Romantizmus a realizmus

Realizmus
Literárny realizmus vznikol veľmi skoro z romantizmu ako kvalitatívne nová umelecká metóda (1. polovica 19. storočia). Realistická metóda sa vyznačuje úsilím verne, pravdivo zobraziť spoločenské pomery a súčasne prehĺbiť psychologickú analýzu. Odmieta spoločenskú konvenčnosť, kvetnatý štýl. Vrcholným zjavom literárneho realizmu vo francúzskej próze prvej polovice 19. storočia je Honoré de Balzac. Známe je tvrdenie, že Balzac vytvoril svet, Stendhal len hrdinov. Pre Balzaca je prvoradý obraz sveta a funkciou románovej postavy je vytvárať ho. U Stendhala ide o „zrkadlenie“ tohto sveta vo vedomí románovej postavy. Za realistický zážitok považuje Stendhal nielen čo vidí a počuje, ale aj celý svoj svet – predstavy a city. Pravdivosť, historická konkrétnosť a typické charaktery v typických okolnostiach – to sú základné princípy realistickej umeleckej metódy.
V 19. storočí sa zároveň rodí kritický realizmus – keď sa prehlbuje priepasť a vyostrujú sa rozpory medzi svetom práce a svetom peňazí, rastú sociálne problémy. Medzi najvýznamnejších predstaviteľov kritického realizmu patria vo francúzskej literatúre Stendhal, Balzac, Flaubert, Zola, Maupassant, v anglosaskej Dickens, Twain, v ruskej Gogoľ, Turgenev, Tolstoj, Dostojevskij, Čechov. V slovenskej literárnej tvorbe predstavujú prvú vlnu kritického realizmu Hviezdoslav, Vajanský, Vansová, Šoltésová, Kukučín. V druhej vlne – Timrava, Tajovský, Podjavorinská, Čajak, Jesenský, Jégé.

Znaky literatúry

• dôraz na objektívne zobrazenie skutočnosti, ľudských vzťahov, charakterov…
• zobrazovanie pravdivosti človeka a jeho prostredia
• charaktery sú produktom spoločenského prostredia
• využívanie skúseností z vlastného života
• tabuizované témy – prostitúcia, karierizmus, problémové manželstvá, nevera…
• typizácia (vlastnosti istého typu sú charakteristické pre množstvo podobných ľudí)
• negatívny charakter postáv, záporné vlastnosti majú symbolickú podobu
• postavy sú zobrazované zo všetkých spoločenských vrstiev (od veľkomestského podsvetia až po predstaviteľov najvyšších kruhov aristokracie)
• používanie nových výrazových prostriedkov (nárečia, archaizmy a pod.)
• realizmus sa orientuje na prítomnosť, nie na minulosť, dej je zakotvený v súčasnosti
• typické väčšie prozaické útvary, epická poézia a spoločenské drámy
• literatúra reaguje na nespravodlivú sociálnu skutočnosť, pričom realizmus nehľadá a ani nenachádza východisko z krízy spoločnosti, bol iba jej kronikárom, kritikom
• literárne dielo bolo obžalobou alebo výsmechom bez zobrazenia pozitívneho spoločenského ideálu
• vytvára sa umelecký smer – kritický realizmus (prejavuje s zosilneným rysom kritickosti)
• dominantný literárny druh je epika
• dominantný literárny žáner je realistický román, ktorý zobrazuje široký okruh života a analyzuje duševný svet hrdinov (svojím rozsahom dával možnosť zobraziť „hroznú poéziu života“ meštianstva)

Literárne smery - Typy realizmu

Kritický
- zobrazuje ťažké sociálne a morálne otázky (protiklady doby)
- odsudzuje kapitalizmus
- ujíma sa ponížených, potlačených pracujúcich ľudí
Psychologický
- hodnotí spoločenské pomery prostredníctvom ponorenia do „vnútra“ (psychiky) človeka
Naturalizmus ( z lat. natura = príroda)
- charakteristické znaky:

• dokumentárnosť (hľadá príčiny zlého postavenia)
• patologické prvky
• fyziologickosť (prejavy na tele, poukazuje na chorobu spoločnosti)
• pesimizmus
• bezperspektívnosť (bezvýchodiskovosť)
• determinovanosť (podmienenosť)
• estetika škaredého

Romantizmus

Európske duchovné hnutie, ktoré vzniklo začiatkom 19. storočia sa najčastejšie definuje ako reakcia citu proti prehnanému „rozumárstvu“ osvietenstva 18. storočia. Stendhal chápe romantizmus ako najpravdivejšie umenie doby, tak ako ním bola kedysi renesancia alebo klasicizmus. Romantická stránka jeho tvorby spočíva v tom, že v prvom pláne zdanlivo figuruje citový svet románovej postavy. Jeho hrdinovia stoja v romanticky osudovom konflikte so svetom, ktorý nezodpovedá ich predstavám. Neunikajú však z neho romanticky, zostávajú v ňom a pokúšajú sa dospieť k svojmu ideálu.

Podľa A. Matušku „ romantik sa ponára do svojho vnútra a zahľadený do jeho iracionality nachodí ju aj vo vonkajšom svete; vedie ho túžba, sen, obraznosť, schopnosť vnútorného zraku; realista má naproti tomu oči otvorené na vonkajší svet, opiera sa o empirickú skúsenosť; prvý cíti a zrie, druhý sa díva a vidí; prvý inklinuje k hudbe, druhý je plastik, maliar.“ Francúzsky romantizmus preslávil najmä Victor Hugo, anglický lord Byron, maďarský Sándor Petöfi, český K.H. Mácha. Významným poľským romantickým básnikom bol Adam Mickiewicz. Najrevolučnejším nemeckým romantikom bol Heinrich Heine, ruský romantizmus reprezentoval najmä Alexander Puškin. Slovenský literárny romantizmus reprezentuje spisovateľská generácia, ktorá sa v tridsiatych a štyridsiatych rokoch 19. storočia sformovala okolo osobnosti Ľudovíta Štúra. Vrchol dosiahol v dielach Sama Chalupku, Andreja Sládkoviča, Janka Kráľa, Jána Bottu a Jána Kalinčiaka.

HLAVNÉ ZNAKY:

• proti rozumu sa stavia cit
• Idealizmus: myšlienka, vedomie, duch sú prvotné, bytie a hmotnosť sú druhotné (HEGEL)
• Iracionalizmus: popiera vedecké, rozumové, logické tvrdenia – do popredia stavia rozum a cit
• uprednostňuje sa fantázia a cit

Maliarstvo

Prvým maliarom – romantikom bol Pierre Proudhon, ktorý v tvorbe uplatnil maliarsky šerosvit. Farba mala u neho už dôležitú úlohu. Najlepší jeho obraz je Spravodlivosť a pomsta prenasledujú zločin. Ďalším bol Theodore Gérigault, nazývaný tiež otcom romantických maliarov. Jeho obrazy Plť medúzy a Dostihy v Epsone sa vyznačujú dramatickosťou scény, ktorú zdôrazňuje tieň a farba. Najväčšou osobnosťou romantizmu bol maliar Eugéne Delacroix, ktorý vytvoril veľa obrazov, patriacich medzi svetové diela. Farba znamenala u neho mocný výrazový prostriedok. Prvý poznal tri základné komplemen¬tárne farby. Jeho najznámejšie diela sú Danteho čln, Vraždenie na ostrove Chiu a Alžírske ženy. Jeho najvýznamnejším dielom je sloboda vedie ľud.

Romantizmus vo výtvarnom umení sa v najčistejšej podobe manifestoval v maliarstve. Vo Francúzsku sú jeho najvýznamnejšími predstaviteľmi T. Géricault, J. Gros. Ich diela charakterizuje revolučný obsah, akcentovanie maliarskych prvkov, kontrastov svetla a tieňa, vyhrocovanie dramatickosti, vyhľadávanie historických a exotických tém. V anglickom maliarstve vyrastá z romantizmu symbolizmus W. Blakea a hnutie predstaviteľov. V Anglicku z romantických maliarov vynikol John Constable, známy ako krajinár – zakladateľ krajinárskeho realizmu.

Nemecký romantizmus nadobudol dvojakú tvárnosť. Zatiaľ čo v dielach M. V. Schwinda, P. O. Rungeho a i. pripravili pôdu meštiackeho realizmu a v diele C. D. Fridricha sa ozýva mystizmus a národný mesianizmus, umenie nazarénov motivuje stupňované náboženské zanietenie. V slovenskom maliarstve podobne ako v Čechách sa romantizmus ohlasuje s určitým oneskorením, nemá štýlovo čistú podobu, často sa spája s inými umeleckými názormi a formami. Ruský romantizmus inšpiroval časť portrétnej tvorby j. Rombauera, exotizmus a a regionálny patriotizmus sa ozvali v diele J. Czauczika. Klasický romantizmus je neskorá krajinkárska tvorba J.J. Mullera a časť tvorby K. Marka st. U príslušníkov štúrovskej výtvarnej generácie sa idey romantizmu spájali s ideami národného obrodenia a národného mesianizmu. Uvedomelý vlastenecký pátos je príznačný pre portréty J. B. Klemensa a pre časť portrétnej tvorby P. M. Bohúňa.

Architektúra

V romantizme architektúra preberá vzory stredovekej architektúry, najmä gotickej, ale aj románskej, ktoré sa uplatnili tak pri stavbách chrámov, ako aj svetských budov. Najmä antická novogotika, ktorá sa vyznačuje tupým zakončením stavieb i veží a nárožných vežičiek bez viditeľných striech, ovplyvnila formálnu stránku zámockej architektúry. V Čechách ju reprezentujú pamiatky – zámok Hluboká nad Vltavou a Lednice na južnej Morave. Na Slovensku sa romantizmus uplatnil pri prestavbe zámku vo Veľkých Uherciach. Cirkevnú architektúru reprezentujú stavby kostolov v Bratislave – Kapucínsky a Blumentálsky. V architektúre na Slovensku využíval romantizmus spočiatku formálne prvky neskorého klasicizmu (župný dom v Šahách, pravoslávny kostol v Gerlachove, kostol v Ťahanovciach, synagóga v Trnave, kúpeľné stavby v Sobranciach, Trenčianskych Tepliciach, Sliači, Herľanoch, kúrie v Jakubanoch, Rozhanovciach, Liptovskom Jáne a i., kaštieľ v Sennci)neskôr sa orientoval na historizmus, ktorého pôvodnou inšpiráciou bola gotika. Neogotika sa uplatnila pri výstavbe a prestavbe kaštieľov (Galanta, Rusovce, kaštieľ v Smoleniciach) a sakrálnych objektov (veža dómu sv. Mar¬tina v Bratislave, kostol Panny Márie v Rakovej, regotizácia kos¬tola sv. Egídia v Bardejove a dómu sv. Alžbety v Košiciach) a v inžiniersko-technickom staviteľstve (tunel na trati Bratislava – Machegg, prvá železničná stanica v Košiciach, vodná veža v Ko¬márne).

Sochárstvo

V slovenskom sochárstve sa romantizmus prejavil ojedinele, skôr v obsahu čerpajúcom z histórie ako vo forme (J. B. Klemens: Hlava Jána Žišku). Predstaviteľom svetového sochárstva bol predovšetkým Louis Barye, ktorý sa špecializoval na sochy zvierat. Jeho žiak bol Jean Baptiste Carpeaux, ktorý nadviazal na umenie baroka. Klá¬dol dôraz na formu a eleganciu; najznámejšie dielo je Tanec na priečelí opery v Paríži.

Hudba

Romantizmus v hudbe bol organickým pokračovaním hudobného klasi¬cizmu po roku 1820. Akcentoval výraznosť ako určujúci štýlový pr¬vok. V dielach R. Schumanna, F. Mendelssohna-Bartholdyho, F. Cho¬pina prevláda malá inštrumentálna tvorba a umelá pieseň, veľké symfonické diela zaznamenala tvorba J. Brahmsa, . I. Čajkovského. Po roku 1859 sa začal vývoj symfonickej básne (F. Liszt, H. Ber¬lioz a i.). Operu v tomto štýle reprezentovali diela G. Verdiho, R. Wagnera a i. Romantizmus sa v slovenskej hudbe prejavil záujmom o ľudovú pieseň a postupne aj úsilím o vytvorenie slovenskej ná¬rodnej hudby. Zo začiatku išlo o zberateľskú činnosť textov piesní (J. Kollár, P. J. Šafárik a i.). Vlastnú romantickú hudobnú tvorbu prejavujú piesne A. H. Krčméryho na texty slovenských básnikov (A. Sládkoviča, J. Kalinčiaka), zborová tvorba J. Kadavého a najmä dielo J. L. Bellu, ktorý vytvoril už v tomto štýle operu Kováč Wieland, symfonickú báseň Osud a ideál, v svojom neskorom období kanáty Svadba Jánošíkova, Divný zbojník a i. Európska romantická tvorba je dodnes význačnou súčasťou koncertného repertoáru na Slo¬vensku.