Evanjelický kostol

Kostol postavil v r. 1794 – 1796 domáci staviteľ F. Sivák podľa projektu viedenského architekta J. Tallhera. Nemá vežu, nachádza sa v uličnej zástavbe. Vonkajší vzhľad sa architektonicky prispôsobil okolitým domom. Len fasáda a zvýšená kopula svedčia o tom, že ide o sakrálnu stavbu. Kostol stavali podľa tolerančného patentu cisára Jozefa II. z roku 1781 o stavbe protestantských chrámov.

Kostol Nanebovzatia Panny Márie

Pôvodne trojloďová románska bazilika z 30. rokov 13. storočia prešla viacerými stavebnými úpravami. Po požiari v roku 1806 dostal kostol spolu s hlavným oltárom pri rekonštrukcii dnešný klasicistický ráz. Kostol Nanebovzatia Panny Márie patril pôvodne dominikánom, ktorí ho spravovali do roku 1536. V rokoch 1575 – 1669 ho užívali evanjelici, od ktorých ho prevzali jezuiti. Tí ho spravovali až do roku 1773, kedy bol zrušený jezuitský rád. V roku 1776 zverili kostol svetskému kléru a stal sa hlavným farským kostolom. Nemeckým sa nazýval preto, že sa v ňom kázalo po nemecky.

Nový zámok

Už pri príchode do Banskej Štiavnice upúta návštevníkov jedna z najkrajších dominánt mesta Nový zámok. Biela renesančná pevnosť vypínajúca sa na vrchu Frauenberg /Dievčenský vrch/ bola postavená v r. 1564-1571. Jej úlohou bolo chrániť mesto pred možným vpádom Turkov. Pevnosť prešla prestavbou, ale dodnes sa nám zachovala ako šesťpodlažná stavba so štyrmi nárožnými baštami a strieľňami. Nový zámok má fortifikačný charakter. Pomenovanie Panenský alebo Dievčenský zámok je novšieho pôvodu a odvodzuje sa od názvu kopca, na ktorom je zámok postavený. Nový zámok slúžil aj neskôr ako pozorovateľňa.

Piargská brána

Renesančná jednoposchodová budova, ktorá bola v 18. storočí barokovo upravená. Bola postavená v roku 1554 ako súčasť mestského hradbového systému, ktorý pozostával z dvojnásobného venca opevnenia. Tento bol vytvorený vzájomným pospájaním obvodových murív jednotlivých domov. Hlavné komunikácie boli uzavreté piatimi bránami. Z nich sa ako jediná zachovala Piargska brána.

Objekty baníckaje akadémie

Banícka akadémia bola založená rozhodnutím panovníčky Márie Terézie v r. 1762 a svoju činnosť začala v r. 1764. Bola to prvá škola svojho druhu na svete a pôsobila v Banskej Štiavnici do r. 1919. Pôsobili na nej najvýznamnejší banskí, hutnícki a lesnícki odborníci z Európy a ich zásluhou vzniklo niekoľko svetových objavov a vynálezov. Škola bola vzorom pri zakladaní parížskej polytechniky v r. 1795. Chemické laboratóriá v posledných desaťročiach 18. stor. patrili medzi najlepšie vybavené v Európe. Škola vychovala 10 000 odborníkov, ktorí pôsobili v najvýznemnejších baníckych, hutníckych a lesníckych prevádzkach sveta.

Kalvária

Komplex sakrálnych stavieb citlivo umiestnených do prírodného prostredia tvorí jedinečnú ukážku súladu prírody a ľudského umu. Základný kameň pre stavbu Kalvárie bol položený 14.9.1744 a presne o sedem rokov 17.9.1751 bola stavba dokončená. Stavba bola začatá z iniciatívy jezuitského pátra Františka Pergera. Celý komplex pozostáva z 23 objektov, ktoré predstavujú skutočnú galériu výtvarných diel s liturgickým programom zastavení krížovej cesty.