• proti rozumu sa stavia cit
• Idealizmus: myšlienka, vedomie, duch sú prvotné, bytie a hmotnosť sú druhotné (HEGEL)
• Iracionalizmus: popiera vedecké, rozumové, logické tvrdenia – do popredia stavia rozum a cit
• uprednostňuje sa fantázia a cit

Maliarstvo

Prvým maliarom – romantikom bol Pierre Proudhon, ktorý v tvorbe uplatnil maliarsky šerosvit. Farba mala u neho už dôležitú úlohu. Najlepší jeho obraz je Spravodlivosť a pomsta prenasledujú zločin. Ďalším bol Theodore Gérigault, nazývaný tiež otcom romantických maliarov. Jeho obrazy Plť medúzy a Dostihy v Epsone sa vyznačujú dramatickosťou scény, ktorú zdôrazňuje tieň a farba. Najväčšou osobnosťou romantizmu bol maliar Eugéne Delacroix, ktorý vytvoril veľa obrazov, patriacich medzi svetové diela. Farba znamenala u neho mocný výrazový prostriedok. Prvý poznal tri základné komplemen¬tárne farby. Jeho najznámejšie diela sú Danteho čln, Vraždenie na ostrove Chiu a Alžírske ženy. Jeho najvýznamnejším dielom je sloboda vedie ľud.

Romantizmus vo výtvarnom umení sa v najčistejšej podobe manifestoval v maliarstve. Vo Francúzsku sú jeho najvýznamnejšími predstaviteľmi T. Géricault, J. Gros. Ich diela charakterizuje revolučný obsah, akcentovanie maliarskych prvkov, kontrastov svetla a tieňa, vyhrocovanie dramatickosti, vyhľadávanie historických a exotických tém. V anglickom maliarstve vyrastá z romantizmu symbolizmus W. Blakea a hnutie predstaviteľov. V Anglicku z romantických maliarov vynikol John Constable, známy ako krajinár – zakladateľ krajinárskeho realizmu.

Nemecký romantizmus nadobudol dvojakú tvárnosť. Zatiaľ čo v dielach M. V. Schwinda, P. O. Rungeho a i. pripravili pôdu meštiackeho realizmu a v diele C. D. Fridricha sa ozýva mystizmus a národný mesianizmus, umenie nazarénov motivuje stupňované náboženské zanietenie. V slovenskom maliarstve podobne ako v Čechách sa romantizmus ohlasuje s určitým oneskorením, nemá štýlovo čistú podobu, často sa spája s inými umeleckými názormi a formami. Ruský romantizmus inšpiroval časť portrétnej tvorby j. Rombauera, exotizmus a a regionálny patriotizmus sa ozvali v diele J. Czauczika. Klasický romantizmus je neskorá krajinkárska tvorba J.J. Mullera a časť tvorby K. Marka st. U príslušníkov štúrovskej výtvarnej generácie sa idey romantizmu spájali s ideami národného obrodenia a národného mesianizmu. Uvedomelý vlastenecký pátos je príznačný pre portréty J. B. Klemensa a pre časť portrétnej tvorby P. M. Bohúňa.

Architektúra

V romantizme architektúra preberá vzory stredovekej architektúry, najmä gotickej, ale aj románskej, ktoré sa uplatnili tak pri stavbách chrámov, ako aj svetských budov. Najmä antická novogotika, ktorá sa vyznačuje tupým zakončením stavieb i veží a nárožných vežičiek bez viditeľných striech, ovplyvnila formálnu stránku zámockej architektúry. V Čechách ju reprezentujú pamiatky – zámok Hluboká nad Vltavou a Lednice na južnej Morave. Na Slovensku sa romantizmus uplatnil pri prestavbe zámku vo Veľkých Uherciach. Cirkevnú architektúru reprezentujú stavby kostolov v Bratislave – Kapucínsky a Blumentálsky. V architektúre na Slovensku využíval romantizmus spočiatku formálne prvky neskorého klasicizmu (župný dom v Šahách, pravoslávny kostol v Gerlachove, kostol v Ťahanovciach, synagóga v Trnave, kúpeľné stavby v Sobranciach, Trenčianskych Tepliciach, Sliači, Herľanoch, kúrie v Jakubanoch, Rozhanovciach, Liptovskom Jáne a i., kaštieľ v Sennci)neskôr sa orientoval na historizmus, ktorého pôvodnou inšpiráciou bola gotika. Neogotika sa uplatnila pri výstavbe a prestavbe kaštieľov (Galanta, Rusovce, kaštieľ v Smoleniciach) a sakrálnych objektov (veža dómu sv. Mar¬tina v Bratislave, kostol Panny Márie v Rakovej, regotizácia kos¬tola sv. Egídia v Bardejove a dómu sv. Alžbety v Košiciach) a v inžiniersko-technickom staviteľstve (tunel na trati Bratislava – Machegg, prvá železničná stanica v Košiciach, vodná veža v Ko¬márne).

Sochárstvo

V slovenskom sochárstve sa romantizmus prejavil ojedinele, skôr v obsahu čerpajúcom z histórie ako vo forme (J. B. Klemens: Hlava Jána Žišku). Predstaviteľom svetového sochárstva bol predovšetkým Louis Barye, ktorý sa špecializoval na sochy zvierat. Jeho žiak bol Jean Baptiste Carpeaux, ktorý nadviazal na umenie baroka. Klá¬dol dôraz na formu a eleganciu; najznámejšie dielo je Tanec na priečelí opery v Paríži.

Hudba

Romantizmus v hudbe bol organickým pokračovaním hudobného klasi¬cizmu po roku 1820. Akcentoval výraznosť ako určujúci štýlový pr¬vok. V dielach R. Schumanna, F. Mendelssohna-Bartholdyho, F. Cho¬pina prevláda malá inštrumentálna tvorba a umelá pieseň, veľké symfonické diela zaznamenala tvorba J. Brahmsa, . I. Čajkovského. Po roku 1859 sa začal vývoj symfonickej básne (F. Liszt, H. Ber¬lioz a i.). Operu v tomto štýle reprezentovali diela G. Verdiho, R. Wagnera a i. Romantizmus sa v slovenskej hudbe prejavil záujmom o ľudovú pieseň a postupne aj úsilím o vytvorenie slovenskej ná¬rodnej hudby. Zo začiatku išlo o zberateľskú činnosť textov piesní (J. Kollár, P. J. Šafárik a i.). Vlastnú romantickú hudobnú tvorbu prejavujú piesne A. H. Krčméryho na texty slovenských básnikov (A. Sládkoviča, J. Kalinčiaka), zborová tvorba J. Kadavého a najmä dielo J. L. Bellu, ktorý vytvoril už v tomto štýle operu Kováč Wieland, symfonickú báseň Osud a ideál, v svojom neskorom období kanáty Svadba Jánošíkova, Divný zbojník a i. Európska romantická tvorba je dodnes význačnou súčasťou koncertného repertoáru na Slo¬vensku.