Interakcia a internet

Zatiaľ čo vedci s internetom intenzívne pracujú už viac ako desať rokov, objavuje umenie svoju víziu budúcnosti len s prvým veľkým rozšírením siete. Paralelne k tomu sa presadil CD-ROM, ako prvý interaktívny dátový nosič. Už teraz sa však dá predpokladať, že s vyššími prenosnými rýchlosťami sa v budúcnosti prostredníctvom zodpovedajúcich ponúk na sieti všetky dátové nosiče odstránia.
Významným efektom nových technológií je sprístupnenie interakcie pre masmédiá. Interaktivita opúšťa experimentálne laboratórium umelca a stáva sa melódiou budúcnosti pre mediálny priemysel. Jednou ranou bude prekonané obmedzenie prístupu k interaktívnym high-tech inštaláciám. Interaktívne dátové štruktúry prídu za každým záujemcom priamo do domu. Divák sa už nemusí stať romantickým cestovateľom po stopách diel, ale bude dátovým cestovateľom, ktorý “surfuje”.
Rozhodujúca zmena myslenia sa ukazuje na zmene významu kľúčových pojmov. Kyberpriestor nie je projekcia reálneho priestoru a ľudského tela v dátovom priestore, ale zosieťovanie všetkých komunikačných štruktúr. “Interaktivita” sa zmenila z komunikácie človek-stroj opäť na medziľudskú interakciu, ktorá je určená internetom a miliónmi pripojených počítačov.
Namiesto symbolickej osamelosti prichádza teraz taká ponuka komunikácie, že človek nedokáže reagovať. Vyzerá to, akoby internet sprostredkúval technickú možnosť k naplneniu utópie intermediálneho umenia.
Vo veľkom vznikali užšie umelecky zamerané projekty, ako “umenie v sieti”. V roku 1991 bol v New Yorku založený projekt s názvom The Thing, ktorý má dnes strediská aj v Berlíne, Frankfurte, Hamburgu, Duesseldorfe, Kolíne, Londýne, Štokholme a Viedni. Zo začiatku to bolo čisto textové diskusné fórum s vlastnou sieťovou štruktúrou mimo internetu. V súčasnosti sa vyvinulo na multimediálny infoservis s on-line výstavami, on-line umeleckými časopismi a databankami.
Umenie je pri rozmachu webovej komunikácie iste len malým vedľajším javiskom. To, že práve umelci hlavné problémy média včas pochopia, ukazuje projekt Antoniho Muntadasa The file room (od r. 1994). Predstavuje otvorený archív aktuálnych a historických prípadov cenzúry, ktorý sa vďaka užívateľom z celého sveta neustále rozširuje.
Má umenie práve s novými technológiami nárok a možnosti na zásah do rozvoja mediálnej spoločnosti? A obrátene: aký odolný zostane pojem umenia voči medializácii všetkých oblastí života?
Odpoveď možno dáva komiks z roku 1994, v ktorom stojí pri klávesnici pes: “Na internete nikto nevie, že ste pes!” Alebo slová Marcela Duchampa: “Najväčší umelci zajtrajška budú v undergrounde”.

Nové médiá - Zvuk v interaktívných inštaláciách, objektoch a performance - Sprievodným efektom, vedľajším produktom vývoja nových technológií, ktorých prvé úspechy sa prejavili už v 60. rokoch (videorekordér, počítačová terminálová sieť a pod.), je použitie techniky v súčasnom umení ako pokračovanie v prirodzenej línii avantgardistických snažení umelcov. Nové možnosti, prvopočiatočné zápasy, ale aj lámanie hraníc medzi médiami v dielach dnešných klasikov (napr. N. J. Paik, W. Vasulka, O. Piene, P. Weibel a iní) veľmi skryto predurčili masový nárast umeleckých projektov využívajúcich nové technológie. Tento nárast je od druhej polovice 80. rokov úmerne spojený s komercializáciou nových technických prostriedkov; deväťdesiate roky sú už rokmi zadefinovania umenia nových technológií. Ich boom dnes dáva na druhej strane predpoklady obzrieť sa späť do histórie, hľadať základné východiská a prvé koncepcie z konca minulého storočia a z obdobia Bauhausu, ako aj upriamiť pozornosť na solitérne, dosiaľ v dejinách umenia nemapované a nemedializované osobnosti (napr. N. Tesla).