"Je tu ešte nejaká iná hviezda okrem mňa?" Sestrička odpovedala: „Vy ste najväčšia.“ Veľmi ho to potešilo. Nechcel, aby niekto z jeho známych vedel, v akom je stave. Preto si vybral verejnú nemocnicu, v ktorej prežil svoje posledné chvíle. Po úspešnej operácii žlčníka ostal sám na izbe. Hlavná sestra kamsi odbehla, a keď sa vrátila, umelec bol už mŕtvy. Zomrel na infarkt, prišli na to však až tri hodiny po jeho smrti. 22. februára 1987 obehla svet správa: „Kráľ pop-artu je mŕtvy!“ Všetci boli zdrvení. O tom, ako ho mali ľudia radi svedčí aj to, že na bohoslužbe za zosnulého, v katedrále svätého Patrika v New Yorku, sa zúčastnilo vyše dva a pol tisíca smútiacich. Ostalo nám však nespočetné množstvo diel tohoto skvelého umelca, prostredníctvom ktorých je stále živý. Miloval život, miloval ľudí, miloval umenie, miloval peniaze. Zmenil spôsob, akým sa dívame na umenie, spôsob, akým sa dívame na svet, a so všetkou pravdepodobnosťou i to, ako sa dívame sami na seba...


Záver

Andy Warhol bol veľkou osobnosťou i veľkým umelcom. Bol oslavovaný i odsudzovaný, vychvaľovaný i zatracovaný, obdivovaný i nepochopený...
Táto práca mi priniesla skutočne veľmi veľa. Dozvedela som sa veci, ktoré som nikdy nevedela a objavila som nekonečné množstvo zaujímavých faktov spojených s umelcovým životom.
Pochopila som pravý význam slova pop-art, už viem, ako vznikali Warholove najznámejšie diela, odkiaľ čerpal inšpiráciu, prečo volal svoj ateliér Factory, teda Továreň, a ako to vlastne bolo s jeho smrťou.
A aj keď pre nás Andy Warhol ostane navždy jednou veľkou neznámou, myslím, že som sa aspoň priblížila k odhaleniu tajomstva, ktoré ho obklopuje.
Bolo pre mňa krásne dotýkať sa hviezd, medzi ktorými Andy Warhol vždy bol, je a bude.
Patrí mu môj obdiv i úcta za to, že urobil tento svet o kúsok krajším a lepším...