Roku 1960 navrhol Andy Warhol prvé reklamy fliaš Coca-coly. V tomto roku sa vracia k maľbe a jeho prvými dielami sú seriály kreslených obrázkov Comic-strip figury. Tie však maľuje len nasledujúce tri roky, kým sa nezoznámi s Lichtensteinovými maľbami Comic-strip v galérii Castelli.

Medzi jeho najznámejšie diela patria rôzne serigrafie dóz Campbellových polievok. Tie začal maľovať po prvý krát v roku 1962. V tom istom roku namaľoval Andy Warhol aj prvé obrazy dolárových bankoviek. Tento nápad sa zrodil v čase, keď nevedel prísť na nič nové, čo by zaujalo Ameriku. Vtedy mu jeho dobrý priateľ poradil, aby namaľoval to, čo najviac miluje. O rok neskôr začal Andy Warhol svoj ateliér nazývať Factory, teda Továreň a jeho poznávacím znakom sa stala strieborná parochňa a hnedá kožená bunda.


Umelec alebo blázon?

Umelec, ktorý sa postaví proti tradícii, umelec hľadajúci nové cesty osobitej výpovede a stvárnenia nepochybne narazí na odpor širokej verejnosti i odbornej kritiky. Andy Warhol mal však to šťastie, že už za svojho života spoznal uznanie a dosiahol popularitu a slávu, o akej sa jeho predchodcom ani len nesnívalo. Podarilo sa mu odbúrať pochybnosti o svojom prejave, ktorý bol v počiatkoch jeho kariéry odsudzovaný ako prejav podvodníka. Andy Warhol bol presvedčený, že je umelcom, o čom svedčí aj jeho odpoveď na otázku amerického kritika Art Magazinu: „Pane, mám si o vás myslieť, že ste blázon?“ „Určite nie.“ Dôsledné presadzovanie nového spôsobu výpovede výtvarnej myšlienky ho postavilo na popredné miesto nielen medzi americkými, ale aj svetovými umelcami. Andy Warhol sa stal „superhviezdou“, „kráľom pop-artu“, kultovou figúrkou amerického spôsobu života.
Množstvo záujmov Andyho Warhola sa premieta aj do jeho pracovnej sféry: vystupuje ako výtvarný umelec a grafik, kreslič, fotograf, filmový tvorca, autor divadelných a autobiografických spisov, filmových scenárov a umeleckých vyznaní, producent a manažér rockovej hudby, vydavateľ časopisu Inter VIEW, autor televíznych programov, vedúci legendárnej Factory na Manhattane v srdci New Yorku, kde sa v roku 1964 zapodieva „výrobou“ svojich serigrafií. Názvom Factory ironizuje tradičnú predstavu maliarskeho ateliéru a v podstate vyslovuje svoj názor na formu a obsah, prevedenie a funkciu diela.


Pop-art

Názov pop-art, čo je humorná skratka výrazu popular art, použil prvý krát roku 1955 anglický kritik Lawrence Alloway v súvislosti s dielami, ktoré boli v určitom vzťahu k produktom masových prostriedkov. Pop-artisti si kladú za zásluhu, že preklenuli priepasť medzi tzv. „vysokým“ umením a životom, že priblížili umenie ľudu. Naozaj, pred ich obrazmi nestojí divák v rozpakoch, čo to tam vlastne vidí, neprinášajú mu nič nové, čo by už nepoznal zo stránok dennej tlače a reklamných billboardov. Banálny a bezvýznamný predmet, s ktorým sa Američan bežne stretáva a ktorý denne potrebuje, bol povýšený na výtvarnú tému. Metóda reklamy a ilustrácie degraduje umelecké dielo do roviny obchodu a priemyslu. Hľadať zmysel diela a skúmať jeho výtvarné kvality tu nemá zmysel, pretože o to predstaviteľom pop-artu nikdy nešlo. Nie je to umenie nápadu či konštrukcie, ale je presným protikladom subjektívneho vnímania sveta.

Andy Warhol je najdôslednejším predstaviteľom mestského folklóru, ako niekedy býva pop-art nazývaný. Je verný východiskovým premisám tohoto prúdu a to i vtedy, keď ich už jeho „kolegovia“ Jasper Johns a Robert Rauschenberg opustili. Ako pravoverný Američan Andy Warhol tvrdí, že ak je americká demokracia masová záležitosť, „prečo by ňou nemalo byť i umenie“. Podľa neho je umenie všetko, čo je v múzeu, za čo sa musí platiť, čo je vytrhnuté zo súvislostí každodenného života a tvrdí, že „umenie by nemalo byť len pre vyvolených, malo by byť pre všetkých Američanov“.


Obrazy

Obrazy Andyho Warhola sú v podstate reportážou, realita jeho obrazov nie je pozorovaná či zachycovaná v priamom zápise, ale prostredníctvom obrazovej reportáže z novín a časopisov, je preberaná „z druhej ruky“ a uvádzaná do obrazu mechanickým postupom. V tomto zmysle nemôžeme Warhola nazývať maliarom, pretože nemaľoval, nestaval svoj maliarsky stojan pred motív, aby ho zachytil v jeho životnosti, nejde za ním do prírody ako impresionisti, úplne mu stačí to, čo je na dosah ruky, na stránkach dennej tlače a časopisov. Často používa techniku serigrafie, čo je v podstate sériová maľba. Mnohonásobne opakuje jeden obraz, alebo jeden námet. Podľa jeho slov „kupovanie je viac americké než myslenie“.