterházyho titulárneho z Galanty, za inšpektorátu vznešeného pána Jána Čavčanskhého, za vedenia urodzeného pána Ignáca Bruchtu, za obilného zásobovateľa pána Juraja Intibusa, lesného správcu Ignáca Bartáka a richtára Jána Sýkoru. Boh nech všetkých požehná. Pozoruhodnosti tohto roku:
22.januára spomedzi živých odišiel na večnosť vznešený pán knieža Anton Esterházy z Galanty atď., premilý otec kniežaťa správcu, ktorému Boh nech dá večné odpočinutie.
6.mája vážený pán Matej Nandory v Budíne v kúpeli zamenil život za smrť.
Vo Francúzsku pretrváva naďalej krutá vojna, kde bol rukami tohto bezbožného ľudu odstránený francúzsky kráľ Ľudovít XVI. aj s kráľovnou. V Poľsku vznikajú veľké vzbury. V zime boli neobvyklé povodne, na jar nepamätné sucho, čo hrozí veľmi zlými následkami. Vežu staval tesársky majster Tomáš Roza a zápis urobil frumentár vznešeného správcu strečnianskeho Juraj Intibus.

Stav kostola a fary podľa kanoickej vizitácie z roku 1828

14.septembra 1828 navštívil čadčiansku faru p. biskup Jozef Vurum. Ako vyzerala v tých časoch fara a kostol sa môžeme dozvedieť zo zápisu tejto návštevy.

Poloha farského kostola

Tento kostol bol postavený v zadnej časti stredu mesta smerom na východ, na malom vršku, na mieste suchom a pred požiarmi bezpečnom. Mal obyčajnú kryptu bez oddelení s vchodom zo svätyne kostola – čo nesúhlasilo s vtedajšími kráľovskými nariadeniami. Pochovávalo sa do nej zriedka pre vysokú taxu 6 zlatých. S kostolom bol spojený priestranný cintorín. Na cintoríne boli staré i nové hroby, vzdialené na patričnú vzdialenosť od kostolných múrov, podľa vtedajších platných predpisov. Dospelí sa pochovávali za taxu 30 denárov a deti za 15 denárov. Cintorín zdobil umelecký kamenná kríž pred kostolom, postavený z nákladov farníkov. Bol tam aj cintorín mimo mesta, na štvrť hodiny cesty od kostola, ale kedy bol zriadený sa nevie. Mal dookola priekopu, bol na ňom kríž a pochovávalo sa do neho bez taxy. Na obidva cintoríny sa pochovávali len katolíci. Nepokrstené deti sa pochovávali na zvláštne miesto na obidvoch cintorínoch.
Vonkajšia stavba kostola

Kostol bol postavený z pevného materiálu a mal pevné múry. Strecha kostola bola v tom čase nová šindľová z roku 1827. Veža bola postavená z pevného materiálu vystavaná do výšky. Na veži bola tiež urobená nová dubová stolica na zvony z roku 1827, ktorú dal zhotoviť patronát a na tejto stolici boli zavesené 4 zvony: prvý mal 7 centrov a biskup Ján Gustíni ho posvätil ku cti Najsvätejšej Trojice. Druhý mal 4 centy ku cti sv. Bartolomeja, ale bol puknutý a nezvonilo sa na ňom – bolo ho treba preliať. Tretí mal poldruha centa ku cti sv. Lukáša evanjelistu a kostolu ho daroval čadčiansky farár Lukáš Pažický. Druhý a tretí zvon konsekroval biskup František Xaver Fuchs 18. augusta 1801. Štvrtý zvon vážil 90 libier. Okrem toho bol v okne veže malý zvon loretánsky, vážil 6 libier a darovala ho grófka Erdody, rodená Esterházy. Vežu ozdobovali hodiny o ktorých údržbu i opravu sa malo starať mesto. Kľúče od kostola sa uchovávali na fare a kostol mal dobré uzavretie i uzamknutie. Nad svätyňou bola druhá vežička, ktorej vrchol zdobila pozlátená socha sv. Bartolomeja, družiaceho v pravej ruke nôž a v ľavej kožu /pokožku/. Na tejto vežičke bol zvonček, ktorý vážil 30 uncií, ktorým sa zvonilo na pozdvihovanie a či bol posvätený sa nevedelo. Veľký dobrodinec a podporovateľ kostola v Čadci bol páter jezuita Juraj Imrichovič. Pričinil sa o postavenie kostola a keď odišiel do Viedne ako predstavený Domu professov, poslal odtiaľ zdobenú medenú a pozlátenú monštranciu, cibórium tiež medené dobre pozlátené s vrchnákom, vzácny baldachýn, malý baldachýn na vystavovanie Najsvätejšej Sviatosti z červeného byssu so zlatou obrubou a strapcami, 4 hodvábne zástavy, kazulu vyšívanú zlatom s príslušenstvom a mnoho iných vecí obetoval kostolu. Tento kostol nebol do roku 1828 konsekrovaný.

Vnútorné vybavenie kostola

Podlaha kostola, klenba, povala, dlažba, dvere, okná a ostatné jeho časti boli v tom čase v dobrom stave. Mal murovaný chórus, postavený v roku 1800 z kostolnej pokladnici, na ktorom bol šesť registrový organ. Kazateľnica bola umelecky zhotovená podľa starej obyčaje a dôstojne vyfarbená i pozlátená. Krstná voda sa uchovávala v medenej nádobe na dôstojnom mieste pod bočným oltárom sv. Anny, v ktorej boli zároveň uzamknuté sv. oleje v cínovej trojdielnej nádobke. V tomto kostole boli tri oltáre, všetky zhotovené podľa starého umenia. Hlavný oltár sv. Bartolomeja, bočný na strane evanjeliovej /pravá strana/ sv. Anny a druhý na strane epištolnej /ľavá strana/ sv. Jána Krstiteľa. Všetky tri oltáre mali staré prikrývky, stupne drevené, svoje obrazy, kríže, svietniky a to: hlavný oltár mal šesť drevených pozlátených svietnikov, položených na menze oltára, oba bočné oltáre mali po dva cínové svietniky. Všetky oltáre mali murované menzy ozdobené spredu antipendiami vloženými do modrých rámov a zdobenými zlatými výšivkami a obrubami. Všetky tri oltáre boli pokryté tromi čistými bielymi plachtami. Bohostánok bol na hlavnom oltári stále uzamknutý kľúčom, ktorý sa uchovával v sakristii a okrem cibória a monštrancie sa v ňom nič iné neuchovávalo. Lampa večného svetla bola plechová a dosť veľká a horela iba v nedele a vo sviatky z masla, ktoré obetovali farníci. V kostole boli zavesené tri dosť veľké obrazy: na strane evanjeliovej obraz sv. Anny a sv. Michala Archanjela a na strane epištolnej obraz sv. Juraja. Štvrtý obraz, celkom podobný trom spomenutým, Nepoškvrneného Počatia Panny Márie, bol požičaný do Rakovej. Pri bočnom oltári s. Jána Krstiteľa bol kríž oproti kazateľnici. Kostol bol dobre zaopatrený lavicami v štyroch skupinách. Pri hlavnom vchode ako aj pri obidvoch bočných vchodoch boli na stene zavesené medené nádoby na svätenú vodu a taktiež v sakristii bola drevená nádoba súca na uchovávanie svätenej vody, ktorá sa vždy posvätila, keď sa minula. Kostol mal pozostatky sv. Kríža s dokladom o pôvodnosti, ktoré boli uložené v puzdre na spôsob monštrancie z medi a dobre pozlátenej. Tieto pozostatky sa vystavovali k verejnej úcte 3.mája na sviatok Nájdenia Sv. Kríža a 14.septembra na sviatok povýšenia Sv. Kríža, ale ku chorým sa nedonášali.
Kostol mal murovanú zaklenutú sakristiu, v ktorej bola skriňa na uchovávanie bohoslužobného rúcha. Bolo tam tiež cínové umývadlo na umývanie rúk pred celebrovaním ako aj kľakadlo s tabuľou modlitieb pred i po sv. omši. V kostole boli dve spovedelnice s mriežkami, jedna v sakristii bez dvierok a druhá v kostole pri oltári sv. Jána Krstiteľa. Tento kostol mal plnomocné odpustky získané od pápeža Pia VII. A to na stál v tieto dni: na nedeľu v oktáve sv. Jána Evanjelistu, na Veľkonočný Utorok, na nedeľu v oktáve sv. Bartolomeja, ako na Hody a na 14. nedeľu po Duchu Svätom, kedy bývala v Čadci poklona Najsvätejšej Sviatosti Oltárnej.