Jaskynné maľby alebo rytiny, plastiky, modelované alebo vyrezávané sošky, ornamenty na koži alebo kôrach, kostiach či mamutích kloch, na skalách na keramike sú vyjadrovacími prostriedkami prehistórie. Mnohé sa nezachovali, časom sa rozpadli, alebo ešte niekde v hĺbke čakajú na ďalší archeologický výskum, na objavenie. „Čo však mali tieto zámerne vyvolané a starostlivo naaranžované skúsenosti sledovať? Aké malo umenie magdaleniénu účel? Odpoveď je prostá: nemáme zdanie, a možno sú to obyčajné čmáranice, ktoré si po večeroch na stenách jaskýň vytvárali pravekí lovci, a že nemajú žiaden systematický, duchovný, náboženský, praktický, totemistický, či dokonca estetický význam“.

Tieto slová, autora Paula Johnsona, nám hovoria o pravde, ktorá nastala na úplnom začiatku, kedy sa objavili prvé kresby, či maľby pravekého umelca. Na začiatku žiadna kresba či maľba nie je vyhlásená za umelecké dielo. Lež časom sa pochopí časť, alebo myšlienka, ktorú do svojho diela autor vložil. Čiže prečo je umelecké dielo umeleckým dielom. No umenie sa zakladá na rôznych myšlienkach autorov, a my nepoznáme pri našich jaskynných maľbách, plastikách žiadneho autora. Môžeme ale zisťovať tajomstvá späté s nimi. Ich vek, zmysel, či zloženie. A práve v tom sú tak vzácne, preto sú tak obdivované, lebo sú záhadné, a sú to naše počiatky, na ktoré sa všetko ostatné naväzuje, vzniká, vylepšuje sa. „Neandertálci boli tvorcami kultúry, ktorá sa nazýva moustérién (podľa francúzskeho náleziska Le Mouster). K lokálnym stredoeurópskym neandertálskym kultúram patrí aj micoquien, a o niečo starší, ešte protoneandertálsky taubachien. Z kameňa vyrábali neandertálci na 60 druhov nástrojov, ako prví vsadzovali niektoré z nich do rukoväti. Nástroje zhotovovali z dreva, kostí, rohov a parohov.“

Zhotovoval praveký človek nástroje na sekanie potravy, či kože, a neskôr si všimol že zanecháva nástroj stopy, ktoré a mu zdali estetické. Tak sa začal kreatívne prejavovať, alebo konečne, odkrývať v sebe talent. Jeho slabá inteligencia nám stačí, aby sme ho totiž považovali za umelca.

Skôr, než nám umelec vytvoril , obraz, či plastiku, musel sa vedieť vysporiadať s prírodou, poznať ju. Čo vlastne všetko zobrazoval? Prvé obrázky, na základe umeleckého zobrazovania, vytvoril neandertálsky človek. V ligerskej jaskyni Toiram sú vyryté do ílu otlačky nohou, či značky načrtnuté prstami a početné vrypy- akoby napodobenina medvedieho škrabania . Takto začali zobrazovať aj rôzne zvieratá. Hľadali si rôzne výstupky na skale, ktoré im pripomínali časti na zvierati. Napr., hrb bizóna, alebo oko, chrbát, ba aj nohy. Obrazy zvierat sú zobrazené niekedy veľmi dokonale, a preto je aj ľahké nielen presne určiť zobrazené druhy, ale i rasy a typy zvierat. Pretože na území západnej Európy boli v mladom paleolite rozšírené mamuty, patrí väčšina zobrazených slonov druhu Mammuthus primigenius. Mamuty na obrazoch majú zvyčajne dlhú srsť, v profile zreteľný chrbtový hrboľ a guľaté temeno hlavy. Veľké kly mali hroty skrútené dozadu a von. a ich chrbtová línia neklesala tak prudko ako u mamutov.

Týmito znakmi sa líšia od slonov, ktoré zrejme boli aj v paleolite bez srsti, mali rovné kly, nemali chrbtový hrboľ.
„Približne pred sto rokmi našli v jaskyni Altamira v Španielsku obdivuhodne realistické vyobrazenia bizónov, diviakov a kamzíkov.“

Medzi najčastejšie zobrazované zvieratá v paleolitickom umení patria bizóny. Druh, ktorý žil v Európe v mladom paleolite, bol Bison uriformis. Od staršieho druhu bizóna sa líšil tvarom a veľkosťou rohov. Maľby bizóna v jaskyni Lascaux sú považované za veľmi staré. Veľmi častou témou je aj divý tur. Je podstatne väčší ako tur domáci a má dlhé rohy. Z poľadovej doby poznáme iný druh tura Bos brachyceros alebo Bos longfrons, ktorý má v porovnaní s divým turom z paleolitického obdobia slabšie a štíhlejšie telo a má oveľa kratšie nohy. Medzi turmi v jaskyni Lascaux sú aj maľby jedincov s krátkymi rohmi. Ale to asi bude tým, že umelec zobrazoval pohlavné odlišného tura.

„Je zvláštny pocit, zostupovať do hlbín hory , do jaskýň, ku ktorým vedú úzke nízke schody, kde sprievodca posvieti baterkou na obraz býka.“

Najpočetnejšie maľované a vyryté sú kone. Na veľmi početných maľbách piestocénnych koní sa pokúšali vedci rozlíšiť plemená, no jednotlivé znaky sa vyskytujú nepravidelne a závisia od samotných umelcov, lebo sa mohli pozerať na jednotlivé zobrazované zviera úplne inak. Medzi vzácne zobrazenia môžeme zaradiť zatiaľ jedinú bezpečne určenú maľbu somára z jaskyne Lascaux. Umelec výborne vystihol charakteristické veľké uši, proporcie tela hlavy a úzky dlhý chvost.

Prekvapujúco vzácne je zobrazenie soba, ktorý sa určite v chladných obdobiach mladého paleolitu vyskytoval v západnej Európe. O niečo častejšie ho nájdeme v drobnom mobilnom umení ako rytinu na kameni alebo ako reliéf, či drobnú skulptúru.
Jelene sú zobrazené nerealisticky, ako napr. v jaskyni Lascaux, jeleň tu má nezvyčajne zakončené parohy akýmisi lopatkami. Zobrazenie megacera ( Megaloceros giganteus) nájdeme len vzácne. Bol veľký ako kôň, s hrboľom na chrbte a s charakteristickými obrovskými parohmi.

Veľmi rozšírený v mladom paleolite bol aj Kozorožec vrchovský (Capra ibex), vyskytuje sa často na západoeurópskych maľbách, rytinách i reliéfoch, ba i v drobnom umení. Tieto obrazy, zrejme mezolitické alebo neskoršie, sú známe z Azerbajdžanu, z Uzbekistanu, Kirgizska a Mongolska. Z mobilného umenia poznáme aj kamzíka.

Početné sú vyobrazenia nosorožcov, najmä na západoeurópskych skalných rytinách a maľbách. Väčšinou je zobrazený srstnatý nosorožec (Coleodonta antiquitatis).

Je tu zobrazenie staršieho typu Merckovho nosorožca (Rhinoceros merckii). Vzácne nájdeme nosorožca i v drobnom umení. Tur pižmový je zobrazený len ojedinele(napr. skulptúra hlavy z Lagerie Haute). Aj obrazov mäsožravcov je pomerne málo, najskôr ešte nájdeme rytinu, alebo drobnú skulptúru jaskynného leva (Panthera spelaea), alebo európskeho medveďa hnedého(Ursus arctos).

Medveď jaskynný(Ursus spelaeus) bol väčšinou už vyhynutý na sklonku paleolitu.
Sviňa divá žila skôr v teplejších, prechodných obdobiach medzi dobou ľadovou a dobou poľadovou a v nástennom umení je známa z jaskyne Altamira. „Pohľad na kresby v španielskej jaskyni Altamira, staré už vyše štrnásťtisíc rokov, dokazujú rastúcu veľkosť človeka. Tieto priestory možno považovať za prvé chrámy človečenstva, ľudskej tvorivosti.“[5]


Ryby, hady, niektoré druhy vtákov a hmyz (napr. rytina kobylky a vtákov sú zobrazované len ojedinele (na úlomku z jaskyne Trois Fréses), prípadne motívy rastlín (jaskyňa Pekárna).V drobných juhosíbirských plastikách sú zaujímavé opakujúce sa obrazy vtákov. Tieto vzácnejšie motívy sa vyskytujú skôr v mobilnom umení a sú vyryté na drobných úlomkoch kameňa, kosti alebo mamutoviny.

V paleolitickom umení sa často stretávame s fantastickými tvormi, ktoré neopisujú, alebo sa nepodobajú na žiadneho známeho živočícha, či tvora. Sú to skutočné zvieratá , ktorých tvar a podoba sa však líšia od všetkých ostatných zvierat, alebo sú to tvory, ktoré by sme mohli ako spolovice človek a spolovice zviera. Zobrazované sú zvieratá, ktoré človek lovil, alebo používal na prenos svojho majetku, keď sa sťahoval. Vieme, že postupne si začal človek uvedomovať, že nad ním majú moc zvieratá asi tak, ako on má moc nad nimi, ale predsa sa odlišoval.