Narodil sa na ostrove Dele, kam sa uchýlila jeho matka pred hadom s dračou hlavou Pytónom, ktorého na ňu poslala žiarlivá Diova manželka Héra. Délos bol v tých časoch plávajúci ostrov, ktorý sa zmietal na vlnách a nebol preto obzvlášť bezpečným útočiskom. Prenasledovaná Léto nemala však inú voľbu, lebo podľa kliatby nemala nájsť kus pevnej zeme, kde by mohla porodiť. Len čo však vstúpila na délsku pôdu, stal sa z Diovej vôle zázrak: z hlbín mora sa vynorili dve skaly, ktoré zahradili ostrovu i Pytónovi ďalšiu cestu. Léto potom na hore Kynte porodila dvojčatá- dcéru Artemidu a syna Apolóna.

Apolón bol synom Dia a jednej z jeho krásnych mileniek Léto, na ktoré zákonitá manželka Héra tak často musela žiarliť. Ako dospelý vykonal veľa záslužných činov. Podarilo sa mu napríklad v Delfách zabiť hrozného draka Pytóna. Od tých čias sa toto mesto stalo sídlom, kde Pýtia, slávna veštica sediaca na Apolónovej trojnožke, prednášala proroctvá. Apolón - prekrásny boh vysokej postavy s nádhernými vlasmi mal veľa ľúbostných pletiek s nymfami i obyčajnými smrteľníčkami. Medzi jeho najznámejšie deti patrí Orfeus, zázračný hudobník a spevák. Gréci v tých dobách považovali aj homosexuálne vzťahy svojich božstiev za prirodzené. Apolón sa napríklad vášnivo zamiloval do Hyacinta, ktorého nešťastnou náhodou zabil svojím diskom. Kvet, ktorý vyrástol na mieste, kde kvapla krv nešťastného mladíka, nesie odvtedy jeho meno. Apolóna - boha slnka, svetla, ochranca života a poriadku, umení a proroctiev zobrazovali najčastejšie ako mladíka s krásnymi dlhými kaderami a harfou v ruke. neomylný strelec a veštec.

Keď Apolón vyrástol, vzniesol sa so svojimi zbraňami, zlatou lýrou a strieborným lukom do výšin a zamieril do kraja, kde žil Pytón, aby sa pomstil za prenasledovanie matky. Našiel ho v hlbokej úžľabine pod vrchom Parnasom, zasypal ho šípmi a zabil. Jeho telo zakopal do zeme, a aby po ňom nezostala ani pamiatka, zmenil doterajšie meno kraja Pyto na Delfy. Na mieste svojho víťazstva založil potom svätyňu a veštiareň, aby v nej ľuďom oznamoval Diovu vôľu.

Hoci bol Pytón ohavný netvor, bola to božská bytosť a Apolón sa musel z jeho zabitia očistiť, ináč sa nemohol ujať svojich božských funkcií. Preto na Diov rozkaz odišiel do Tesálie a slúžil tam osem rokov kráľovi Admetovi ako obyčajný pastier. Po odčinení viny sa vrátil do Delf, ktoré mal po Déle najradšej zo všetkých miest na zemi. Neostal tam však navždy. Keď sa priblížila zima. Odišiel na voze ťahanom bielymi labuťami do krajiny Hyperborejcov, kde vládne večná jar. Túto púť konal potom každý rok: jar a leto trávil v Delfách, jeseň a zimu v krajoch večnej sviežosti – ak namiesto toho nedal prednosť pobytu medzi bohmi na vysokom Olympe.

Apolónov príchod na Olymp prinášal vždy radosť a dobrú náladu. Prichádzal na čele Múz, bohýň krásnych umení, ako ich uznávaný vodca. Nikto z bohov ho neprevyšoval v hre na lýre, keď zaznela jeho pieseň, utíšil sa aj boh vojny Ares. Bol Diovým miláčikom, rovnako ako jeho sestra Artemis, a ostatní bohovia na neho často žiarlili. Ľudia ho uctievali z mnohých dôvodov, bol predsa bohom slnka a svetla, bez ktorých by nebol na svete život, a pôvodcom harmónie a krásy, bez ktorých by život nestál za mnoho. Chránil ľudí vo vojnách a nebezpečenstvách, zaháňal od nich prírodné pohromy, dával im zdravie a v chorobe ich liečil, staral sa o poriadok stanovený Diom, miloval a odmeňoval dobro a trestal zlo. Strela z jeho luku nikdy neminula cieľ: jeho trestajúce šípy boli neomylné a prinášali mor. Takisto neomylné boli aj jeho veštby. Neveštil však nikdy sám od seba, ale iba oznamoval ľuďom Diovu vôľu, a to prostredníctvom veštkýň, najmä delfskej Pytie a Sibyl v iných veštiarňach. Ak sa tieto veštby nesplnili, mali na tom pochopiteľne vinu len ľudia, ktorá si ich správne nevysvetlili.

Vo svete bohov a hrdinov hral Apolón významnú úlohu, sám sa tiež stal hrdinom mnohých príbehov. Známe sú napríklad jeho hudobné preteky so Satyrom Marsom, ktorý doplatil na svoju porážku doslova vlastnou kožou. Pri inej podobnej súťaži s bohom lesov a pastierov Panom prišiel kráľ Midas k svojím oslím ušiam. Podrobnosti o tom sú v príslušných heslách, to platí aj o jeho nešťastných pretekoch s mladíkom Hyakontom a okrem iného o jeho ukrutnej pomste na tébskej kráľovnej Niobe, ktorej pre urážku svojej matky zastrelil sedem synov. V trójskej vojne bojoval Apolón na strane Trójanov, usmernil aj let šípu, ktorý zasiahol Achilla do päty.

Ako každý z bohov, mal aj Apolón mnoho mileniek. U žien však napriek svojej kráse nemal vždy šťastie. Jeho prvá láska, nymfa Dafé, sa mu pred očami premenila na vavrínový strom, aby sa pred ním zachránila, jeho dvorenie odmietli dokonca aj dve smrteľné ženy, Kassandra a Marpessa. Z jeho potomkov sa najväčšmi preslávil trácky spevák Orfeus, ktorého mal s Múzou Kalliopou, ďalej boh lekárstva Asklepios, ktorého mu porodila nymfa Koronis, a Aristaios, syn nymfy Kyrény, ktorý naučil ľudí chovať včely a dobytok. Jeho syn bol aj hudobník Linos Heraklov učiteľ, a podľa niektorých i boh sobáša Hymen, pomocník bohyne Afrodity.

Iné meno: Apollón, Foibos, Apolón Foibos.

Grécky boh svetla, slnka, ochranca života, neomylný strelec, vzor mužskej krásy, darca zdravia, ochranca domov a morských ciest, patrón básnikov, hudobníkov, veštcov a.p. Ako ochranca umení stojí na čele múz.

Syn Dia (Zeus) a Léto, brat a dvojča Artemidy, otec Orfea a Asklépia.

Na Krétu sa dostal s matkou, tam dospel na mládenca. Neskôr prichádza do Delf, kde sídlil v najslávnejšej veštiarni. Jeho veštkyňami boli známe Sibylly. V trójskej vojne je na strane Trójanov.

Apolónov kult bol podporovaný aj veštiarňami, napr. Delfskou veštiarňou. Neskôr sa kult rozšíril aj do Ríma. Hlavné miesta uctievania: Délos, Delfy, Sparta. Počas vývoja kultu dostal aj dalšie mená Apolón Foibos, Apolón Loxiás, Apolón Ktistés, ...

Bol mu zasvätený vavrín, na ktorý bola Diom premenená víla Dafné. Zo zvierat to bola labuť, delfín, vlk, myš, jastrab.

Z historického hľadiska ide asi o najstaršiu pôrodnícku operáciu, pretože zmienky o nej nachádzame už u starých Egypťanov a v gréckej mytológii. Podľa jednej z legiend Apolón rozrezal brucho nevernej Corony prv, ako ju upálili, a tak sa narodil boh lekárstva Asklépios. Pravda, nešlo o skutočný cisársky rez, ako ho chápeme dnes.