Chopin väčšinu svojho dospelého života prežil v Paríži iba občas cestoval. V roku 1835 napríklad navštívil Drážďany, kde sa zamiloval do 16-ročnej Márii Vodžinskej, ktorých svadbe zabránili len jej rodičia. V októbri roku 1836 spoznal Chopin francúzsku spisovateľku Georgiu Sandovú. Spisovateľka bola fascinovaná významnými ľuďmi a mala už za sebou niekoľko milostných afér s umelcami, a tak zviedla i Frédérica Chopina. V lete roku 1838 sa Sandová a Chopin stali milencami. Ďalšiu zimu prežili spolu na Mallorce. Podnebie Stredozemného mora a nádherná krajina prospievali skladateľovi, ktorý pracoval na ďalších dielach. Už niekoľko rokov sa u Chopina prejavovali príznaky tuberkulózy, ktoré postupne silneli. Vo februári roku 1839 sa vrátili do Francúzska. Keď Chopin nekomponoval ani nedával hodiny klavíra, trávil čas práve so Sandovou a jej deťmi, Solange a Mauricom. Jeho zdravotný stav sa však neustále zhoršoval. Bol pomerne vysoký, no vážil už len okolo 50kg. Napriek tomu vyhovel prosbám priateľov a rozhodol sa verejne vystúpiť, z čoho mal neskôr nemalé obavy. Koncert nakoniec zožal veľký úspech. Chopin však verejne vystúpil už len raz.

Medzitým sa vzťahy medzi ním a George Sandovou začali zhoršovať. Ich vzťah skončil roku 1847 po búrlivej hádke. Chopinov zdravotný stav sa skomplikoval. Taktiež sa zhoršila jeho psychická kondícia. Priatelia ho znova prehovorili k verejným vystúpeniam. V apríli roku 1848 odišiel Chopin do Anglicka. Napriek tomu že bol ťažko chorý, zahral v Lodýne a po zhoršovaní jeho stavu sa okamžite vrátil do Francúzska. Krátky útlm choroby skladateľovi umožnil prežiť ešte niekoľko pomerne šťastných mesiacov v kruhu priateľov. Vrátila sa túha tvoriť, vznikli dve mazúrky publikované až po smrti.

Chopin a jeho o rok starší priateľ, charizmatický maďarský skladateľ Ferencz Liszt, patrili k popredným klaviristom svojej doby. Vzťahy medzi nimi neboli najlepšie, lebo sa líšili prístupom k hudbe. Chopin bol viac klasický a disciplinovaný v zachádzaní s hudbou, na jeho klavíri stál vždy metronóm a k nepríčetnosti ho dovádzali žiaci, ktorí nevedeli zahrať s dodržaním rytmu. Liszt hral viac bravúrnym spôsobom a mal sklon k obmieňaniu cudzích skladieb v priebehu hrania.

Jeden príbeh hovorí o tom, ako Liszt kedysi hral jedno z Chopinových nokturn a obohacoval ho všetkými možnými hudobnými ozdobami. Pobúrený Chopin zavrčal, že Liszt by mal hrať hudbu tak, ako je napísaná, alebo nehrať vôbec. Bez ohľadu na svoj „klasický“ temperament Chopin sám svoju hudbu spestroval. Za týmto účelom používal techniku, ktorá sa nazýva rubato. Spočíva v citlivom odchode od pravidelného rytmu, spomaľovaním niektorých nôt a zrýchľovaním iných čím základné tempo skladby ostáva bez zmien.

V skutočnosti si Chopin dovoľoval určitú voľnosť interpretácie vlastných skladieb a nikdy nehral jednu skladbu dvakrát tým istým spôsobom. Vyplývalo to zo spontánneho charakteru jeho hudby, ktorá mala často svoje korene v improvizácii. Viac menej Chopin skladal pomaly a veľmi starostlivo. V porovnaní s ľahkosťou jeho improvizácie bolo písanie hudby dlhým, únavným procesom. Podľa jedného zo svedkov, keď umelec nebol spokojný s výsledkom svojho tvorenia, nervovo sa zrútil a choval sa ako šialenec. Chopin tvoril takmer výlučne klavírne skladby (s orchestrom 2 koncerty – f-moll a e-moll). V jeho diele sú medzi inými 2 fantázie, 27 etúd, 26 prelúdií, 17 polonéz, 58 mazúriek, 17 valčíkov, 21 nokturn, 4 balady, 4 scherza, a tiež komorné skladby, piesne a iné drobné útvary. Mazúrky, valčíky a polonézy zložené vo vlasti sú tancami. Mazúrky sú lyrické a intímne a valčíky sú efektné salónne skladby. Nie je ťažké spoznať, že niekoľko skladieb zložených v cudzine vzniklo z inšpirácie čisto vlasteneckého rázu.

Frédéric Chopin odpočíva na parížskom cintoríne Pére Lachaise. Až po mnohých rokoch bolo srdce skladateľa prevezené do Varšavy a zamurované v jednej z bočných stien lodí kostola Svätého kríža. Na Chopinovom hrobe v Paríži je pomník, ktorý vytesal zať George Sandovej a muž jej dcéry Solange. Taktiež v perku v Zelanzowé Woli boli postavené dva Chopinové pomníky a v Chopinovom rodnom dome bolo v roku 1948 otvorené múzeum. K ucteniu pamiatky veľkého poľského skladateľa vzniklo mnoho hudobných združení s jeho menom. Od roku 1927 sa vo Varšave konajú každých päť rokov (s výnimkou obdobia 2. svetovej vojny) medzinárodné klavírne súťaže Frédérica Chopina.