Umenie 19. storočia v rozhodujúcej miere ovplyvnilo celoeurópske duchovné a umelecké hnutie – romantizmus. Prežívanie života v izolácii a bez domova, túžba po diaľavách a neznámom, únik do ríše rozprávok a minulosti – toto všetko stelesňovalo svetonázor generácie, ktorá neverila v absolútne hodnoty a cítila sa bezbranná voči realite.
Romantizmus vznikol vo Francúzsku ako reakcia proti suchému a triezvemu klasicizmu. Charakteristikou romantizmu je predovšetkým vyzdvihovanie ľudského citu, cítenia s prírodou. Zasiahol výtvarné umenie(E, Delacroix, F. Goya a i.), literatúru (Percy Byssche, A.S.Puškin a i) , no predovšetkým hudbu (F. Schubert, R. Schumann, F. Chopin, F. Liszt, H. Berlioz a i.). Proti ustáleným spôsobom klasicizmu postavil dôraz na názory človeka. Nastal odklon od antických ideálov klasicizmu. Termín sa neskôr interpretoval vo viacerých významoch ako svetonázor, programové hnutie, smer, štýl a metóda umeleckej tvorby. Preto zahŕňa celý komplex ideových a estetických príznakov rozličných oblastí života.

VÝTVARNÉ UMENIE

Romantizmus vo výtvarnom umení sa v najčistejšej podobe manifestoval v maliarstve.
Prvým maliarom – romantikom bol Pierre Proudhon, ktorý v tvorbe uplatnil maliarsky šerosvit. Najlepší jeho obraz je Spravodlivosť a pomsta prenasledujú zločin. Ďalším bol Theodore Gérigault, nazývaný tiež otcom romantických maliarov. Jeho obrazy Plť medúzy a Dostihy v Epsone sa vyznačujú dramatickosťou scény, ktorú zdôrazňuje tieň a farba. Najväčšou osobnosťou romantizmu bol maliar Eugéne Delacroix, ktorý vytvoril veľa obrazov, patriacich medzi svetové diela. Farba znamenala u neho mocný výrazový prostriedok. Jeho najznámejšie diela sú Danteho čln, Vraždenie na ostrove Chiu a Alžírske ženy. Jeho najvýznamnejším dielom je Sloboda vedie ľud.

V slovenskom maliarstve podobne ako v Čechách sa romantizmus ohlasuje s určitým oneskorením, nemá štýlovo čistú podobu, často sa spája s inými umeleckými názormi a formami. U príslušníkov štúrovskej výtvarnej generácie sa idey romantizmu spájali s ideami národného obrodenia a národného mesianizmu. Uvedomelý vlastenecký pátos je príznačný pre portréty J. B. Klemensa a pre časť portrétnej tvorby P. M. Bohúňa.