Sibírske pokračovanie stredoeurópskych štylizovaných figúr nájdeme vo veľmi štylizovanej rezbe z Krásneho Jaru. Názor, že to je skutočne štylizácia ženskej postavy, potvrdzuje podobná hrubšie ženská soška z Buretu, ktorá má z profilu ten istý, len trochu lepšie spracovaný tvar. Je už na nej vyznačená hlava, ruky, nohy, a trup. Z profilu sú obidve sošky rovnako charakteristicky zalomené s trochu vystrčenými zadkami. Niektoré štíhle sošky z Buretu i z Malty, znázorňujú oblečené figúry s kapucňou, ktorá je pokrytá rovnakými vrubmi ako celé telo.

Odev pripomína anorak v štýle severských eskimáckych odevov. Zaujímavé sú väčšie ženské plastiky z ukrajinských nálezísk Avdejevo a Jelisejeviči. I keď je na figúrke z Jelisejeviči dobre znázornené poprsie, predsa len horná časť tela oproti spodnej je oveľa tenšia. Od pása dole figúrka síce nie je disproporčná, ale nohy sú prehnane hrubé a soška pripomína niektoré európske neolitické figúrky, najmä stredoeurópske figúrky z okruhu tripolskej kultúry (Cucuteni v Rumunsku) alebo moravianskej maľovanej kultúry, napr. venuša z hlbokých Mašúvok či zo Strelíc. Z Kostienok I, odkiaľ pochádzajú realistické venuše, poznáme i početné karikatúry ľudských alebo aspoň človeku podobných hláv, vyrezávané v mäkkom kameni. Sú obdobou západoeurópskych magdalénienskych karikatúrnych rytín hláv obličajov. Z Předmosta poznáme dva druhy zaujímavého zobrazenia ženy: schematizovanú ornamentálnu rytinu ženy na mamuťom kle a päť hrubo štylizovaných sošiek z mamutích prstových článkov. Schematizovaná rytina nemá zatiaľ v paleolitickom umení obdobu ani na východe, ani na západe. Postava je zobrazená vo vzpriamenom postoji spredu a na tele má vyznačené všetky hlavné časti: hlavu, ruky, nohy i trup, na ktorom sú zdôraznené prsia, pupok a zadok. Celá rytina je výrazne geometricky štylizovaná. Hlava je zhruba trojuholníková s vypuklým temenom a prehnutými bočnými stenami. Nos a oči sú naznačené priečnymi a pozdĺžnymi ryhami.

Ruky sú útle, znázornené len troma ryhami, nohy silnejšie, ale znovu stvárnené len jednoduchými rovnobežnými líniami.
Za najdôležitejšie považoval umelec zrejme prsia a boky, ktoré obtiahol šiestimi ryhami. Rovnako zdôraznil aj pupok. Päť ženských plastík z mamutích prstových článkov nie je rovnako dokonale stvárnených. len hrubo oddelenú hlavu od tela. tehotenstvo. ruky zložené na zvýraznenom bruchu, ktoré má naznačiť o storočia od Čukčov. Tvarom sa podobá figúram předmostským, ale je vyrezaná z kosti a používala sa na zaklínania pri pôrode.

Zaujímavé a dôležité sú nálezy antropomorfných figúr z pavloviénskej vrstvy v Dolných Věstoniciach. Okrem už spomínanej , najväčšmi realistickej hlavičky pochádza odtiaľ jedna takmer celá venuša a mnoho zlomkov ďalších ženských sošiek, ktoré sú vypracované úplne rovnakým štýlom. Venuša má vodorovné ramená a iba hornú časť rúk , predlaktia jej chýbajú. Je to figúra tučnej ženy. Okolo bokov a cez podbrušie vedie hlboká ryha.

Na chrbte sa šikmo dole od chrbtice rozbiehajú na každú stranu dve ryhy, ktoré znázorňujú vankúše podkožného tuku. Na hlave sú ryhami znázornené oči a nos, ináč je obličaj prázdny. Na temene hlavy sú otvory, do ktorých zrejme pôvodne niečo zasúvali, možno perá alebo rastliny. Z Dolných Věstoníc pochádza ešte niekoľko ďalších veľmi štylizovaných a schematizovaných antropomorfných plastík, alebo napr. dva prívesky. Jeden z nich má tvar vidlice vyrezanej z mamutoviny, ryha v rozkroku však znázorňuje vulvárny vchod, a tak nemožno pochybovať, že napriek silnej schematizácii predsa len znázorňuje ženskú postavu. Veľmi štylizované ženské postavy v podobe príveskov poznáme aj z Petersfelsu.

Vo Věstoniciach sa zachovalo mnoho rôzne veľkých dvojíc pŕs vyrezaných z mamutoviny. V mieste, kde sa prsia stýkajú, vyrastá nahor akoby mali tŕň, v ktorom je otvor na zavesenie. Tieto štylizované poprsia boli nepochybne súčasťou náhrdelníka. Iný prívesok z Věstoníc má tvar tyčinky zdobenej geometrickými ornamentami (telo) a v hornej časti tyčinky sú vyrezané prsia.
Medzi moravské nálezy patrí tiež malé, ale dokonalé torzo ženy, vyrezanej z krveľa. Pochádza z ranopavloviénskeho sídliska Petřkovce na severnej Morave. Je vyrezané hrubo, takže pôsobí takmer kubisticky, dojmom modernej sošky. Podľa dnešných meradiel je to výnimočne dokonalá skulptúra a spolu s předmostskými věstonickými nálezmi dokazuje veľkú rozdielnosť štýlov, realistické i geometrické poňatie a výraznú štylizáciu vnútri jednej kultúrnej skupiny, a to na malom území Moravy.