Frédéric Chopin

Poľský skladateľ a klavirista, predstaviteľ raného romantizmu, tvorca poľskej národnej hudby Fryderyk Chopin sa narodil v poľskom mestečku Želazowa Wola v roku 1810. Počas jeho 39 ročného života, sa mu podarilo očariť celú Európu a získať si slávu, no najmä obohatiť spôsob hry na klavír a výrazne ovplyvniť charakter jeho výučby. To všetko sa mu podarilo dosiahnuť aj napriek tomu, že vôbec nemal silný temperament a priebojnosť, ktorá bola vtedy tak potrebná k dosiahnutiu takejto kariéry a všetko dosiahol vďaka jeho talentu, disciplíne a do istej miery i citlivosti.

Jeho otec Mikuláš Chopin pochádzal z Francúzska. Do Poľska prišiel koncom 18. storočia a oženil sa s Poľkou. Fryderyk vyrastal vo Varšave, kde jeho otec bol profesorom na lýceu a zároveň viedol penzionát pre študenov. Jeho matka, veľmi jemná, inteligentná a ušľachtilá žena, mu poskytla naozaj vynikajúcu výchovu.

Frédéric bol zázračné dieťa. Maľoval karikatúry, písal verše a bez akejkoľvek prípravy hrával na klavír v duetu so svojou sestrou, Ludwikou. Vo veku šesť rokov začal navštevovať hodiny klavíru u miestneho učiteľa, ktorý ho zoznámil s klasickým nemeckým repertoárom, zvlášť s dielami Johanna Sebastiana Bacha. Okrem toho rád improvizoval. V roku 1817, keď mal len 7 rokov, bola publikovaná jeho prvá skladba – polonéza. Varšavská tlač s hrdosťou nazvala mladučkého tvorca géniom. Jeho sláva sa rýchlo rozniesla, na svojom prvom koncerte hral vo veku ôsmych rokov.

Od jedenástich rokov sa Frédéric učil kompozícii v novo vzniknutej Hlavnej škole hudby vo Varšave. V pätnástich zverejnil svoj Opus 1. rondo pre klavír. O rok neskôr, v roku 1826, začal študovať pod vedením J. Elsnera. Ako študent – ostatne rovnako ako v priebehu celého svojho života – sa Chopin zúčastňoval toľkých hudobných večierkov, koncertov a opier, koľko ich stačil stihnúť. Varšava však nepatrila k významným európskym hudobným strediskám, preto Chopin onedlho pocítil potrebu odísť do zahraničia. V roku 1829 vystúpil so sériou koncertov vo Viedni, ktoré sa stretli s mimoriadnym ohlasom. Viedenčania boli nadšení novosťou jeho hudby. Chopin sa vrátil do Varšavy pevne rozhodnutý urobiť medzinárodnú kariéru.

2. novembra 1830 20-ročný Chopin opustil Poľsko. Keď sa lúčil s Varšavou, viezol so sebou striebornú nádobku s hrudou rodnej zeme. Napriek tomu vo svojej vlasti prežil len detstvo a rannú mladosť, všetky jeho neskoršie diela sú nasiaknuté špecifickým poľským „duchom“, a dokonca jeho najlepšie diela sa vyznačujú určitým tónom melanchólie.

Osem mesiacov pobudol Chopin vo Viedni, kde hral sotva na dvoch koncertoch. V roku 1831 prišiel Chopin do Paríža. Počas cesty do Francúzska sa dozvedel o krvavom potlačení novembrového povstania. Francúzsko sa preňho stalo druhým domovom, no sám nebol šťastný. Vďaka známostiam ľudí z početnej poľskej emigrácie vo Francúzsku sa Chopin začal pohybovať v prostredí bohatých ľudí. Zo začiatku sa živil hodinami hry na klavír, ktoré dával hlavne Poliakom. Až po svojom vystúpení na hudobnom večierku u bohatej rodiny Rotschildovcov sa stal najvyhľadávanejším učiteľom v Paríži.

Záujemcovia platili za jeho hodiny ohromné čiastky, preto Chopin onedlho začal oplývať blahobytom. Bolo nutné zúčastňovať sa spoločenského života, ktorý sa vtedy sústreďoval v salónoch. Konali sa v nich stretnutia, v rámci ktorých boli často konané koncerty pre nie veľké, starostlivo vybrané obecenstvo. A práve tu Chopin uskutočnil veľa zo svojich parížskych koncertov, ktorých obecenstvo tvorila spoločenská smotánka Paríža. V týchto kruhoch bol Chopin často rozmaznávaný, no niekde vnútri trpel pod krutým osudom vlasti. Napriek tomu neprestával komponovať, v tejto dobe vznikali najmä sólové skladby pre klavír. Jeho koncertná kariéra sa však nevyvíjala veľmi úspešne. Chopin nemal dostatočný temperament ani potrebné zdravie, jeho hra nebola dostatočne hlasná, aby mohla zaplniť veľké koncertné sály. Okrem toho, ho pred každým vystúpením ochromovala obrovská tréma.
Chopin väčšinu svojho dospelého života prežil v Paríži iba občas cestoval. V roku 1835 napríklad navštívil Drážďany, kde sa zamiloval do 16-ročnej Márii Vodžinskej, ktorých svadbe zabránili len jej rodičia. V októbri roku 1836 spoznal Chopin francúzsku spisovateľku Georgiu Sandovú. Spisovateľka bola fascinovaná významnými ľuďmi a mala už za sebou niekoľko milostných afér s umelcami, a tak zviedla i Frédérica Chopina. V lete roku 1838 sa Sandová a Chopin stali milencami. Ďalšiu zimu prežili spolu na Mallorce. Podnebie Stredozemného mora a nádherná krajina prospievali skladateľovi, ktorý pracoval na ďalších dielach. Už niekoľko rokov sa u Chopina prejavovali príznaky tuberkulózy, ktoré postupne silneli. Vo februári roku 1839 sa vrátili do Francúzska. Keď Chopin nekomponoval ani nedával hodiny klavíra, trávil čas práve so Sandovou a jej deťmi, Solange a Mauricom. Jeho zdravotný stav sa však neustále zhoršoval. Bol pomerne vysoký, no vážil už len okolo 50kg. Napriek tomu vyhovel prosbám priateľov a rozhodol sa verejne vystúpiť, z čoho mal neskôr nemalé obavy. Koncert nakoniec zožal veľký úspech. Chopin však verejne vystúpil už len raz.

Medzitým sa vzťahy medzi ním a George Sandovou začali zhoršovať. Ich vzťah skončil roku 1847 po búrlivej hádke. Chopinov zdravotný stav sa skomplikoval. Taktiež sa zhoršila jeho psychická kondícia. Priatelia ho znova prehovorili k verejným vystúpeniam. V apríli roku 1848 odišiel Chopin do Anglicka. Napriek tomu že bol ťažko chorý, zahral v Lodýne a po zhoršovaní jeho stavu sa okamžite vrátil do Francúzska. Krátky útlm choroby skladateľovi umožnil prežiť ešte niekoľko pomerne šťastných mesiacov v kruhu priateľov. Vrátila sa túha tvoriť, vznikli dve mazúrky publikované až po smrti.

Chopin a jeho o rok starší priateľ, charizmatický maďarský skladateľ Ferencz Liszt, patrili k popredným klaviristom svojej doby. Vzťahy medzi nimi neboli najlepšie, lebo sa líšili prístupom k hudbe. Chopin bol viac klasický a disciplinovaný v zachádzaní s hudbou, na jeho klavíri stál vždy metronóm a k nepríčetnosti ho dovádzali žiaci, ktorí nevedeli zahrať s dodržaním rytmu. Liszt hral viac bravúrnym spôsobom a mal sklon k obmieňaniu cudzích skladieb v priebehu hrania.

Jeden príbeh hovorí o tom, ako Liszt kedysi hral jedno z Chopinových nokturn a obohacoval ho všetkými možnými hudobnými ozdobami. Pobúrený Chopin zavrčal, že Liszt by mal hrať hudbu tak, ako je napísaná, alebo nehrať vôbec. Bez ohľadu na svoj „klasický“ temperament Chopin sám svoju hudbu spestroval. Za týmto účelom používal techniku, ktorá sa nazýva rubato. Spočíva v citlivom odchode od pravidelného rytmu, spomaľovaním niektorých nôt a zrýchľovaním iných čím základné tempo skladby ostáva bez zmien.

V skutočnosti si Chopin dovoľoval určitú voľnosť interpretácie vlastných skladieb a nikdy nehral jednu skladbu dvakrát tým istým spôsobom. Vyplývalo to zo spontánneho charakteru jeho hudby, ktorá mala často svoje korene v improvizácii. Viac menej Chopin skladal pomaly a veľmi starostlivo. V porovnaní s ľahkosťou jeho improvizácie bolo písanie hudby dlhým, únavným procesom. Podľa jedného zo svedkov, keď umelec nebol spokojný s výsledkom svojho tvorenia, nervovo sa zrútil a choval sa ako šialenec. Chopin tvoril takmer výlučne klavírne skladby (s orchestrom 2 koncerty – f-moll a e-moll). V jeho diele sú medzi inými 2 fantázie, 27 etúd, 26 prelúdií, 17 polonéz, 58 mazúriek, 17 valčíkov, 21 nokturn, 4 balady, 4 scherza, a tiež komorné skladby, piesne a iné drobné útvary. Mazúrky, valčíky a polonézy zložené vo vlasti sú tancami. Mazúrky sú lyrické a intímne a valčíky sú efektné salónne skladby. Nie je ťažké spoznať, že niekoľko skladieb zložených v cudzine vzniklo z inšpirácie čisto vlasteneckého rázu.

Frédéric Chopin odpočíva na parížskom cintoríne Pére Lachaise. Až po mnohých rokoch bolo srdce skladateľa prevezené do Varšavy a zamurované v jednej z bočných stien lodí kostola Svätého kríža. Na Chopinovom hrobe v Paríži je pomník, ktorý vytesal zať George Sandovej a muž jej dcéry Solange. Taktiež v perku v Zelanzowé Woli boli postavené dva Chopinové pomníky a v Chopinovom rodnom dome bolo v roku 1948 otvorené múzeum. K ucteniu pamiatky veľkého poľského skladateľa vzniklo mnoho hudobných združení s jeho menom. Od roku 1927 sa vo Varšave konajú každých päť rokov (s výnimkou obdobia 2. svetovej vojny) medzinárodné klavírne súťaže Frédérica Chopina.