Poľský skladateľ a klavirista, predstaviteľ raného romantizmu, tvorca poľskej národnej hudby Fryderyk Chopin sa narodil v poľskom mestečku Želazowa Wola v roku 1810. Počas jeho 39 ročného života, sa mu podarilo očariť celú Európu a získať si slávu, no najmä obohatiť spôsob hry na klavír a výrazne ovplyvniť charakter jeho výučby. To všetko sa mu podarilo dosiahnuť aj napriek tomu, že vôbec nemal silný temperament a priebojnosť, ktorá bola vtedy tak potrebná k dosiahnutiu takejto kariéry a všetko dosiahol vďaka jeho talentu, disciplíne a do istej miery i citlivosti.

Jeho otec Mikuláš Chopin pochádzal z Francúzska. Do Poľska prišiel koncom 18. storočia a oženil sa s Poľkou. Fryderyk vyrastal vo Varšave, kde jeho otec bol profesorom na lýceu a zároveň viedol penzionát pre študenov. Jeho matka, veľmi jemná, inteligentná a ušľachtilá žena, mu poskytla naozaj vynikajúcu výchovu.

Frédéric bol zázračné dieťa. Maľoval karikatúry, písal verše a bez akejkoľvek prípravy hrával na klavír v duetu so svojou sestrou, Ludwikou. Vo veku šesť rokov začal navštevovať hodiny klavíru u miestneho učiteľa, ktorý ho zoznámil s klasickým nemeckým repertoárom, zvlášť s dielami Johanna Sebastiana Bacha. Okrem toho rád improvizoval. V roku 1817, keď mal len 7 rokov, bola publikovaná jeho prvá skladba – polonéza. Varšavská tlač s hrdosťou nazvala mladučkého tvorca géniom. Jeho sláva sa rýchlo rozniesla, na svojom prvom koncerte hral vo veku ôsmych rokov.

Od jedenástich rokov sa Frédéric učil kompozícii v novo vzniknutej Hlavnej škole hudby vo Varšave. V pätnástich zverejnil svoj Opus 1. rondo pre klavír. O rok neskôr, v roku 1826, začal študovať pod vedením J. Elsnera. Ako študent – ostatne rovnako ako v priebehu celého svojho života – sa Chopin zúčastňoval toľkých hudobných večierkov, koncertov a opier, koľko ich stačil stihnúť. Varšava však nepatrila k významným európskym hudobným strediskám, preto Chopin onedlho pocítil potrebu odísť do zahraničia. V roku 1829 vystúpil so sériou koncertov vo Viedni, ktoré sa stretli s mimoriadnym ohlasom. Viedenčania boli nadšení novosťou jeho hudby. Chopin sa vrátil do Varšavy pevne rozhodnutý urobiť medzinárodnú kariéru.

2. novembra 1830 20-ročný Chopin opustil Poľsko. Keď sa lúčil s Varšavou, viezol so sebou striebornú nádobku s hrudou rodnej zeme. Napriek tomu vo svojej vlasti prežil len detstvo a rannú mladosť, všetky jeho neskoršie diela sú nasiaknuté špecifickým poľským „duchom“, a dokonca jeho najlepšie diela sa vyznačujú určitým tónom melanchólie.

Osem mesiacov pobudol Chopin vo Viedni, kde hral sotva na dvoch koncertoch. V roku 1831 prišiel Chopin do Paríža. Počas cesty do Francúzska sa dozvedel o krvavom potlačení novembrového povstania. Francúzsko sa preňho stalo druhým domovom, no sám nebol šťastný. Vďaka známostiam ľudí z početnej poľskej emigrácie vo Francúzsku sa Chopin začal pohybovať v prostredí bohatých ľudí. Zo začiatku sa živil hodinami hry na klavír, ktoré dával hlavne Poliakom. Až po svojom vystúpení na hudobnom večierku u bohatej rodiny Rotschildovcov sa stal najvyhľadávanejším učiteľom v Paríži.

Záujemcovia platili za jeho hodiny ohromné čiastky, preto Chopin onedlho začal oplývať blahobytom. Bolo nutné zúčastňovať sa spoločenského života, ktorý sa vtedy sústreďoval v salónoch. Konali sa v nich stretnutia, v rámci ktorých boli často konané koncerty pre nie veľké, starostlivo vybrané obecenstvo. A práve tu Chopin uskutočnil veľa zo svojich parížskych koncertov, ktorých obecenstvo tvorila spoločenská smotánka Paríža. V týchto kruhoch bol Chopin často rozmaznávaný, no niekde vnútri trpel pod krutým osudom vlasti. Napriek tomu neprestával komponovať, v tejto dobe vznikali najmä sólové skladby pre klavír. Jeho koncertná kariéra sa však nevyvíjala veľmi úspešne. Chopin nemal dostatočný temperament ani potrebné zdravie, jeho hra nebola dostatočne hlasná, aby mohla zaplniť veľké koncertné sály. Okrem toho, ho pred každým vystúpením ochromovala obrovská tréma.