Michalská brána(Michalská ulica)

• Archeologické nálezy dokazujú osídlenie tejto oblasti z čias Keltov a Rimanov( našli sa keltské biateky a rímske mince).
• Michalská ulica bola pôvodne súčasť obchodnej cesty z Moravy k Dunajskému brodu.
• Po stavbe mestských hradieb v 13. storočí ulica sa stala súčasťou stredovekého mesta. Najstaršia zmienka o nej je z roku 1379. Meno dostala podľa brány, ktorá bola na jej vrchnom konci.
• Brána dostala meno podľa kostola sv. Michala, ktorý stál na predmestí ( 1. zmienka o ňom je z roku 1307)a podľa osady pred bránou. Samotná brána bola postavená na začiatku 14.storočia.
• V stredoveku sa tu nachádzali domy remeselníkov a kupcov.
• Niektoré domy boli zasiahnuté delovými guľami, keď v roku 1809 z Petržalky Napoleon ostreľoval Prešporok.
• Michalská brána sa jediná zachovala z pôvodného mestského opevnenia, ktoré bolo zbúrané na príkaz Márie Terézie v rokoch 1775-78, kedy mesto začalo expandovať.
• Okrem nej sa dalo do mesta dostať bránami Laurinskou, Rybnou a Vydrickou.
• Ulica: „palác Uhorskej kráľovskej dvorskej komory“( Najv. finančná inštitúcia feudálneho Uhorska, kt. zriadil Ferdinand1. Od r.1802-1848 tu zasadala dolná tabuľa uhorského snemu, t.j. župani miest, vystúpil na nej aj Stúr ako poslanec za mesto Zvolen...Dnes Univerzitná knižnica) 2. „dom cistercitov“ (sklad úrody a ubytovňa pre hostí, ktorí do mesta prichádzali kvôli správe pozemkov v stredoveku ) 3.“Kaplnka sv. Kataríny“ (Vybudovaná r. 1311. Od r.1676 pod správou kapucínov.) 4.“rodný dom Adama Friedricha Oesera“(barokový maliar, riaditeľ výtvarnej akadémie v Lipsku. Od 18. stor. tu sídlila 1. slobodomurárska loža v Bratislave.) 5. „Segnerova kúria“ (Postavená r.1648. Bydlisko bohatých, talianskych evanjelikov Segnerovcov , kt. boli hlavní sponzori stavby evanjelických kostolov v Bratislave. Narodil sa aj Andrej S.- fyzik, vynálezca- segnerovo vodné koleso, matematik –spresnil Ludolfovo číslo..) 6. „Lekáreň u červeného raka „( najstaršia bratislavská lekáreň ), 7. „priekopa“ (v časoch pokoja v16. ,18.- tom stor. tu bola strelnica spoločnosti strelcov, neskôr miesto rôznych slávností, divadla, od r.1961 čitáreň..)

Brána: Zachovala sa ako jediná zo 4 brán pôvodného mestského opevnenia. Chránila mesto zo S a na noc sa zatvárala padacím mostom. Vo veži býval hlásnik s rodinou (hlásil čas a príp.
nebezpečenstvá).Podľa povesti, na zač. 18.stor. prišiel mor práve touto bránou..
Strechu pôvodnej gotickej veže zo 14. stor. upravili na barokovú podobu r.1753 (na vrchol umiestnili sochu Michala archanjela, zabíjajúceho draka- majster Peter Eller). Na počiatku neboli hodiny na všetkých 4 str. veže (podľa povesti na Z strane, v Podhradí bývali Zidia a tí odmietli zaplatiť svoju čiastku...).
Barbakán Michalskej brány- postavený v 15.stor. na ochranu M.b. V 16. stor. boli dobudované strieľne. V 18. stor. bol vystavaný kamenný most so sochami Michala archanjela a Jána Nepomuckého (Gode).Má 2 podchody...Sirší používali vozy, užším údajne prechádzal kat na popravisko na popravu bosoriek..

Dóm sv. Martina

• V r. 1563- 1830 tu bolo korunovaných 19 kráľov(10 panovníkov,1 kráľovná- Mária Terézia ,8 kráľ. manželiek).Prvý bol korunovaný Maximilián2 (8.9.1563) a posledný dostal tzv. svätoštefanskú korunu Ferdinand5 (28.9.1741). Kráľovské manželky nemali právo niesť na hlave korunu, iba im ju symbolicky priložili k pravému plecu.
• Pôvodne tu stál románsky kostol Najsvätejšieho Spasiteľa.
• V r.1291 bol kostol prebudovaný nemeckými a rakúskymi staviteľmi(na nezvyčajnej hviezdicovej klenbe pracovalo 40 kamenárov). Stal sa súčasťou mestských hradieb a jeho nová veža slúžila ako obranná bašta.
• V r.1318 ostrihomský arcibiskup vystavil odpustkovú listinu na príspevky na Kostol sv. Martina. Ale až od 15. stor. sa začína používať názov.
• (sv. Martin sa rozdelil o svoj plášť so žobrákom- symbol dobročinnosti a pokory...,tiež bol patronom súkenníkov- symbol bohatstva mesta).
• Slávnostne vysvätený v r.1452.
• Gotickú kaplnku Zofie Bavorskej postavili v 1.pol.15. stor. pre vdovu po českom kráľovi Václavovi4.Zofia do Bratislavy utiekla do kláštora klarisiek, aby unikla Zigmundovi( brat Václava), ktorý ju chcel vydať za poľského kráľa.
• V 2.pol. 15.stor. bola postavená Kaplnka sv. Anny.
• O Oltáre sedembolestnej Panny Márie sa od r. 1642 hovorilo ,že spôsobuje zázraky.(katolícka cirkev to potvrdila, protestanti odmietli ako poveru)
• Veža dvakrát vyhorela.(dnešná podoba od r.1847)
• Pod domom i cintorínom sú krypty (pochovaní sú tam bratislavskí prepošti, kanonici, ostrihomskí arcibiskupi, jezuiti.. Pálffyovci a vybrané osobnosti -napr. J.I.Bajza, J. Danko).
• V dome prvýkrát zaznela Beethovenova „Missa solemnis“ v r. 1833.
• R.1734 postavený barokový oltár s oloveným súsoším sv. Martina s tvárou Imricha Esterháziho („uhorský Medici“).
• 1729-1732-Kaplnka sv . Jána Almužníka( jeho pozostatky získal Matej Korvín, jeho pozostatky nosili napr. po meste počas moru s nádejou na jeho odstránenie..).
• Cintorín bol okolo kostola do r. 1778.(Neskôr premenený na Domske námestie, dnes Rudnayovo nám.).

Univerzita Komenského

• 11. júla 1919 nadobudol účinnosť zákon o založení Ceskoslovenskej štátnej univerzity v Bratislave, ktorý 27. júna prijalo Národné zhromaždenie.
• 31. júla 1919 začala pôsobiť lekárska fakulta spočiatku s 11 českými profesormi.
• 11. novembra 1919 bola univerzita premenovaná na Univerzitu Komenského.
• V roku 1921 začala pôsobiť právnická fakulta a filozofická fakulta spočiatku len s českými profesormi.
• Prednášky sa konali ako v slovenčine, tak aj v češtine.
• Asi polovica českých profesorov sa vrátila na svoje pôvodné pracoviská ešte pred r. 1938. Ostatní boli vyhnaní po vzniku Slovenského štátu (1939), keď sa rektorom Univerzity Komenského stal Vojtech Tuka.
• V roku 1939 bola univerzita premenovaná na Slovenskú univerzitu.
• V roku 1940 vznikla Prírodovedecká fakulta, 4. januára 1947 otvorili Pedagogickú fakultu, zriadenú v roku 1946, v roku 1952 vznikla fakulta farmaceutická, v roku 1960 telesnej výchovy a športu...
• V r. 1954 bola opäť premenovaná na Univerzitu Komenského.
• Budova bola pôvodne projektovaná ako burzový palác, ale v r.1936 do nej umiestnili univerzitu.
• Filozofická fakulta UK: Medzi dvoma sv. vojnami to bola „vládna budova“. Pôsobilo tu Ministerstvo Ceskoslovenskej republiky s plnou mocou pre správu Slovenska ,ktoré viedol minister Vavro Srobár. Od r. 1926 tu sídlilo prvé rozhlasové štúdio na Slovensku.

Stará Radnica

• V 14. storočí stál na jej mieste dom s vežou, ktorý dal postaviť richtár Jakub.
• Stará radnica vznikla v 15. storočí spojením viacerých meštianskych domov.
• Po zemetrasení v r. 1599 bola prestavaná v renesančnom slohu.
• Veža radnice bola po požiari v 18. storočí prestavaná v barokovom slohu .
• V roku 1912 bolo postavené zadné krídlo v neorenesančnom slohu zo strany nádvoria a v neogotickom zo strany Primaciálneho námestia.
• Veža radnice mala obranný charakter.
• Naspodku sa nachádza tabuľka s dátumom Február 1850, ktorý pripomína výšku vody pri povodni, kedy sa Dunaj vylial z koryta.
• Vľavo od Gotického okna sa nachádza zamurovaná deľová guľa pripomínajúca útoky napoleonských vojsk v roku 1809.
• Na rohu veže stojí socha Madony z roku 1676.
• Z balkóna veže boli v minulosti vyhlasované rozhodnutia snemu, kráľovské nariadenia a nariadenia mestskej rady.
• Na fasáde je freska starého muža z roku 1533 a soška uhorského kráľa - sv. Ladislava.
• Mestské múzeum je najstaršie múzeum v Bratislave, bolo založené v roku 1868.
• Podľa povestí, každý večer zvolával oneskorencov hlas zvona z radničnej veže (nazývaný „Zvon lumpov“.- Podľa legendy je doň zaliaty richtár ,ktorý zviedol manželku zvonárskeho majstra.).

Primaciálny palác

• Kardinál a ostrihomský arcibiskup Jozef Baťán ho dal vystavať v r 1744. Mal požiadavku ,aby bola budova vyššia ako stará renesančná kúria, kt. stála na tomto mieste. Tak mu architekt z Viedne (Malchior Hefelh) postavil veľkolepý palác..
• Sochy na streche majú vyjadrovať cnosti Baťána..
• V Zrkadlovej sieni v r.1805 bol v ňom podpísaný mier medzi Francúzskom a Rakúskom po bitke pri Slavkove.
  V r. 1848 tu cisár Ferdinand podpísal významné sociálne zákony (aj zrušenie poddanstva).
• V auguste 1903 ho mesto kúpilo od ostrihomského arcibiskupa za 320 000 strieborných.(našli sa vtedy vzácne anglické tapisérie z 30.rokov 17.stor. ,ktoré na umeleckom trhu po víťazstve Cromwellovej revolúcie rozpredali jeho prívrženci...Baťán ich pravdepodobne kúpil).
• Fontána: Renesančná. Znázorňuje boj sv. Juraja s drakom.(podľa „zlatej legendy“ z ranokresťanských čias, je symbolom rytierstva a víťazstva kresťanstva nad pohanstvom..)
• Kaplnka sv. Ladislava: Iluzívna freska od A.F. Maulbertscha o uhorskej legende (Zázrak sv. Ladislava).
• Studňa: objavená r. 1977.

Bratislavský hrad

• Volutová keramika svedčí o osídlení týchto miest už v dobe kamennej.
• Na sklonku železnej doby- prekvitalo významné keltské oppidum.
• Na hradnom kopci sídli i Rímsky tábor, kt. vysielal signály do Gerulaty.
• Pod Braslavovým hradom( slovanské knieža) sa v r .907 konala bitka medzi Bavormi a Madarmi.
• V r.1052 2 mesiace obliehalo vojsko nem. cisára Henricha 3 hrad, lebo Ondrej 1 neplnil sľúbené záväzky. Podľa povestí ich preľstil rybár Zotmund.
• V 11.stor. sa stal župným sídlom jednej zo 45 uh. žúp. Na hrade sa vtedy tiež razili mince kráľa Stefana.
• V 13.stor. sa stal hradom Arpádovským a bol prestavaný v románskom slohu.
• Opevnenie sa postupne zdokonaľovalo..(kvôli vpádom Turkov i kvôli konfliktu s českými husitmi..), lebo bolo považované za najvýz. pevnosť na Z hraniciach.(prestavbe sa venoval aj majster Konrád z Erlingeru).Vybudovaná Zigmundova brána, gotická Rytierska sieň..
• Od r.1430 zriadená mincovňa.
• Po Moháčske bitke sa stal dočasným sídlom kráľa Ferdinanda1. –Hrad bol zmodernizovaný v renesančnom slohu (Pietro Ferra- Bosco), vytvorená podzemná nádrž na vodu.
• Vdaka Mikulášovi Palffymu sa stáva sídlom dedičných županov jeho rodu.
• V r. 1635- 1649 prestavaný v ranobarokovom slohu (Carlone).-silueta „prevráteného stolca“.
• V r.1712 dal Karol3 vybudovať slávnostnú bránu s antickým nádychom (Viedenská, Zámocká) a zamurovať starú Leopoldovu bránu.
• V r 1698 navštívil hrad ruský cár Peter 1 Veľký, kde vystupoval inkognito ako Piotr Michajlovič.
• Na zač. 18.stor. vznikajú na hrade kasárne.
• Mária Terézia chcela na hrade pripraviť príjemné sídlo pre svoju dcéru Máriu Kristínu a jej manžela. Vybudované Cestné nádvorie s dvoma strážcami pre kráľovskú gardu, jazdiarne, budovu na loptové hry, záhrady vo Fr. štýle. Kempen postavil vodovod.+ Stavba „Tereziana“-3 poschodový rokokový palác, ktorý v r. 1811 vyhorel.
• Jozef 2 preniesol centrálne krajinské úrady do Budína.. A tiež preniesol korunovačné klenoty z Korunnej veže do Viedne.. V r. 1783 prikázal na hrad umiestniť Katolícky seminár. (boli preto nutné stavebné úpravy).A práve odchovanci tohto seminára na čele s A. Bernolákom sa podujali ako prví na úlohu zaviesť jednotný spisovný slovenský jazyk.
• V r.1802 na hrad bolo umiestnených 16 kompánií vojska, stali sa z neho kasárne.
• V r.1811 vypukol veľký požiar (vyhorelo i Terezianum). A 150 rokov nedošlo k žiadnej prestavbe.
• 1. projektant bol Dušan Jurkovič, v 30-tych rokoch 20. stor. Ale aktívna renovácia sa začala až v r. 1955 podľa návrhu Alfréda Piffla.
• Od r. 1961 vyhlásený za národnú kultúrnu pamiatku.
• Verejnosti sprístupnený od r. 1968.
• V r. 1968- podpísaný zákon o čssr, v r.1992-podpísaná ústava SR, v r. 1993-sídlo prezidenta.
• Viedenská brána: tereziánska prestavba, Leopoldova brána, Zigmundova brána, Mikulášska bránka, Víťazné brány
• Cestné nádvorie
• Korunná veža: strážci strážili korunovačné klenoty
• Klenotnica
• Leopoldovo nádvorie: šedomodré dlaždice, ktoré označujú základy románskych palácov a obytnej veže z 13. stor.
• Hradná studňa: kamenná nádrž zo 16. stor. a ústi sem kanál Kempelenovho vodovodu z 18.stor.
• Hradný palác
• Západná terasa
• Dom v južnom bastione
• Základy veľkomoravskej baziliky
• Bašta Luginsland
  Budova na severných hradbách
• Budova pri Mikulášskej bránke
• Hradná vináreň
• Interiér: Slávnostné schodište, Federálna sieň, Malý salon ,Rytierska sieň (resp. Sieň Ustavy), kaplnka (koncertná sieň )

Slavín

-Pamätník a cintorín vojakov Sovietskej armády, ktorí padli pri oslobodzovaní Bratislavy a jej okolia v apríli 1945.(pochovaných 6 845 v 6 hromadných a 278 individuálnych hroboch )

Architekt –Ján Svetlík

-Bol postavený v rokoch 1957 -1960. Dokončený pri príležitosti 15. výročia oslobodenia Bratislavy (r. 1960 ).
-Socha „Víťazný vojak“ (A. Trizuljak ) , súsošie „Po boji“ (J. Kulich) ,súsošie „Nad hrobom spolubojovníka“ (T. Bártfay ) , „Súsošie vdaky“ (J. Kostka ) ,reliéf „Prísaha na bojovú zástavu“ (L. Snopko ) , bronzové dvere memoriálnej siene zdobia reliéfy R. Pribiša
-Vysadené stromami dovezenými z bývalej ZSSR.
- V r. 1961 vyhlásený za národnú pamiatku.