Cirkevný vývoj

Pri sledovaní vývoja cirkevnej organizácie môžeme vidieť, že intenzívne osídlenie Kysúc je pomerne neskoršie. Najstaršou písomne doloženou farou na Kysuciach /1332/ je fara v Radoli, ktorá vznikla už v 13.storočí a zanikla možno už v druhej polovici 14.storočia, keď jej funkciu prevzala fara v Kysuckom Novom Meste. Fara v Radoli patrila k najmenším, ale fakt, že tu jestvoval starý farský kostol, ktorého filiálkami boli všetky dediny na Kysuciach včítane Kysuckého Nového Mesta je presvedčivým dokladom, jej starobilosti. /Nemožno tu vylúčiť ani pradávne kultové miesto/. V 14. storočí Kysuce patrili do Žilinského dekanátu trenčianskeho archidiakonátu Nitrianskeho biskupstva. Podľa zachovaných dokladov bola to jediná fara na celých Kysuciach až do 16. storočia. V 17.storočí v súvislosti s upevňovaním postavenia katolíckej cirkvi vzniklo niekoľko nových fár. Na kysuckom území strečnianskeho panstva vznikli nové fary v Starej Bystrici /1667/ a v Čadci /1674/.


Najstaršie dejiny kostola svätého Bartolomeja

Pôvodný drevený kostolík z roku 1674 bol veľmi jednoduchý, chudobný bez finančných prostriedkov okrem zvončeka. Bol vyzdobený rozličnými sochami a obrazmi. Mal dvojitý chór, oltár s maľovaným obrazom narodeného Ježiška. Mal tiež dva zvony, dva kalichy, jeden zlatý s paténou a druhý cínový. Duchovným pastierom v tom období tu bol Ján Rybanský.

Stavba nového kostola

V roku 1734 na mieste starého kostola bol postavený murovaný kostol, ktorý tu stojí dodnes a tiež je zasvätený svätému Bartolomejovi. Dĺžka kostola je 38 m a šírka 16 m. Veža je vysoká 36 m. O stavbu tohto kostola sa postaral p. Juraj Imrichovič. Na tomto území vykonávali svoju misionársku činnosť aj jezuiti zo Žiliny, ktorých tu usadil ostrihomský arcibiskup Juraj Selepčéni. Patrónom nového kostola a fary sa stala rodina Esterházy, manžel Uršuly Deršffy sa od roku 1626 stal majiteľom strečnianskeho panstva a hradu. Jeho potomkovia vlastnili časť hradu a panstva Strečno až do konca feudalizmu. Jeho zvyšky potom roku 1862 prenajali a roku 1868 predali veľkopodnikateľovi s drevom Leopoldovi Popperovi. Kostol bol dostavaný postupne. Uvádza sa, že veža kostola bola dostavaná v roku 1778. Ale pri oprave veže kostola v roku 1984 sa našla listina v ktorej sa píše, že veža bola postavená v roku 1794. /Listina je priložená v prílohe/. V roku 1751 a 1783 boli pristavené kaplnky z boku veže. Hlavný oltár je z roku 1762. Oltárny obraz svätého Bartolomeja maľoval Jozef Božetech Klemens. Obraz Panny Márie Nanebovzatej je ešte zo starého kostola. Sochy na oltári znázorňujú: sv. Joachima, sv. Annu, sv. pápeža Gregora Veľkého a v pozadí je obraz Zhodenia sv. Jána Nepouckého z mosta. Socha Panny Márie nad vchodom kostola bola umiestnená v roku 1785. Kostol bol v minulosti renovovaný v roku 1836 a 1899.

Listina z roku 1794

Touto listinou potvrdzuje obilný frumentár Juraj Intibus, že v roku 1794 bola v Čadci postavená veža kostola. Preklad listiny znie:

V mene Pánovom! Na pamäť budúcim!
Roku 1794 v mesiaci júni štedrosťou Najjasnejšieho Jeho kniežacej dôstojnosti, pána kniežaťa, pána Mikuláša Esterházyho, titulárneho z Galanty v meste Čadca bola postavená táto nová prečnievajúca veža s prispením horlivosti, ochoty a práce farského ľudu: za biskupstva najvznešenejšieho a najdôstojnejšieho pána Františka Xavera Fuchsa, za veľadôstojného pána Lukáša Pažického, dekana a miestneho farára, za kaplána dôstojného pátra Kandida Pavlíka z radu svätého Františka Serafínskeho, za správy najvznešejnejšieho pána župana Karola Esterházyho titulárneho z Galanty, za inšpektorátu vznešeného pána Jána Čavčanskhého, za vedenia urodzeného pána Ignáca Bruchtu, za obilného zásobovateľa pána Juraja Intibusa, lesného správcu Ignáca Bartáka a richtára Jána Sýkoru. Boh nech všetkých požehná. Pozoruhodnosti tohto roku:
22.januára spomedzi živých odišiel na večnosť vznešený pán knieža Anton Esterházy z Galanty atď., premilý otec kniežaťa správcu, ktorému Boh nech dá večné odpočinutie.
6.mája vážený pán Matej Nandory v Budíne v kúpeli zamenil život za smrť.
Vo Francúzsku pretrváva naďalej krutá vojna, kde bol rukami tohto bezbožného ľudu odstránený francúzsky kráľ Ľudovít XVI. aj s kráľovnou. V Poľsku vznikajú veľké vzbury. V zime boli neobvyklé povodne, na jar nepamätné sucho, čo hrozí veľmi zlými následkami. Vežu staval tesársky majster Tomáš Roza a zápis urobil frumentár vznešeného správcu strečnianskeho Juraj Intibus.

Stav kostola a fary podľa kanoickej vizitácie z roku 1828

14.septembra 1828 navštívil čadčiansku faru p. biskup Jozef Vurum. Ako vyzerala v tých časoch fara a kostol sa môžeme dozvedieť zo zápisu tejto návštevy.

Poloha farského kostola

Tento kostol bol postavený v zadnej časti stredu mesta smerom na východ, na malom vršku, na mieste suchom a pred požiarmi bezpečnom. Mal obyčajnú kryptu bez oddelení s vchodom zo svätyne kostola – čo nesúhlasilo s vtedajšími kráľovskými nariadeniami. Pochovávalo sa do nej zriedka pre vysokú taxu 6 zlatých. S kostolom bol spojený priestranný cintorín. Na cintoríne boli staré i nové hroby, vzdialené na patričnú vzdialenosť od kostolných múrov, podľa vtedajších platných predpisov. Dospelí sa pochovávali za taxu 30 denárov a deti za 15 denárov. Cintorín zdobil umelecký kamenná kríž pred kostolom, postavený z nákladov farníkov. Bol tam aj cintorín mimo mesta, na štvrť hodiny cesty od kostola, ale kedy bol zriadený sa nevie. Mal dookola priekopu, bol na ňom kríž a pochovávalo sa do neho bez taxy. Na obidva cintoríny sa pochovávali len katolíci. Nepokrstené deti sa pochovávali na zvláštne miesto na obidvoch cintorínoch.