napriek tomu alebo práve preto zaujímajú Warholove diela špecifické miesto medzi avantgardnými filmami. Strojovosť je tu dovedená až do krajnosti, jednotlivé filmové sekvencie vykazujú opakovanie obrázkov bezo zmeny, sú obdobou jeho serigrafií obrazovej tvorby. V podstate jeho filmy nemajú žiadny dej, alebo je potlačený na minimum. Ľudia sú v jeho filmoch zachytení pri každodennej činnosti: spia, objímajú sa, dávajú si strihať vlasy, jedia, alebo sa hrajú.

Prvé filmy sú nemé a ako herci v nich vystupujú členovia jeho „Factory“. Strih alebo montáž je tu vylúčená, filmovanie nie je podrobené žiadnemu zásahu dramaturgie. Medzi prvé filmy z roku 1963 patrí „Spánok“, kde sa dívame plných šesť hodín na spiaceho muža, ďalej „Bozk“, v ktorom sa 50 minút objímajú a bozkávajú dvojice alebo „Jedlo“. V ďalšom roku to bol film „Empire State Building“, kde môžeme osem hodín sledovať meniace sa večerné svetlo na budove mrakodrapu.
Najdiskutovanejšími filmami boli „Smetie“ a „Odpadky“ z rokov 1968 a 1969. Jeho filmová tvorba obsahuje 150 filmov. Aj napriek všetkým výhradám je Warhol i vo svete filmu silnou osobnosťou, raziteľom nových ciest, na ktoré bude musieť nastupujúca filmová generácia nadväzovať.


Literatúra

Mnohonásobný talent Andyho Warhola sa nedá spútať do hraníc jedného spôsobu umeleckej výpovede, stále hľadá nové cesty ako formulovať svoje myšlienky a nápady. Na poli literatúry začal v päťdesiatych rokoch ilustrovanými knihami, ktoré slúžili ako náborový materiál. Jeho knihy, ktoré sú svedectvom nenasýteného záujmu o život, sú záznamami diania okolo neho v neuhladenom, zato však v bezprostredne živom podaní. Tvorivý proces autora je nahradený mechanickým prevzatím daného faktu z novinových, či fotografických reprodukcií. Takisto dáva prepisovať na papier svoje slovné prejavy z magnetofónového záznamu.

Prvý román „A Novel“ je magnetofónom sledovaný jeden deň v živote jeho priateľa, „Index“ je autobiografia v rafinovanej grafickej úprave. Ďalej vydal i dva zväzky spomienok na život s matkou, ktorá tak ako on, bola zamilovaná do mačiek. Známe je, že ich počet v dome sa nedal zistiť. Všetky mačky sa volali rovnako „Sam“ a slúžili matke i jemu ku kresbám týchto tvorov. Obidve knihy vyšli pod názvom „Mačky“ v roku 1988. Inými významnými dielami sú: „Interview“, „Expozícia“, „Party Book“, „America“ a „Diary“. Práve táto kniha vznikala za pomoci Warholovej dlhoročnej priateľky Pat Hackettovej. Každé ráno spolu telefonovali a Warhol jej rozprával o tom, čo deň pred tým robil, koľko minul peňazí a podobne. Kniha má 800 strán, je to výber z 20 000 stránkového materiálu, v ktorom vtipne, zaujímavo, protichodne a kriticky podáva svedectvo o sebe, sláve, úspechu, umení a smrti. Dielo je nenahraditeľný dokument pre poznanie umelca, ale i doby a spoločnosti, v ktorej žil.


Hudba

Andy Warhol živnú pôdu v oblasti hudobnej tvorby nenachádza. Nebol to rozhodne nedostatok záujmu o hudbu, ale skôr nedostatok hudobného talentu a hudobných nápadov, ktorý mu nedovolil zažiariť aj v tejto umeleckej oblasti. Andy Warhol tu pôsobil skôr ako manažér hudobných skupín, ako zdroj morálnej a finančnej podpory, ako to bolo pri prvej rockovej skupine Velvet Underground. Istú dobu sa Andy Warhol zaoberal myšlienkou viesť rockovú skupinu sám, ale potom od svojho nápadu upustil. Aj napriek tomu, že stál vždy v pozadí všetkých hudobných aktivít, jeho vplyv bol vždy veľmi významný. Andy Warhol význačne ovplyvňoval práve skupinu Velvet Underground. Dva roky skúšali a prijímali Warholove podnety v jeho Továrni, dokonca účinkovali na rôznych vystúpeniach realizovaných umelcom. Po prechode skupiny na iného manažéra zostal aj naďalej vedúci skupiny Lou Reed vystavený vplyvu Warhola. Svoj dotyk zanechal aj na ďalších kapelách ako Ramones, Roxy Music, Cars, Talking Heads a na spevákovi Davidovi Bowiem.

Andy Warhol sa dlho priatelil s lídrom skupiny Rolling Stones Mickom Jaggerom. Podobizne Micka Jaggera sa hodnotia ako jedny z najlepších Warholových diel vôbec. Kráľ pop-artu sa však zaujímal aj o vážnu hudbu, obzvlášť obdivoval slávnu speváčku Mariu Callasovú, ktorej operné árie sprevádzali hudobnú činnosť vo Factory.


Posledné dni

Bývalá priateľka Andyho Warhola, speváčka Ultraviolet, ho vo svojej knihe opisuje ako „plachého, temer slepého, plešatého, homosexuálneho albína z pittsburghského prisťahovaleckého ghetta“. Napriek tomu tohoto človeka obdivovali milióny ľudí nielen v Amerike, ale na celom svete. Kráľ pop-artu, kontroverzná postava, ktorú ľudia vídali na plesoch tej najváženejšej smotánky i v najpodradnejších štvrtiach, umelec, ktorého diela svojou prostotou až vyrážali dych. Takýto bol Andy Warhol. Jeden z najvýznamnejších ľudí dvadsiateho storočia posledný raz vydýchol celkom sám vo verejnej New Yorskej nemocnici. Keď tam Warhola priniesli, opýtal sa službukonajúcej sestry: