Tento článok bol vytlačený zo stránky https://referaty.centrum.sk

 

HIPSTER - subkultúra

1.Vymedzenie pojmov hip, hipster

Podľa Dalimíra Hajka:
Hip – bedro so sexuálnou symbolikou
Hip – človek zdravého úsudku, ktorý sa nedal zmiasť ideami
Hipster – má jazzový pôvod, označoval stav uvedomenia, nadhľadu, psychického odstupu
Hipster – človek, ktorý sa presvedčil, že sloboda môže existovať jedine mimo oblasť života normálnej spoločnosti
Hipster označoval aj stav uvedomenia, nadhľadu a psychického odstupu.
Hipster môžeme konkretizovať ako subkultúru 40. rokov 20. storočia alebo aj ako súčasnú subkultúru.

2. Hipster – subkultúra 40. rokov 20. storočia

Hipster predstavoval človeka, ktorý bol silne spojený so subkultúrou, ktorá sama seba považuje za hip. Termín hip pochádza z afrického kmeňa Wolof (hipi) a prekladajú ho ako byť videný (to see). Tento termín sa stal v 40. rokoch populárny medzi médiami, ktoré tak označovali fanúšikov, resp. priaznivcov jazzu a napokon ním označovali aj veľa členov beatnikov. Používanie termínu upadlo v 60. rokoch s príchodom hippies.

Hipsters boli spočiatku označovaní ako hepcats. Hep bol výraz predchádzajúci hip a cat bol používaný na označenie osoby. Hepcat je teda nadčasový človek zdravého úsudku.Harry Gibson, známy pianista na Swing street v New Yorku začal svoje obecenstvo označovať ako hipsters, , čoho sa chytili ostatní muzikanti a dali mu prezývku hipster. V roku 1944 nahral piesne „Handsome Harry, The Hipsters“, „Hipsters blue“.

Prvý krát bolo pravdepodobne slovo hipster zaznamenané v krátkom slovníku v roku 1944 ako súčasť Gibsonovho prvého albumu Boogie Woogie In Blue, kde je vysvetľovaný ako osoba, ktorá má rada horúci (hot) jazz.
Hipsters mohli byť čierny i biely, Norman Mailera hovorí o vzniku nového človeka hipster – spojenie belocha s černochom, ktorý je človekom americkej ulice a v roku 1956 napísal esej The white Negro: Superficial Reflections on the Hipster (Biely černoch: povrchná úvaha o Hipster), Výraz hipster bol často používaný i pre fanúšikov hudby a kapiel takzvanej Bohémskej skupiny (jazzu).

Nositeľmi tejto subkultúry boli hlavne intelektuálne vrstvy, nie však spoločenské špičky, ale nižšia stredná trieda. Hipsteri boli absolútne orientovaní proti konformnosti, protestovali proti tienistým stránkam spoločnosti a boli za úplnú sexuálnu slobodu.
Boli prívržencami nočného života, nestálosti s prvkami príživníctva. Ich mladistvosť niekedy vyústila do izolácie. Mnohí hipsteri boli užívateľmi drog, najmä marihuany, amfetamínov a niektorí šnupali aj heroín.
Hipsteri používali veľa slov s ironickým podtónom a iným významom ako v skutočnosti. Napr. kicks (kopanec), dig, (kopať), square, ktoré predstavovalo „slušňáka“, pričom hipster sa nikdy nechcel dostať do sveta squares. Namiesto reálnych mien často využívali mená Jim a Jackson.

Hippie zas predstavoval beatnický výraz znamenajúci „nie dosť hip, byť hip“ alebo „nie dosť hip byť skutočným beatnikom“.
Subkultúra hipster bola ohraničená len na USA. Typické prostredie pre hipsterov bola Greenwich Village v New Yorku a nočné kluby San Francisca.

Ich móda bola nenápadná, niekedy s výstrednými doplnkami alebo nekonformnými detailmi. Typický hipster v New Yorku bol zvyčajne oblečený v čiernom, na hlave mal baretku, slnečné okuliare aj keď bolo zamračené a fajčili mentolové cigarety.
K známym hipsters môžeme zaradiť:

  1. hudobníci a herci – Steve Allen, Sammy Davis Jr., Ella Fitzgerald, Harry Gibson, Gene Kelly, Eric Nord, Frank Sinatra
  2. umelci – Andy Warhol
  3. spisovatelia – Neal Cassady, Jack Kerouac („Hipster s anjelskou hlavou“), Terry Southern, Norman Mailer

3. Hipster – súčasná subkultúra

Moderní hipsters sú tí, ktorí sú oddaní retro móde, nezávislej hudbe a filmu a iným formám výrazových prostriedkov, ktoré však nesúvisia s hlavným prúdom módy.

Od roku 2000 sa termín hipster využíva i na ironické pomenovanie hlavných prúdov kultúr mládeže charakteristických drahým oblečením vyzerajúcich lacno, míňaním veľa peňazí (zväčša od rodičov), rôznorodými elektronikami – mobilné telefóny, MP3 prehrávače.

Moderných súčasných hipsters môžeme zväčša nájsť v „šetrných“ obchododch (thrift shops) – second hand obchody, kinách hrajúcich čierno-biele filmy s antivojnovou a antikonzervatívnou tematikou.

Subkultúru hipster môžeme nájsť v okolí San Francisca, Chicaga, Brooklynu, Atlanty, Geoargie, Massachusetts, Seattle.
Robert Lanham napísal príručku Hipster Handbook, ktorá obsahuje základné informácie a pravidlá pre túto subkultúru, podľa ktorej hipster je osoba, ktorá má vkus, spoločenský postoj a názor považujúci cool za cool (skvelý, úžasný). Hipster sa pohybuje na verejnosti nie ako jej súčasť a vyhýba sa čomukoľvek, čo súvisí s hlavnými prúdmi. Ideálny hipster nemá viac ako 2% nadváhy.

Znaky vymedzujúce hipstera podľa tejto príručky (11):

  1. absolvent školy voľných umení, ktorej futbalový tím nevyhral zápas od Raeganovej vlády
  2. často používa výraz postmoderna (aj v skratke PoMo), či už ako podstatné meno, prídavné meno, alebo sloveso
  3. nosí na pleciach batoh a súčasne okuliare v štýle Elvisa Costello alebo orámované okuliare
  4. má jedného republikánskeho priateľa, ktorý o ňom tiež hovorí, že je jeho republikánsky priateľ
  5. jeho vlasy vyzerajú najlepšie neumyté a spí tak, aby sa jeho vlasy ešte viac rozstrapatili

Znaky vymedzujúce nie hipstera:

  1. vyučuje v nedeľnej škole
  2. má špeciálne tričko, ktoré nosí ,keď večeria
  3. číta novely s okrasným písmom na obale
  4. jedáva v Popeys základné menu
  5. robí v úrade, ktorý má jazierko a fontánu pred budovou

Hipsters majú ako každá subkultúra svoj vlastný komunikačný jazyk. Byť hore znamená slangovo byť hipster.
Bronson – pivo
Cronkite – chlapec
Deck (paluba) – kto je deck ide s poslednými trendmi a je hip
Fin – opak deck, znamená aj zlý, nežiadaný
Frado – škaredý chlap mysliaci si o sebe, že dobre vyzerá
Jerry – hippie
Kale – peniaze
Midtown – nekultúrny, nie hip
Piece (kus) – mobilný telefón
Tassel (strapec) – dievča

Medzi známych súčasných hipsters patria – Aliah Wood, Guy Ritchie, Gus Van Sant, Adam Goldberg, Michel Gondry.


Zdroje:
MISTRÍK, E. : Kultúra a multikultúrna výchova. Bratislava: IRIS, 1999. 347 s. -

Koniec vytlačenej stránky z https://referaty.centrum.sk