Aj na juhosíbirských náleziskách objavili sošky, na ktorých sú detaily obličaja. Tieto sibírske lokality však časovo nezodpovedajú európskemu aurignaciénu – gravetiénu, sú mladšie a zrejme patria inému kultúrnemu i psychologicko- religióznemu okruhu. Pre druhý, mladší typ sú charakteristické štylizované ženské postavy s veľkými zadkami. Ruky a nohy na nich bývajú veľmi zjednodušené alebo celkom chýbajú. Ak sú znázornené prsia (ako napr. 8 V Pech Marle), Sú veľké a ovisnuté. Rytiny na strope jaskyne Pech Marle ťažko možno datovať. Niektorý bádatelia ich pomocou starostlivých porovnaní so susediacimi zvieracími rytinami zaraďujú do najmladšieho solutréenu alebo najstaršieho magdaleniénu.

Iné typické rytiny z magdaleniénu sú na kameni v LA Roche Lalinde. Je na ňom vyrytá rovnakým spôsobom celá skupina figúr, čo naznačuje, že tu šlo o ustálený štýl. Každá z figúr má šikmo cez lono ryhu , ktorej zmysel je ťažké pochopiť. Objavilo sa aj mnoho podobných rytín na kamenných zlomkoch na magdaleniénskom nálezisku Gonnesdorf v Porýní. V jaskyni Pech Marle sú jednoduché červené kresby podobné týmto rytinám. Všetky tieto zobrazenia sa veľmi podobajú na jednoduché obrazy zvieracích tiel, napr. Koňa, bizóna, mamuta, a zdá sa, že to nie je náhodná podoba. Do tejto skupiny patrí aj menej známa rytina z Les Combralles. Hlboké jaskynné svätyne pochádzajú až zo sklonku mladopaleolitického obdobia. Vyobrazenia žien sa na nich vyskytujú len vzácne, starší typ úplne chýba a vyryté vulvy sa našli iba ojedinele(Les Combralles, Arcy sur Cure, Pergonsset, Gargas, Bédeilhac a i.).

Reliéf dvoch nahých odpočívajúcich žien v jaskyni La Madeleine vyzerá síce veľmi moderne, ale je stvárnený rovnakou technikou ako iné reliéfy toho istého umeleckého okruhu. V Angles sur l´Angline sú znázornené len dolné časti troch ženských tiel s jasne naznačenými pubickým trojuholníkom a ryhou vulvárneho vchodu. Rytiny z Arcy sur cure, Les Combarelles, Pergonssetu, a z iných nálezísk sú rovnakého typu, ale obmedzujú sa na pubický trojuholník .Rytina dvoch postáv z Lausselu zobrazuje pravdepodobne koitus (pohlavný styk), ale iba na jednej postave možno rozoznať ruky, hlavu, prsia, brucho a pupok. Z druhej, dolnej postavy máme iba hrubý obrys, na ktorom možno rozlíšiť len hlavu od tela .

V odbornej literatúre sa často diskutovalo o steatopygii, znázornenej na ženských soškách aurignaciénsko- gravettiénskeho obdobia. Porovnávacie štúdium nálezov delí tieto sošky na dva typy: obézny (tučný), tvar podobajúci sa na elipsu a štíhly, akoby vpísaný do valca. Prvý typ je známy z Mentonu, Laspugua, Savignana, Willendorfu, z jaskyne Grimaldi, z Dolných Věstoníc, Kostienok i z Gagarina na Ukrajine. Druhý typ poznáme z Laugerie Haute, z Gagarina a z Malty na Sibíri. V Malte sa našli aj plastiky obézneho ženského typu, ale sú plochšie a menej vypracované. Ani pri jednej z obéznych figúr nemôžeme hovoriť o zreteľnej steatopygii, všetky predstavujú iba mimoriadnu tučnotu, ktorá je navyše niekedy výtvarne zvýraznená, možno aj v rozpore s anatomickou skutočnosťou. Zaiste by však bolo unáhlené vyvodiť z umeleckého prejavu záver, že steatopygia existovala bežne ako patologický alebo rasový znak. Napokon pri ťažkom živote pravekých ľudí mohli mať silnú postavu určite len ženy najlepších lovcov, ktoré mali ustavičný nadbytok potravy. Obezita určite nebola častá a predstavovala pravdepodobne vytúžený blahobyt.

Azda práve takto sa dá najprirodzenejšie vysvetliť vznik tučných pravekých venuší. No spája sa to aj s postavením matky ako rodičky skôr kmeňa ako rodiny, takže táto matka musela porodiť podstatne viac potomkov. Druhý štíhlejší typ sa vyskytuje najčastejšie na sibírskych a európskych náleziskách , niekde spoločne s obéznym typom. Tak je to v Gagarine a v Avdejeve na Ukrajine, ale i v Brasempouy a v Abri Petaud v západnom Francúzsku.

Ženy sú zobrazené väčšinou nahé, len venuša s Lespugua má vzadu akúsi úzku zásterku, ktorá však ani zďaleka nezakrýva nadmerný zadok. Na dvoch venušiach z Kostienok vidno pás so vzorkou, pričom jedna z nich má aj priečny pás nad prsiami.
Zaujímavá je dokonalá podoba medzi willendorfskou venušou a malou venušou z Gagarina. Obidve majú rovnaký tvar tela, rovnako predklonenú hlavu, rovnako zložené ruky na prsiach i podobný účes. Zrejme ide o rovnaké štýlové a estetické predstavy jedného kultúrneho obdobia a jednej oblasti kultúrnych tradícií. Západoeurópskym štylizovaným ženským rytinám z La Roche Lalinde, Les Combralles, z Gonnersdorfu a z iných nálezísk sa podobajú stredoeurópske magdalénienske plastiky z jaskyne Pekárna na Morave, z Petersfelsu i z Nebry, Garsitzu a z Olknitzu, Garsitzu a Nebry sú dve čisto klaviformné a tretia- tiež klaviformná- má ešte znázornené poprsie, čo jasne dokazuje , západoeurópske klaviformné značky v mnohých magdalénienskych jaskyniach predstavujú skutočne ženský symbol.

Výrazná a zaujímavá štylizácia ženskej postavy je známa i z Belgicka a z ukrajinského náleziska Mezin. Z. A. Abramovová interpretovala niektoré mezínske skulptúry ako štylizované vtáky, iné ako falické figúrky. Niet však pochýb( na základe podrobnej znalosti stredoeurópskych štylizovaných značiek), že vždy ide o antropomorfné figúrky. Na ich prednej strane je často vyrytý pubický trojuholník a na zadnej strane hrboľ(celkom podobný hrboľu stredoeurópskych sošiek), ktorý jasne znázorňuje boky a zadok.